Vzorový fanúšik The Cure – 06/2004


Rozhovor s Robertom pre magazín Rolling Stone


Aj keď The Cure vydali svoj excelentný trinásty štúdiový album s jednoduchým názvom "The Cure", sotva pred týždňom, Robert Smith by na ňom chcel stále čosi vylepšovať. "Tu v Anglicku som vstával o deviatej ráno len preto, aby som osem hodín cez telefón rozdával príkazy ľuďom v štúdiu v New Yorku," hovorí Smith (45). "Využíval som Internet, tak ako náš producent Ross Robinson, lenže žijem v zastrčenej časti našej krajiny a mám príšerne zlé dial-up pripojenie na net."

Ak je Smith z nového albumu nervózy, tak to len preto, že úroveň skupiny od posledne vydaného albumu "Bloodflowers" (2000) až enormne vzrástla. Odvtedy takmer nespočetné množstvo alternatívnych kapiel otvorene vyjadrilo neoblomnú oddanosť k The Cure. Niektoré z nich budú skupinu sprevádzať na letnom turné Curiosa Tour 2004. Napr. Rapture, Interpol, Thursday či Cursive. "Bolo by odo mňa pekne hlúpe, keby som pozval skupiny, ktoré by som sám nechcel vidieť vystupovať," komentuje Smith. "Sám seba považujem za vzorového fanúšika The Cure. Nemám síce ten správny vek, ale stále mám pocit, že veci vnímam tak isto, ako naši fanúšikovia."

Tvoj prvý koncert, ktorý si kedy navštívil?
Úplne prvý koncert, ktorý som navštívil sám, bol koncert Rory Gallaghera. Počas jedného mesiaca v roku 1973 alebo 1974 som videl jeho, Thin Lizzy a The Rolling Stones. Nebol som síce veľkým fanúšikom Gallaghera, ale jeho hru na gitare som považoval za geniálnu. Ale Thin Lizzy, tí boli naozaj úžasní. Počas dvoch rokov som ich koncert videl tuším desaťkrát. Ich zvuk na koncertoch bol neodolateľný, bolo to omnoho lepšie ako chľastanie.

Čo si počúval ako dieťa?
Keď prišlo obdobie punku, objavil som hudbu mojej generácie. Vyrastal som pri počúvaní The Beatles, Rolling Stones a Pink Floyd, pretože to v našom dome znelo stále. Ale keď som po prvýkrát uvidel The Stranglers, pomyslel som si, "To je ono." A o týždeň na to som videl The Buzzcocks a pomyslel si, "Tak toto je už naozaj ono."

Je nejaká skladba, ktorej autorom by si rád bol?
"Happy Birthday To You", aj to len preto, že ľudia by si moju skladbu spievali každú sekundu dňa po celom svete. Ale inak, možno Bowieho "Life On Mars?"

Váš nový producent, Ross Robinson, pracoval predtým so skupinami ako Korn, či Limp Bizkit. Si ich fanúšik?
Pred pár rokmi sa mi dostalo do uší, že sa Rossovi páčime, tak som sa poobzeral po jeho prácach. Myslím, že to čo urobil s At The Drive-In bolo skvelé. A Korn sa mne osobne páčili vždy - patria k pionierom nu-metalu. Mnohé z tých kapiel, ako napr. Slipknot, majú k tomu trochu ďaleko, ale moji mladší synovci za ne dajú aj život. Čo som si však všimol, že všetko to má v sebe akúsi intenzitu - všetko čo Ross urobil v sebe obsahuje akýsi zmysel naliehavosti.

Na vašej webstránke máš medzi svojimi obľúbenými skupinami uvedených aj En Vogue. Môžeš mi úprimne povedať, kedy si naposledy vyhodil zo svojej zbierky album nejakej funky divy?
Pred pár rokmi narástla moja cd kolekcia do takej enormnej veľkosti, že som sa naraz rozhodol zbaviť asi 90% jej obsahu. Niektoré z tých vecí som uviedol aj na našej stránke. Ale album En Vogue som si nechal, pretože sa mi naozaj páčil. Niečo z toho znie ako Janette Jackson - aj od nej sa mi niektoré veci páčia. No nemôžem povedať, že by som bol jej fanúšik. To sú len také chuťovky na spríjemnenie.

Tvoj názor na The Darkness?
No, mne sa Queen nikdy nepáčili. Aby som bol úprimný, vždy som Queen nenávidel, ako aj všetko, čo kedy urobili. A návrat toho všetkého späť mi príde pekne divný. Takže, nie, nemám rád The Darkness. Podľa mňa sú to len komendianti.

Po každom albume máš vo zvyku sa "uzavrieť" a zrazu ťa tu máme.
V minulosti sme sa vždy vydali na dlhé turné, ktoré trvali celé mesiace a z každého, kto tam bol ste až ochoreli. Totálne vám z toho švihlo v bedni a najľahší spôsob, ktorý ste v daný moment cítili, je vzdať sa všetkého, všetko rozbiť a odísť od toho preč. Dnes to tak necítim. Momentálne som z našej skupiny absolútne nadšený.

Nepremýšľal si niekedy štýlom, "Končím s mejkapom, idem von jednoducho ako Robert Smith"?
Keď sa niečomu venujem, dávam si mejkap. Keď idem niekam von neskoro v noci, dám si mejkap. Je to proste súčasť môjho ja vždy, keď sa ocitnem v konfrontácií s ľuďmi. Jednoducho sa vtedy vždy cítim zvláštne. Samozrejme, keď som doma, alebo posedávam na priedomí, či sa prechádzam po pláži, vtedy si mejkap nedávam.

Neviem si ťa na pláži predstaviť.
No, ja na pláži bývam. Moja záhrada končí na brehu mora. Je to úžasné.

Pred pár rokmi si sa ocitol v jednej časti seriálu South Park, na konci ktorej Kyle zakričal, "Disintegration je najlepší album všetkých čias!" Súhlasíš s tým výrokom?
(smiech) A kto by s tým nesúhlasil?

autor: Kirk Miller
zdroj: Rolling Stone, 30/06/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi