Staring At The Sea - 05/1986


Prierez singlovou kariérou The Cure slovami Roberta Smitha


Obzretie sa späť I.

Keď si predstavím, že by som sa ako 15 ročný mal možnosť pozrieť na toho chlapíka, akým som teraz, určite by som si pomyslel: "chvalabohu, zostal normálny". A ja by som tomu 15-ročnému povedal, "ty bastard, ty si ale štíhly!"

Obzretie sa späť II. - single

Killing An Arab
Predtým, ako som počul túto skladbu pri výbere na kompiláciu, som ju nepočul príšerne dlho, bol som vážne prekvapený, ako neohrabano znela. Nedokázal som tomu uveriť. Znela tak opotrebovane. V spomienkach som ju určite takú nemal, nuž ale nejako sme museli začať a bol to v tej dobre ten najsprávnejší výber, pretože sme sa vďaka tomu stali slavnejši. Na tú dobu to bolo naozaj čosi mimoriadne. Ľudia boli na pochybách, či sme alebo nie sme študentami filozofie:)

Boys Don´t Cry
To bol pokus o napísanie popovej skladby bez skomponovania popovej melódie, hoci toto je presne moja predstava popu, čo sa nakoniec ukázalo ako mylná predstava, pretože sa tento singel predával omnoho horšie ako hocaká iná Cure skladba.


Jumping Someone Else´s Train
Reakcia na obnovenú módu motorkárov. Malo to úspech, aj keď ľudia z NME vám budú vždy tvrdiť, že oni sa k tomu nikdy nehlásili. Ale pre nás to nebolo nič nové, vlastne to celé bolo venované všetkým tým, ktorí si zrazu uvedomili, že The Who milovali odjakživa.


A Forest
Tak ako v prípade "Killing An Arab", aj vďaka tejto skladbe sme sa stali slávni, hlavne tu v Holandsku. Opísal som v nej zážitok z obdobia, keď som mal 12 alebo 13. Najprv som chcel vydať prvý singel "Play For Today", no mali sme pocit, že by to bolo až príliš predvídateľné, tak sme sa rozhodli vydať "A Forest", aby to všetko bolo viac záhadné.


Primary
Z albumu "Faith" sme nechceli vydať žiaden singel, pretože to jednoducho nebol ten typ albumu, ale urobili sme to, z rovnakého dôvodu ako teraz "Boys Don´t Cry". Upriamili sme tak na ten album pozornosť. Polydor chcel zasa singel, ktorý by sa mohol nasadiť do rádia. A zo všetkých tých skladieb bola práve táto najpríjemnejšia. Je ako stratený rak, niečo ako "A Forest". Prechádzal som vtedy veľmi melancholickým obdobím.

Charlotte Sometimes
Tento názov som si požičal z ďalšej knihy, od Penelope Farmer. Hoci dnes by som sa radšej zaľúbil do toho dievčaťa z knihy ako do niekoho skutočného. V knihách sú dievčatá vždy dokonalé a nikdy sa nemenia. Keď sme skladbu dokončili, boli sme na ňu veľmi pyšní a aj teraz mám pocit, že ide o jednu z našich najlepších vecí, aké sme kedy nahrali.


The Hanging Garden
V stavoch, kedy mi bolo trochu divne, som zvykol napísať veľmi veľa sklabieb. V hlave som nosil množstvo naturalistických a zbožných predstáv a s vierou som spájal zvieratá alebo divoký sex. Každý predsa vie, že kombinovať sex s vierou nemôžete! Veľmi zmätené.


Let´s Go To Bed
A týmto sme vieru pekne nakopali do zadku! Je to dvojvýznamová skladba. Akože, poďme do postele, nudím sa, poďme do postele - ale do oddelených postelí. Ale nikto to v takomto zmysle nepochopil. Ale nikdy sme sa názor iných nesnažili vyvrátiť, pretože to nakoniec pomohlo zboriť mýtus, že The Cure sú iba temní a depresívni.


The Walk
Je to pravdivý príbeh. Stalo sa to, keď som sa potĺkal okolo veľkého jazera kúsok od môjho domu. Tá skuvíňajúca žena, bola žena ktorá tam venčila svojho psa. Boli asi dve hodiny ráno a tú skladbu som napísal hneď ako som sa vrátil domov.



The Lovecats
Bol som presvedčený, že by sme mali napísať skladbu, ktorá by znela ako zo soundtracku pre Disneyho film. Text som napísal v Paríži, no nemá absolútne žiaden konkrétny význam. Námet je čerpaný z knihy, v ktorej chlapík vopchá všetky malé mačky do vreca a hodí ho do jazera. V prvom momente to bolo absolútne jednoznačné, no uvedomil som si, že toto v popovej skladbe spievať nemôžem. Aj keď ide o moju najmenej emotívnu skladbu, akú som kedy napísal, patrí k mojim najobľúbenejším. Ale neviem si predstaviť, že by som niečo podobné urobil ešte raz.

The Caterpillar
Opäť stereotypná záležitosť ako "Boys Don´t Cry". Typická skladba o priateľstve. Nie je to o nikom konkrétnom, ale o tom, čo by sa mohlo stať.



Inbetween Days
Na tejto skladbe priam lipnem. Myslím, že je to najlepší singel, aký sme kedy nahrali. Všetko na ňom bolo správne: skladba, ľudia, ktorí na nej pracovali. A hlavne to všetko bolo bezproblémové. V podstate v nej nejde o žiadne dni, ale o nociach, ale ja som o nociach nechcel rozprávať. Nakoniec na "The Head On The Door" sa o nociach pojednáva v dostatočnom množstve.

Close To Me
Ide o klaustrofóbiu, no nie vo fyzickej forme. Ide o moment prekvapenia... čo robíte v tejto miestnosti s týmito čudnými ľuďmi. Niečo v tom zmysle.



zdroj: OOR, 17/05/1986



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi