Noví The Cure - 05/2007


Rozhovor s Robertom pre portál Metro


Frontman The Cure, Robert Smith, strávil Vianoce v štúdiu dokončovaním textov pre 33 nových skladieb, aby sa všetky konečne posuli na finálnu mixáž 14-teho štúdiového albumu skupiny, ktorého vydanie sa očakáva v máji - so zakladajúcim členom, ktorý sa vrátil do skupiny po 13-tich rokoch a po prvýkrát za poslednú dekádu bez hráča na klávesy. Skupina ponúkla fanúšikom chuťovku v podobe vydania DVD "Festival 2005", záznam z letných európskych vystúpení, čím im dala možnosť otestovať si novú zostavu.

Ako pokračuje nahrávanie?
S poslednými štyrmi albumami The Cure moje textárne schopnosti stagnovali. Myslím, že to ale malo svoj úžitok, pretože aj tak to s nimi skončilo lepšie, ako mohlo. Nikdy som sa netrápil nejakým textárskym blokom - držím sa pravidla, že ak nemám o čom písať, tak radšej nepíšem.

Ako bude znieť nový album?
Páči sa mi predstava, že by sa svojim štýlom mohol približovať viac k albumu "Kiss Me Kiss Me Kiss Me", hoci samozrejme s iným vývinom vecí. Chcel som nechať kapelu, nech hrá v štúdiu "naživo" a potom by sme napísali slová k hudbe, ktorú hráme, ale neskôr som si uvedomil, že je to trochu zložité. Nevyužívame žiadne predprogramované veci, sme predsa štvorčlenná skupina. V niektorých skladbách by niekto mohol nájsť chyby, no znejú skvele a to ma tlačilo k tomu, aby som sa nepokúšal stále čosi vylepšovať.

Na gitarový post sa vrátil Porl Thompson, zatiaľ čo zo skupiny odišiel klávesák Roger O´Donnell a gitarista Perry Bamonte. Čo sa vlastne stalo?
Vždy som ten, čo drží v skupine kormidlo a nie som veľmi zdatný v prijímaní kompromisov, teda pokiaľ ide o hudbu a umenie. Prišlo mi smiešne pristupovať na niečo, čo robiť nechcem, takže každý mal len jedinú možnosť, odísť. To je presne prípad Perryho a Rogera.

Prečo si neprijal nového klávesáka?
So mnou už hralo veľa klávesákov. Ale nový album znie bez klávesov skvele, tak načo sa obťažovať zháňaním niekoho nového?

Máš 47, čo je zrelý vek na odpočinok. Ako dlho sa chceš ešte venovať hudbe?
Osobne ma znervózňuje, keď vidím skutočne starých ľudí, ktorí sa venujú modernej hudbe. Ja som však ešte tak vysoký vek nedosiahol, ale som si vedomý, že čas sa zastaviť nedá. Keď už nevydržím stáť na pódiu a spievať tri hodiny, tak potom nastane ten čas, kedy spomalím a budem sa venovať filmovej hudbe.

zdroj: Metro, USA, 05/01/2007



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi