London, Fiction Records Office, September 1987


Rozhovor s Lolom a Simonom pre francúzsky Best magazín


Simon: Keď sme boli v novembri v Paríži, tak nám niekto zavolal, či sa nechceme stretnúť s prezidentom Francois Mitterrandom.

Lol: To by bolo celkom zábavné. Celkom by som bol zvedavý, čo by od nás tak chcel. Možno, aby sme zachránili duše francúzskej mládeže? Ale asi skôr kvôli reklame. Politickými motiváciami by ste sa nikdy nemali dať strhnúť. Mitterrand je pre mňa taký istý človek, ako hocikto iný...

(malá pauza na zaobstaranie si piva)

Všetky skladby na albume "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" nesú kredit celej skupiny a nie iba Roberta Smitha, ako tomu bolo doteraz... To ste sa proti nemu vzbúrili?
Lol:
Nie, vôbec nie. Jednoducho sme si nevedeli nakoniec spomenúť, kto tie skladby vlastne napísal. A to hlavne preto, že nahrávanie tohto albumu bol veľmi dlhý proces.

Simon: Tento dvojalbum je kolektívne dielo. V minulosti sme takmer stratili vlastnú identitu. Takmer sa z nás stali ďalší Simple Minds, či Simple Red, čiže kapela zakrytá tieňom vlastného speváka. Lenže Robert nás dotlačil k písaniu skladieb. Každý sme k tomu mohli pristúpiť vlastným spôsobom. Napríklad taká "Fight"... nemyslím si, že by takúto skladbu bol Robert schopný napísať sám a ak by aj, tak by ju určite na album nezaradil. Ale takto má z toho skupina úžitok a myslím, že to tak každý cíti.

Dlhé roky ste boli päťčlenná zostava, zrazu ste šiesti. To ste vážne potrebovali ďalšieho člena?
Lol:
Áno, nebolo možné hrať naživo skladby z "Kiss Me..." albumu bez ďalšieho hráča na klávesoch. Vybrali sme si Rogera O´Donnella, pretože ho Boris poznal. Obaja kedysi hrali v The Thompson Twins. Buď by to bol Roger alebo nikto. Nepotrebovali sme robiť konkurz. Jednoducho k nám zapadol, má rovnaký zmysel pre humor ako my.

Len taká predstava, mohli by ste do skupiny prizvať nejaké dievča?
Simon (šokovaný):
Dievča? Nie! To by nešlo. My sme tak trochu ako skauti. Máme detinský humor. Mala by nás za otravných ľudí.

Roger O´Donnell koncertoval predtým s The Psychedelic Fours. Musela to byť preňho veľká zmena hrať zrazu s vami.
Simon:
To je pravda. No hrával aj s The Thompson Twins a tí sú od nás takisto diametrálne odlišní. No, ale s Furs bol na turné iba kvôli peniazom, pre nič iné. Heh, ak by ma teraz počuli bratia Butlerovci, boli by na mňa pekne naštvatí... Roger sa k nám pridal, pretože sa mu páči to, čo robíme. Aspoň si myslím. Iba ak by tvrdil to isté, čo nám, aj Furs, keď k nim nastúpil...

Lol: Povedal, že sme prvá kapela, ktorej je právoplatným členom. To hovorí za všetko.

Roger je teraz v Kanade, však?
Lol:
On tam žije. Je Angličan, no žije v Kanade. Boli sme tam v júni, skúšali sme s ním hrať pred začiatkom turné. Momentálne máme pauzu. Je lepšie, ak turné nie je dlhšie ako šesť týždňov. Inak sa vám veci vymknú spod kontroly. Prišli sme na to, že takto je to pre nás všetkých prospešnejšie.

Simon: A hlavne ja už nebývam tak unavený!

To súvisí s vekom?
Simon:
Nie, nie som zasa až taký starý. Lenže, je to dosť šialené ísť na turné a nevyvádzať v štýle "rock´n´roll". A po tých niekoľkých týždňoch ste totálne vyčerpaný. Takže pred začiatkom európskeho turné potrebujeme vážne pauzu.

Čo za novinky nás čakajú toho roku na pódiu?
Lol:
Naša šou je teraz iná v porovnaní s tým, čo sme zvykli robiť predtým. Teraz je to omnoho sofistikovanejšie. Myslím, že aj viac teatrálnejšie. Ide viac ako len o rockový koncert.

Teatrálnejšie, nie ako Bowie?
Lol:
S tým to nemá nič spoločné. Nemáme žiadnych tanečníkov. Ale myslím, že tí, čo na nás chodia pravidelne, tie rozdiely prostrehnú. Bude to zábavnejšie. Bude sa premietať aj film, ktorý natočili Porl Thompson a Andy Vella. Predstavte si, ako fotografie z obalu "Kiss Me..." albumu zrazu ožijú. Ide síce o javiskovú šou, no dúfam, že to tak noblesne pôsobiť nebude.

Hráte z nového albumu všetky skladby?
Simon:
Všetky okrem "Icing Sugar" a "A Thousand Hours". Ich hranie by bolo mierne riskantné. Neboli by sme celkom presvedčiví. Ale pri nahrávaní "Icing Sugar" bola v štúdiu pekná sranda, pretože je pekne "neporiadna". Jednoducho... bassová linka, na ktorú sme nalepili ďalšie veci. Ak by sme ju hrali na pódiu, tak by to bolo buď v pohode alebo by z toho vznikol pekný chaos. Takže je lepšie sa tomu vyhnúť. A "A Thousand Hours" je zaradená do skladieb, ktoré hráme na zvukových skúškach. Zakaždým si povieme, že by sme ju už večer aj mohli zahrať a vždy na to zabudneme.

Vďaka filmu "In Orange" sa môžete vidieť aj na pódiu. Aký máte z toho pocit?
Simon:
Nikdy som si nemyslel, že na pódiu vyzerám tak hlúpo. Keď som to videl po prvýkrát, bol som šokovaný. Pomyslel som si, že ktokoľvek na mojom mieste by vyzeral lepšie. Odvtedy som zmenil sám k sebe postoj. Je to presne taký istý pocit, ako keď po prvýkrát počujete sám seba, keď sa nahráte.

Lol: Tiež som mal podobný pocit.

Má váš technický tím nejakých stálych členov?
Simon:
Samozrejme. Koncertujeme predsa už pekne dlho. Vždy, keď je niekto zo štábu fakt dobrý, tak ho povoláme aj druhý krát. Takých stálych máme asi šesť.

Lol: Je to dosť dôležité. Ak skupina týchto ľudí nerešpektuje rovnako, ako vlastnú hudbu, tak sa niečo pokazí. Bez vzájomného rešpektu nemá šancu koncert fungovať. Takisto to platí v súvislosti s našim osvetlovačom. Ten s nami pracuje od úplného začiatku. Obyčajne na rockový koncert použijete červené, oranžové svetlá, veľa dymu a potom to už šlape. Je pravda, že zadymovanie používame aj my, ale žiade rachetle a pyrotechnické efekty, ako na hardrockových koncertoch. Naši technici majú radšej optické triky.

Vaše spomienky na posledný koncert v Bercy?
Lol:
Jeden z našich najlepších koncertov. A nebolo to tým prostredím. Ale keď sa už máte hrať na takýchto miestach, tak je to práve publikum, ktoré v tomto robí nejaké rozdiely. A vo Francúzsku nás ľudia milujú!

Keď už vás tak milujú, nemohol by Robert niekedy zaspievať aj po francúzsky?
Lol:
V tom jazyku je strašne tažké spievať. Ale raz to Robert skúsil. Skúsili sme preložiť "Killing An Arab". Ale na pódiu to nikdy nezaspieval. Bolo by to smiešne. Je lepšie, keď Robert spieva anglicky.

Po tom, čo ste vydali "Staring At The Sea" ste vyhlásili, že odchádzate od vašej nahrávacej spoločnosti. No stále ste v Polydore. Prečo?
Lol:
Radšej sme sa rozhodli zostať s ľuďmi, ktorých poznáme, hoci ich často pokladáme za zloduchov. Keď nám vypršala zmluva s Polydorom, tak sme mali celkom zaujímavé ponuky, napríklad od Virgin. Lenže Polydor nám ponúkol viacej peňazí, tak sme sa zhodli na tom, že by bolo lepšie pri nich zostať.

Tim Pope s vami práve dokončil trináste video. "Just Like Heaven". Dúfam, že tentoraz ste sa nemuseli učiť tancovať.
Simon:
Tak nahrávanie tohto videa, to už bolo vážne niečo! Štúdio, do ktorého sme nastúpili deň predtým na poludnie, sme opustili o siedmej ráno. Treba povedať, že sme boli vážne vyčerpaní. A keďže sme sa celú noc nalievali pivom, tak som vážne zvedavý, čo urobí Tim preto, aby sme na videu vyzerali dobre.

(Interview sa končí.. Lol prosím Simona o posledné slová. Simon oznámil, že sa oženil s Carol, s jeho dlhoročnou priateľkou...)

Simon: Robert s Mary sa mali brať v ten istý deň, ako my, ale Smith sa na poslednú chvíľu toho zľakol. Vyzerá to, akoby ma môj najlepší kamoš a kamoška ulovili do pasce. Carol som tuším požiadal o ruku raz v noci, keď som bol strašne opitý. Ani si to nepamätám.

Gratulujem. Plánujete deti?
Simon:
Nie, už máme psa. Keď bude dobrý, obstarám si ďalšieho.

zdroj: impressionofsounds.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi