Keď to ľudia budú počúvať, budú aj tak opití... - 12/1982


Robert v Kid Jensen Show, BBC Radio...


Veľa poslucháčov zaujíma, či sa za singlom "Let´s Go To Bed" skrýva skutočný význam alebo je to len akýsi návrh.
Robert:
(smiech) Nie, neskrýva sa za tým žiaden význam. Je to v skutočnosti len otrasný popový singel.

Ako prebieha turné so Siouxsie and the Banshees, nakoľko si obsadil post Johna McGeocha, ktorý sa necítil zdravotne najlepšie.
Robert:
Je to super. Vážne. Síce je to aj trochu namáhavé, plné stresu, ale zároveň skvelá zábava.

Bol si včas upozornený na nástup na turné alebo to bolo rozhodnutie narýchlo?
Robert:
No... Dozvedel som sa to päť dní pred nástupom. Teda, vlastne nie, bolo to sedem dní pred začiatkom turné.

Nasledoval potom intenzívny tréning alebo si ich materiál dôverne poznal?
Robert:
No, samozrejme, že som ich veci poznal, no predstavte si, že sa máte čosi naučiť a pritom netušíte, čo sa vlastne v skupine v skutočnosti deje. Nie je ťažké zahrať pieseň, no v smerovaní nového albumu Banshees sú gitary z jednotlivých skladieb trochu stiahnuté. Takže, bolo ťažké zistiť, ktoré party vlastne hrať, pretože v každej skladbe mali použitých asi 10 gitarových partov.

To je pravda! No skôr ma zaujíma, či hráš vlastným štýlom alebo sa snažíš prispôsobiť koncertnej hre Johna McGeocha?
Robert:
Bohužiaľ, pre skladby z albumu "Dreamhouse" v živom podaní ani nebola iná možnosť, okrem skladby "Elephant Fayre". V podstate nik ani nevedel, ako by mali znieť. A to bola vždy trochu nevýhoda, ľudia by si mohli myslieť, že sa Johnovi McGeochovi nevyrovnám, pretože nehrám tak, ako je to zahraté na albume. Ale, je ľahšie samozrejme, keď do toho preniknete, keď myslíte ako McGeoch, potom sa samozrejme hrá ľahšie jeho štýlom. Mám pocit, že som viac tlmočníkom jeho diela, ako kópiou toho, čo sám urobil.

Nie je to po prvýkrát, čo si sa k The Banshees pridal na poslednú chvíľu. Po prvýkrát sa tak stalo, čo zrazu z ich skupiny odišli dvaja ľudia, vy ste im robili predskokanov a ty si ich nahradil, nie?
Robert:
Áno, vtedy to začalo.

Takže si za ten čas s nimi udržiaval dobré priateľské styky?
Robert:
Áno. Odvtedy som s nimi v kontakte. Jediný dôvod, prečo sme s nimi vtedy vyrazili na turné, bol ten, že sme ich ako skupinu obdivovali... a ja sám som ich požiadal, či by sme nemohli predskakovať ich koncerty. To bolo jediný krát, čo sme niekomu robili predskupinu, ale vtedy sme boli relatívne neznámi. A myslím, že sme vtedy mali hlavne šťastie. Myslím tým to, že tí dvaja vtedy odišli.

Keď niekto z publika zažiadal o "A Forest" alebo inú skladbu od The Cure, nepokúšali ste sa čosi z toho aj zahrať?
Robert:
(smiech) no hej, niektorí pojašenci kričali veci ako "A Forest" a podobne, ale veľmi rýchlo si uvedomili, kde sú.

Ešte stále máš v pláne nahrávať so Stevenom Severinom?
Robert:
Počas zastávky v Miláne chceme dokončiť rozpracovaný singel s The Banshees. Vždy totiž veci začneme a nemáme ich šancu dokončiť. Na začiatku roka máme v pláne začať práce na novom albume. Nič z toho nie je dokončené. Ten projekt so Stevenom sa začal rodiť od momentu, ako som sa k The Banshees pridal. Povedali sme si, "skúsime spolu urobiť album". Ale viete, zakaždým sa venujeme niečomu inému... ale myslím, že teraz nastal ten pravý čas to uskutočniť.

Prečo nie je Simon uvedený na obale nového singla, ani v kreditoch, tak ako tomu bolo na albume "Pornography"? On predsa od vás neodišiel, nie? Ale veľa ľudí vraví, že áno.. prečo?
Robert:
Och...

Teda predsa len odišiel?
Robert:
Myslím, že áno. Bolo to všetko veľmi zvláštne, posledných šesť mesiacov sme koncertovali v Európe a ja som stále viac a viac prepadával dezilúzií, že sme koncertná skupina. Po návrate domov prišiel rad na množstvo hádok a ďalších vecí a ja som naozaj premýšľal o úplnom ukončení všetkého, vrátane môjho pôsobenia na hudobnej scéne. Už ma otravovalo, že sa na mňa hľadelo ako na osobu, ktorá zarába peniaze vydávaním nahrávok a vecí s tým súvisiacich. Tak som si povedal, že do konca tohto roku už nehnem ani prstom. Napokon som sa opäť začal stýkať s Lolom. No, a tak sme sa rozhodli ísť do štúdia a nahrať už spomenuté veci. V podste veci bežia ako majú. Jednoducho sme začali pracovať s vedomím, že "Simon nie je v skupine". Takže ani na singly nemohol byť uvedený. Bol aby to totálna blbosť uvádzať ho v kreditoch, prípadne tam zverejniť aj jeho fotografiu.

Obraz The Cure, vravel si o nahrávaní popových singlov, o určitej perióde... ale čo je na The Cure zaujímavé, tak fakt, že ľudia na teba v podstate nehľadia, už aj preto, že máš snahu pôsobiť v úzadí, byť nenápadný, ako napr. na albume "Pornography", kde ste si nasadili masky. Vieš to vysvetliť?
Robert:
Nie, teda, boli na to určité dôvody, ale je to v podstate hlúposť. Na začiatku sme podľahli myšlienke, že nechceme aby ľudia vedeli, ako vlastne vyzeráme, nemali by tak voči albumu žiadne predsudky. Podobne to bolo aj s prvým albumom, keď ste prišli do obchodu a uvideli album s chladničkou, vysavačom a lampou. Nemali ste tak ani len potuchy, o akú hudbu asi pôjde. A ešte k tomu to rúžové pozadie. Rozhodli sme sa v tom teda pokračovať. Ale myslím, že často sme to robili nesprávnym spôsobom. Mám na mysli tú myšlienku zostať v úzadí. Myslím, že to pôsobilo viac v náš neprospech, akoby nám to malo pomôcť.

Nemyslíš si, že sa teraz veľa vecí zmenilo?
Robert:
Neviem. Ešte stále to všetko pôsobí ako zábava. Ako na obaloch albumu, fotografiách...

Možno teda singel "Let´s Go To Bed" považovať za nový začiatok?
Robert:
Neviem. Ale určite nejde o žiaden nový smer. Jednoducho je vonku a celé sme to brali len ako experiment. Hlavne pre mňa to bol len akýsi test, či ešte stále dokážem písať popové skladby. Osobne si myslím, že to malo vyjsť pod iným názvom, nie pod hlavičkou The Cure. Mám na to po ruke hneď niekoľko argumentov. "Ale ak by sme to nevidali, ľudia by plakali"...

No, ale to je zaujímavé, pretože sa tak vraciaš k tomu zaužívanému modelu skrývania tváre skupiny, keďže teraz uvažuješ o maskovaní mena skupiny.
Robert:
Áno. Je to niečo ako nahrávka pre vianočný trh. Ale na Vianoce sa to uviesť inak ako cynicky nedá. A možno je to tak aj vnímané. Pristúpili sme k tomu spôsobom, ako to robia nahrávacie spoločnosť. Ale aj tak pokladám Vianoce stále za čosi absolútne super. Na Vianoce vždy vyjde množstvo skvelých nahrávok. Ja som len chcel, aby to bola jednorázová záležitosť, a navždy to jednorázovkou aj zostane. Nemáme v pláne ďalšie takéto single.

Ale veď ste na dôveryhodnosti vôbec nestratili...
Robert:
To s tým predsa nemá nič spoločné. Mne je jedno, čo si o nás ľudia myslia. Pre mňa bolo vždy smerodajné to, čo si o The Cure myslím ja a keď sme tieto záležitosti dokončili, tak som vôbec nemal pocit, že sú to The Cure. No, ale už to ako The Cure vydané bolo... mohol by som si na tom zakladať, a dosť, ale pomyslel som si, že na tom nie je nič zlé, jednoducho sú Vianoce, a keď to ľudia budú počúvať, budú aj tak opití. V januári si na to buď nespomenú alebo tomu jednoducho nebudú veriť...

Ktoré zo skupín ťa dnes dokážu potešiť? Alebo ešte lepšie sa spýtam, aký druh hudby si počúval v rannej mladosti, ktorá ťa neskôr inšpirovala?
Robert:
Bože... snáď všetko a všetci. To preto, že som mal starších bratov, staršie a mladšie sestry. Aj mama s otcom boli blázni do hudby, zasa do tej klasickejšej. Takže sa u nás počúval blues a Captain Beefheart, Rolling Stones, The Beatles a potom David Bowie...

The Cure sú od samého začiatku etablovaní na scéne ako niečo totálne zvukovo odlišné od ostatných vecí. Tvrdé bassové linky...
Robert:
Myslím, že na pozadí toho všetkého je opäť tá potreba byť v úzadí, pretože, keď sme začínali, tak som nespieval. Asi rok a pol som na pódiu pôsobil len ako gitarista. A keď som začal so spevom, tak som nebol veľmi schopný spievať a súčasne hrať na gitare. Práve preto Michael začal viac pretláčať do popredia bassu. Takže tam niekde to začalo. Gitary boli rovnako dôležité ako čokoľvek iné v The Cure, ale nikdy dôležitejšie...

zdroj: impression of sound



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi