Nový album je veľmi vášnivý a drsne znejúci - 01/2007


Exkluzívny rozhovor s Porlom Thompsonom pre hispaCure.com


Prvá otázka viacmenej tradičná: Ako si Porl Thompson užíva svoje dni opäť s The Cure?
Som šťastný a teším sa, že som opäť so svojimi kamošmi a zároveň si užívam slobodu, ktorú mi poskytuje táto malá zostava.

Tvoj odchod zo skupiny v roku 1995 vyvolal vzrušené debaty a hlavne klebety. Dnes, dvanásť rokov po tom... môžeš nám lepšie ozrejmiť dôvod tvojho odchodu?
Potreboval som dať dokopy svoju rodinu, takže nejaké zladenie so skupinou nepripadalo do úvahy a chcel som sa venovať výchove svojich detí. V skupine ako The Cure je potrebné, aby ste bolo skutočnou súčasťou toho všetkého, nie iba obyčajným členom.

12 rokov mimo skupiny, to je skutočne dlhý čas. Bol si aj v období, keď si oficiálne nebol súčasťou skupiny, nejakým spôsobom do jej diania zapletený? Kedy sa vlastne v tebe zrodila opätovná túžba vrátiť sa späť a čo bolo toho motiváciou?
Sem tam som si v niektorých skladbách zahral, pomohol som s grafikou, ale ten hlavný dôvod, prečo som sa vrátil, bol jednoducho ten, že mi to všetko chýbalo.

Je naozaj pravda, že si hral niektoré gitarové party v skladbách, ktoré sa nakoniec na album "the cure", vyšiel v roku 2004, vôbec nedostali (napr. "A Boy I Never Knew")? Ak teda áno, nebola táto spolupráca jedným z dôvodov, ktoré podnietili tvoj návrat do skupiny?
Áno, je to pravda, hoci v tom čase som nevedel, čo sa so skupinou dialo a vtedy ešte žiadna zo skladieb nebola pomenovaná.

Opustil si skupinu v období, kedy zažívala svoje najúspešnejšie chvíle, po vydaní albumu "Wish" a následnom turné, ktoré bolo po celom svete prijímané s nadšením. Všimol si si nejaké rozdiely medzi spomenutým obdobím a tým, ktoré prežívaš so skupinou teraz? Súhlasíš s tvrdením, že zostava z roku 1992 bola najlepšia zo všetkých v histórií skupiny, čo sa týka komponovania hudby a kvality vystúpení?
Zbožňujem skupinu v súčasnej zostave... vládne v nej svieža dravá energia, vyhovuje presne podmienkam, v akých chcem hrať a hlavne súčasný spôsob Robertovho spevu zbožňujem viac ako predtým. Podľa mňa sa každá zostava nejakým spôsobom vyvíja a na druhej strane, ja nemám tendenciu sa obzerať späť a príliš o tom premýšľať.

Vieme, že umenie/grafika bola vždy pre teba veľmi dôležitá a aj preto si po opustení The Cure v roku 1995 zostal maľovaniu verný. Takisto sú tvoje grafické práce pre The Cure medzi fanúšikmi veľmi dobre známe. Mohol by si nám trochu priblížiť proces, ktorým vzniká tvoje dielo? Napr. či existuje nejaký vzťah medzi návrhmi a významom, či symbolmi hudby daného albumu/singla. Budeš mať "pod palcom" aj výtvarnú stránku budúcich nahrávok?
Keď spätne počúvame naše práce v štúdiu, tak mám hlavu plnú predstáv a nápadov, takže si buď píšem poznámky alebo robím náčrty a ak Robert dostane nejaký nápad, pustíme sa do toho so snahou prísť na nejaké riešenie... následne niekam s Andym vyrazím, riadne sa zabavíme a vrátime sa s niečím v čo dúfame, že sa bude skupine páčiť.

Jackson Pollock je super... no je to aj alkohol... ak sa tieto dve veličiny spoja, je šanca, že z toho vznikne niečo, čo by umelecká kritika mohla hodnotiť pozitívne?
Neviem... ja na kritikov veľmi nedávam... nech umenie hovorí samo za seba!

Máš rád španielskych maliarov?
Áno, španielskych obzvlášť! Jedným z mojich najobľúbenejších je Antonie Tapies.

Okrem toho, že si sa po odchode z The Cure rozhodol venovať maľovaniu, tak si dostal šancu na spoluprácu a dvoma skvelými rockovými hudobníkmi, s Plantom a Pageom. Ako sa ti pozdávala táto skúsenosť? Ovplyvnila ťa po hudobnej stránke, získala tým nejaké nové, prípadne nečakané prvky aj tvoja hra na gitare?
Boli to naozaj úžasné časy, ako keď sa vám zrazu splní nesplniteľný sen. Od Roberta a Jimmyho som sa naozaj veľa naučil, Jimmy je dokonca jedným z mojich gitarových hrdinov... pri rozdeľovaní gitarových partov bol ku mne naozaj štedrý. Bola to skvelá jazda.

Zostaňme v podobnom duchu, kto sú tvoji obľúbení gitaristi a čím ťa ovplyvnili?
Je ich veľmi veľa... a z rôznych dôvodov.

Jimmy Hendrix - pre jeho nefalšovanú lásku ku gitare a skvelé skladby.
Jimmy Page samozrejme.
Mich Ronson, Marc Bola, David Bowie - z čistej lásky.
Joni Mitchel, pre jej drsnú energiu a vášeň, ktorá z nej vyžarovala, keď hrala.
Robert Smith - pre jeho melodickosť a silu.
Bože, toto je naozaj ťažká otázka... je ich naozaj strašne veľa.
Pete Townsend, Syd Barret, Phil Manzenera, Keith Richards, Neil Young, väčšinou sú to ľudia, ktorí skôr hrali srdcom, akoby to boli úžasne technicky zdatní hudobníci. Zbožňujem zápal pre gitaru, na nejaké majstrovské kúsky nemám čas.

Budeme mať ešte niekedy môžnosť vidieť hrať Porla Thompsona v The Cure na saxofón?
Dúfam, že nie!!!

Posuňme sa viac k osobným otázkam. Sme si vedomí tvojho osobného vzťahu s Robertom Smithom na rodinnej úrovni, mimo vášho vzťahu v skupine. V tomto duchu, preferuješ Roberta Smitha viac ako kolegu zo skupiny než svojho švagra? Aký bol medzi vami vzťah v období, keď si nebol členom The Cure?
Vždy sme boli priatelia, dokonca aj predtým ako som spoznal jeho sestru a stál pri mne vždy, aj vtedy keď sa moje cesty uberali iným smerom. Sme jednoducho dobrí priatelia.

A aký je tvoj súčasný vzťah k zakladajúcim členom The Cure, obzvlášť k tým dvom, ktorí prestali v skupine pôsobiť pred dvoma rokmi?
No... sme stále v kontakte, no takéto niečo vždy podlieha tlaku ľudí... želám im všetko dobré, nech robia čokoľvek.

V rozhovoroch na podporu albumu "Wish" sa Robert nechal počuť, že ti venoval kópiu albumu, na ktorom si všetky sólové gitary hral ty... Nevydáte niekedy túto kópiu, aby fanúšikovia zistili, ako to znelo?
To by bola tá najneférovejšia vec na svete!

Čomu sa venuješ, keď práve nehráš alebo nemaluješ? Ako sa darí tvojej rodine? Komponujete alebo hrávate s Janet spolu pravidelne?
Posedávame spolu a hráme si rôzne skladby, Frankom Sinatrom počnúc a Bowiem končiac. Tod, môj najstarší syn, je skvelý gitarista a ostatní sa naplno pridajú vo chvíli, keď príde rad na White Stripes alebo Supergrass!!!
Moji chalani majú vlastnú kapelu, spolu skladáme piesne, takže takto môžem ešte viac experimentovať.

Nepremýšľal si niekedy, ako hudobník, o vlastnom sólovom projekte?
Som si istý, že neskôr na takéto čosi vznikne určite priestor, no v tejto chvíli naozaj zbožňujem to, čo práve robím.

Tvoj názor na bezplatné sťahovanie na Internete? Neplánuje skupina v blízkej budúcnosti poskytnúť takýmto spôsobom nejaký materiál?
O tomto ja nerozhodujem, ja v tomto veľký prehľad nemám.

V roku 2004 The Cure usporiadali v Spojených štátoch turné "Curiosa festival". Tvoj názor na tento projekt? Teraz, keď si opäť v skupine, nechcel by si sa zúčastniť festivalu podobného obsahu, no organizovanom v Európe?
No, osobne hrám radšej na našich vlastných koncertoch a celé prostredie rád prispôsobím jedinej udalosti, takže neviem, ako by to pôsobilo pri spojení s inými účinkujúcimi.

Po nešťastných udalostiach, ktoré sa odohrali počas Cure koncertu v Argentíne, v roku 1987, skupina v Južnej Amerike takmer nehrala, teda až na zopár koncertov v Brazílií (1996) a v Mexiku (1992 a 2004). Nemáte po vydaní nového albumu v pláne hrať aj v Južnej Amerike?
Verím, že plány na turné sa už črtajú. Veľmi sa na to teším.

Fanúšikovia The Cure majú tendenciu byť rovnako povzbudiví, nároční a zhovievaví... Ktorou zo spomenutých stránok je skupina pri rozhodovaní najviac ovplyvnená, prípadne ktorým reakciam fanúšikov podliehate najviac?
Ja sa do rozhodovania veľmi nemiešam... len poviem "áno" alebo "nie", keď sa ma opýtajú na môj názor.

Aj keď sa nový album ešte stále rodí, nemôžeš nám aspoň trochu naznačiť, ako bude znieť? Bude to niečo úplne odlišné od predošlých albumov alebo sa nový album dá nejakým spôsobom prirovnať k niektorej z predošlých prác The Cure?
Veľa toho povedať nemôžem, okrem toho, že je veľmi vášnivý a drsne znejúci, lenže to všetko za môže zmeniť za jedinú noc! No aj tak je úžasný!

V súčasne zostave znie skupina na pódiu ako tvrdo gitarovo orientovaná a nepostráda žiadne klávesy. Budú na novom albume hrať klávesy nejakú úlohu?
Ani nie. Robert je so súčasným zvukovým smerovaním skupiny veľmi spokojný a tomu bude zodpovedať aj zvuk nového albumu. Zbožňujem náš nový zvuk, takže ani nevidím žiaden dobrý dôvod ho nejak kaziť a príliš vyhladzovať.

Vráťme sa k prvej otázke, po toľkých rokoch účasti v The Cure, po toľkých odohratých koncertoch a skúsenostiach nadobudnutých s Robertom a ostatnými... aká je najlepšia a aká najhoršia vec súvisiaca s členstvom v The Cure?
Tá najlepšia je živé hranie... a tá najhoršie... byť celý čas fotografovaný!

Skúsme trochu o skladbách, ktorá je tvoja najobľúbenejšia a ktorá zasa najviac zasiahne tvoje srdce pri živom hraní?
"From The Edge Of The Deep Green Sea" ma vždy odrovná!!! A pohne so mnou "Faith".

Nakoniec, posledná, no nie úplne, dôležitá otázka, ktorá napadne snáď každého Cure fanúšika: Je tvoj návrat do skupiny na dobu neurčitú?
Nemám v pláne niekam odísť... ak je v skupine každý spokojný s vývojom vecí, tak je to pre mna postačujúce.

Tak dobre, klamali sme... toto je skutočne posledná otázka: Legenda hovorí, že Robert dohliada na všetko s označením The Cure. Skontroloval aj tvoje odpovede na otázky predtým, ako si nám ich odoslal na publikovanie na stránkach hispeCure?
Nie, teda pokiaľ nemá prístup do môjho počítača!!! ;)

Ďakujeme veľmi pekne Porl, za trpezlivosť a neuveriteľnú ochotu. S týmto rozhovorom si naozaj splnil naše sny:)
S láskou
- P - x

zdroj: hispacure.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi