Robert: Sám neviem, prečo sa mi páči byť v The Cure


Tlačová konferencia, Viareggio, Taliansko, 16/08/1985


Zaujímavé, že The Cure a Siouxsie And The Banshees sú práve teraz v Taliansku na turné a médiá tu vidia akúsi konkurenciu medzi oboma skupinami. No nepochybne o žiadnu konkurenciu nejde, skôr ide o akúsi potešiteľnú vec, o hudobnú psychodrámu a vy ste toho súčasťou na oboch stranách.
RS:
Hmmm (smiech). Tu ide o šťastie. Vážne. Videl som sa so Severinom pred dvoma týždňami. Je to po prvýkrát, čo The Banshees vyrazili do Talianska a on takisto. Stále cítim u The Banshees akési priateľstvo, či už sme v tom istom meste niekde vo svete alebo v Londýne. Nič zlé medzi nami nie je. Aspoň ja si to nemyslím... možno tu v Taliansku máme spoločné publikum, ale v podstate to rovnaké publikum nie je. V Taliansku je to možno tak preto, že tu sme klasifikovaní ako špecifický druh kapiel.

Vidíte úspech The Glove ako...
RS:
Prepáčte, neviem, či sa The Glove tuná nejako darilo. Opäť to musím povedať, bol to len jeden projekt so Severinom. Pracujeme na ďalšej nahrávke s názvom "Music For Dreams" a ako už sám názov napovedá, bude bez vokálov, pôjde o čisto atmosferickú záležitosť. Nemáme zatiaľ v pláne to vydať, ale možno sa tak stane. The Glove je tak trochu nešťastím, skutočne, pretože to nejak nikoho nezaujalo, čo je trochu deprimujúce, nakoľko sme mali pocit, že je to veľmi dobré, ale ako sa ukázalo, nik iný to tak nevnímal.

Aké sú vaše budúce hudobné zámery?
RS:
Neviem... opäť, je to trochu zložité, pretože... akokoľvek vám odpoviem, ľudia to pochopia inak, pretože mám dojem, že ľudia si až príliš moc myslia, že vedia, čomu sa vždy venujeme. Možno to kopec ľudí aj naozaj vie. Ale ja určite nie. Možno by to nebolo zábavné, ak by som mal nejaké skutočné ambiciózne ciele. To by však bolo úplne príšerné. Všetka tá snaha a úsilie by sa premenili do určitej formy zamestnania, čo je typické pre iných ľudí, nie pre mňa. Sám neviem, prečo sa mi páči byť v The Cure. Robiť môžete predsa vždy čokoľvek. Tak dlho, ako vám to bude vyhovovať. Ale to je jedno.

Nemáte pocit, že tá neistota v skupine, žiadna túžba mať určité konkrétne smerovanie, je práve to, čo vás udržuje "pri živote"? Sú The Cure presne o tom?
RS:
No, asi... myslím, že tomu tak v minulosti bolo... opäť, možno práve preto, že sme na určitej ceste už tak dlho, mám tendenciu zabúdať, ako dlho už putujeme. Až ma strasie pri pomyslení, ako dlho už nahrávame albumy, ale... no neviem. Na jednej strane si myslím, že mám predstavu o tom, aká by skupina mala byť, ako chcem, aby bola vnímaná. Teraz sa však tým netrápim, je mi úplne jedno, ako to ľudia vnímajú, vlastne, v ich pohľade sme dosiahli toho dosť. Vlastne, jediní, kto to dokáže rozumne posúdiť, sú ľudia v našej skupine. Môže to znieť predpojate, ale.. je nemožné pre mňa sa príliš angažovať v niečom, čo sa riadi príliš veľa pravidlami, a pripúšťam, že aj zvyklosťami. Preto mimo skupiny spolupracujem s tými istými ľuďmi, pretože ja nemám veľa času na vysvetľovanie a tí ľudia, každý z nich ma chápe. Ide o snahu zachovať si v sebe určitý druh mladosti, búrlivosti a koľkokrát je ťažšie to získať, ako si to uchovať. Stáva sa totiž z toho biznis.

Prečo sa vaša zostava tak často obmieňa? Ste za to zodpovedný hlavne vy?
RS:
Opäť, bola iba jedna jediná osoba, ktorá opustila The Cure preto, že som ju v skupine jednoducho nedokázal strpieť...

Kedy ste nahrali skladby "All Mine" a "Forever"?
RS:
Oh Bože... to je ťažké... ja si to ani nepamätám. Viete, na konci našich koncertov niečo zahráme, improvizujeme... a tieto dve skladby vznikli práve týmto spôsobom. To ani nie sú skladby v pravom slova zmysle.

Ani dobre nerozumiem, čo v tých skladbách spievate.
RS::
To ani nemôžete. Bol som vtedy opitý.

Rád by som vedel, či nová vlna (new wave) v UK je pre vás stále "nová".
RS:
Hmm. To je zložité. Stále si myslím, že tí najlepší, ktorí nahrávajú, sú obyčajne... No... to je zložité... Moji najväčší obľúbenci sú ľudia, ktorí nahrávajú už strašne dlho a o ktorých si myslím, že sú stále vynaliezaví. Ľudia ako Echo And The Bunnymen, či Elvis Costelo a im podobní. V ostatnom sú títo ľudia podľa mňa dosť nudní. Ale to možno preto, že ja som už starí. Neviem, asi som vyrástol. Tu a tam si všimnem, že naša skupina prichádza s niečím novým a robí niečo nové. Samozrejme, že je tu stále kopec nových skupín, lenže tie sa venujú niečomu, čo už tu dávno je, s čím prišli iní. Alebo robia to, čo sa po nich chce... Veľa skupín pôsobí tak, že pre nich je prvoradé to, ako vyzerajú a až potom sa rozhodnú, čo vlastne budú hrať. To podľa mňa nie je dobrý spôsob. Neviem. Nemám rád kapely ako Alien Sex Friends a podobne, podľa mňa sú absolútne nudné, Takže...

zdroj: impressionofsounds.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi