Aj keď sa hudba mení, The Cure zotrvajú - 08/1983


Rozhovor s Lolom Tolhurstom


Nedajú sa nevšimnúť farby obalov vašich albumov: "Seventeen Seconds" modrý, "Faith" sivý a "Pornography" červený.
Lol:
Áno, Krásne farby. Každá z nich reprezentuje iný štýl hudby. Je to jednoduché. Obal albumu "Faith" by nemohol obsahovať hnedú farbu, pretože to by nekorešpondovalo so zvukom. Takisto "Pornography" by na obale nemohol mať žltú, jednotlivé skladby k tejto farbe neinklinujú. Často je veľmi jednuduché vnímať hudbu prostredníctvom farieb.

Máš teda na váš nasledujúci album nejaký nápad? Nejaký druh konkrétnych farieb?
Lol:
Možno nejaké temnejšie. Možno čierna.

Čo kniha, ktorú píšeš?
Lol:
Stále na nej pracujem. Určite nebude hotová ani do konca budúceho roka. Nie je to ľahký proces.

Máš pocit, že teraz, po tom čo Simon odišiel, je všetko iné?
Lol:
Nie, pretože si myslím, že aj keď sa hudba mení, The Cure zotrvajú. A nemyslím si, že s tým má niečo spoločné to, či niekto do skupiny príde alebo z nej odíde. Stále mám vlastné nápady, nezáleží, či s nami budú hrať nejakí iní ľudia. Keď bol s nami Simon, tak sme mohli zmeniť zvuk, ale nie skladby. Mohli sme samozrejme niečo zmeniť, no nie samotnú podstatu The Cure. Pretože The Cure, to sme v skutočnosti ja a Robert. Môžu sa k nám pripojiť iní a priniesť vlastné nápady, ale to nás veľmi neovplyvní.

Nechýba ti tvoja zostava bicích?
Lol:
Nie.

Si s klávesami zaneprázdnenejší?
Lol:
Áno. Až príliš. Musím sa toho ešte veľa naučiť, je to o čomsi inom.

Si s novým bubeníkom spokojný?
Lol:
Áno, aj keď s nami by zotrvať nemohol. Urobili sme s ním len zopár TV vystúpení. Povedali sme mu, že by sme boli radi, keby sa ku nám pripojil a on tak urobil. To isté platí aj pre Philla, ale v jeho prípade to nie je aktuálne, pretože on je aj producentom, čo znamená, že nemá toľko času, aby ho mohol tráviť s nami. Ale Andy ho má dostatok!

Stretávaš sa s The Benshees často?
Lol:
Áno, od roku 1979 sa stretávame pomerne často. Je to asi jediná skupina, s ktorou sme v kontakte.

A čo Echo And The Bunnymen, poznáš sa s nimi osobne?
Lol:
Nie. Ale ich práca sa nám páči. Možno to je práve ten dôvod, prečo sa s nimi nechceme stretnúť.

Niekde si sa vyjadril, že sa ti nepáčia Virgin Prunes a Sex Gang Children...
Lol:
Nemyslím si, že by v Anglicku boli tieto skupiny čímsi zaujímavé a dôležité. Zaujmú možno tak tisíc ľudí, čo zasa nie je zlé! Ale nenachádzam v nich nič nové, nič vrušujúce.

A čo je vzrušujúce na The Cure?
Lol:
Možno tiež nič! Ale pre mňa to vzrušujúce je...

Myslíš, že určitým spôsobom ovplyvňujete iných?
Lol:
Nemyslím si, že ľudia sú kopírovateľní, ale určite máme na nich nejakí vplyv.

Čo nápady a inšpirácie týkajúce sa textov?
Lol:
Sranda, práve o takom niečom teraz píšem. Nápady a inšpirácie čerpáme z našich osobných životov. Práve preto sme na nejaký čas prestali s hraním a koncertovaním, pretože sme už prestávali žiť vlastné životy:) Ani sme žiadne mať nemohli, keď sme v podstate permanentne stáli na pódiu.

Kto píše vaše skladby?
Lol:
Niekedy ja alebo Robert. Čo sa týka textov samotných, tak tie píše Robert a potom ja. Na poslednej EP som autorom dvoch skladieb a jednu napísal Robert. Hudbu komponujem v menšej miere, to nechávam na Roberta, pretože je omnoho talentovanejší.

Takže to funguje tak, že máte nejaké nápady, ktoré potom skompletizujete v štúdiu do piesní?
Lol:
Často tomu tak je. A niekedy to celé pripravíme mimo štúdia. Na toto neexistujú žiadne pravidlá. Vždy to záleží od konkrétnej situácie. Nikdy to nie je v štýle, "tak teraz ideme napísať skladbu a tu je tvoja časť". To by viac nebolo o zábave.

Počul si niečo o Európskom hudobnom koncepte?
Lol:
Áno, ale neverím, že také niečo existuje. Predsa sú americké skupiny, ktoré robia typickú európsku hudbu a zasa skupiny európske, ktoré znejú ako americké.

V skladbe "The Dream" znejú klávesy akoby to hrali Japan.
Lol:
To preto, že skladbu produkoval ten istý človek, čo produkoval Japan. Preto sme ho vlastne aj chceli, pretože sa nám páči, čo s Japan urobil.

Tvoj názor na aktuálnu britskú scénu?
Lol:
Nemám v nej bohvieaký prehľad. A ani sa o ňu veľmi nezaujímam. Ale novým veciam sa nevyhnete. Počúvam strašne veľa skupín: Echo & the Bunnymen, New Order, David Bowie, Psychedelic Furs, Siouxsie & the Banshees, Zerra I...

Si spokojný s The Cure?
Lol:
Samozrejme, mám z toho radosť. A to je jediný dôvod, prečo toto všetko robím, pretože sa mi to páči.

Ale ďalší album už bude serióznejší, nie?
Lol:
Áno, omnoho serióznejší ako "Pornography". Máme niekoľko skvelých nápadov. Teraz na nich musíme popracovať. Skôr ako na budúci rok však hotový nebude. Do štúdia chceme nastúpiť v októbri. Na turné sa potom vyberieme vo februári alebo v marci.

Vieš niečo nové o Simonovi?
Lol:
Má vlastnú skupinu, ale veľmi často sa s ním nevídam. Hrá s Mathiewom, ktorý s nami hral na klávesoch na albume "Seventeen Seconds".

Raz si mi zahral dve skladby, ktoré si urobil so svojou priateľkou, čo sa s nimi stalo?
Lol:
Mám ich ukryté doma!

zdroj: El'Faa-zine, France, 29th August 1983



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi