"...nič z tohto už nechcem" - Robert 05/1987


Rozhovor s Robertom z francúzskeho Montreux


Meno: Robert Smith
Narodený: 21.4.1959, Blackpool, Anglicko
Vlasy: Čierne
Farba očí: Modrá/Sivá
Váha: 5'10"
Znamenie: Býk
Záľuby: Čítanie, pitie, rozprávenie


Robert Smith (28) v rozhovore s našou korešpondentkou Gabriele Sneddonovou ochotne odkryl svoju záhadnú masku.

Vyzerá naozaj hrozivo - čierne, neučesané a masívne načuchrané vlasy, na perách rozmazaný červený rúž a výrazné čierne očné šmynky. Na prvý pohľad vyzerá ako agresívny typ, ktorý sa nerád rozpráva a možno ani nemá čo povedať. Preto som zostala prekvapená, keď som sa zrazu sedela oproti zdvorilému mladému mužovi s vyberanými spôsobmi, ktorý trochu utiahnuto rozpráva o inteligentných témach. "Nie som žiaden extrovert, som pokojný a plný sebadôvery," povie hneď na úvod o sebe. "Zaujíma ma iba imidž skupiny, nie ten môj - ja som aký som."

V Montreux zorganizovali The Cure tlačovú konferenciu pre 200 novinárov, no iba magazín Popcorn dostal šancu pozvať skupinu do štúdia a porozprávať sa s Robertom Smithom osobne. Skupina prišla porozprávať o svojom novom singly "Why Can´t I Be You" z dvojalbumu s názvom "Kiss Me Kiss Me Kiss Me", ktorý po prvýkrát skomponovali ako tím. Doteraz totiž všetky skladby komponoval Robert sám. "Pre nás je to čosi jedinečné, dali sme spoločne dohromady 25 skladieb, z ktorých som vybral 18 - absolútne nedemokraticky. Čo sa týka textov, tie som napísal sám, od ostatných som zozbieral len námety pre ne."

"Netrápi ma, ak sa ľuďom naša hudba nepáči. Mne sa tiež nepáči 99% z toho, čo vidím alebo počujem - a doteraz s tým bez problémov žijem." Jeho texty sú priame, často plné depresie a násilia, ako napr. skladba "Shiver And Shake", v ktorej plný zlosti spieva napr. verš "Chcem ťa roztrhať na kusy". "Táto skladba je o jednej konkrétne osobe z britského šoubiznisu, ktorú dobre poznám a dodnes sa s ňou stretávam. Proste som len zo seba na papier dostal všetku nenávisť, čo cítim - a takisto neznášam seba preto, že som vôbec dovolil, aby vo mne táto osoba vyvolávala takéto pocity. Nikomu však nepoviem, o koho sa jedná, ani nik v skupine neviem, o koho ide, ešte stále sa to pokúšajú uhádnuť... no vyhýbam sa konfrontácií, vždy ich umlčím. Spievanie tejto skladby je pre mňa neskutočne namáhavé, ale nahrali sme ju veľmi rýchlo, za jediný deň..."

Jeho hlas je jemný a hlboký, rozpráva pomaly s citeľným londýnskym prízvukom a v každej vete rozoberá seba a svoje témy. Nohy má prekrížené, ruky takisto, a telo naklonené jemne dopredu. Nie že by tak chcel odvrátiť pozornosť, ale napadne vám, že má rád okolo seba určitý vlastný bezpečný priestor. Je "nočný vták" a nikdy nejde do postele pred piatou hodinou ráno. "Už od 15-tich! Zbožňujem ticho noci a v takýchto milovaných nočných hodinách som nahrával album v Miraval, vo francúzskom Provence. Celý mesiac, žiadne veľkomesto, žiaden telefón, žiadni ľudia - dokonalá izolácia! Iné to už bolo potom v Londýne, kde je človek permanentne vydesený."

Na singly "Why Can´t I Be You" spieva o snoch množstva mladých ľudí, ktorí chcú byť ako on, alebo chcú byť jednoducho slávni - ale takisto aj o svojej vlastnej túžbe byť dokonalým. "Osobne som nikdy na nikoho nežiarlil, ale vždy a znova túžite s niekym meniť." Každé rozhodnutie, ktoré si zvolil, je na dlhý čas, a potom sa ním mučí. "Nikdy nepremýšľam o tom, ako veľmi by som s niečím mohol byť úspešný, vždy premýšľam o tom, ako sa dostať bližšie k iným ľuďom, aké môžu byť dôsledky mojich činov a rozhodnutí. Veľmi často nazerám na skupinu z pozície nezainteresovaného človeka a súdim, či sa veci uberajú dobrým alebo zlým smerom, či to, čo robíme teraz, bude mať pre mňa nejaký význam... Jediná osoba, ktorú počúvam a kto kritizuje moje texty je Mary, moja priateľka. Vždy sa spýtam na jej názor. Nakoľko ma pozná už strašne dlho, tak je jej názor pre mňa strašne dôležitý. Takisto si vždy vypočujem názor Simona a jeho dlhoročnej priateľky. Vážim si názor Borisa, nášho bubeníka, práve za jeho vrodený hudobný kritizmus a nápady. No na konci aj tak všetky rozhodnutia urobím sám."

15 spoločných rokov s Mary, to už je skutočne pevné priateľstvo. A hoci ešte nepremýšľa o svadbe, nosí zásnubný prsteň, ktorý mu darovala. A aj keď o všetkom rozpráva doslova puntičkársky, práve o tejto téme rozprávať vôbec nechce. Minulý rok zistil, že dokáže byť extravagantný v spoločnosti ľudí, ktorým dôveruje a s ktorými podnikol cestu do Benátok legendárnym Orient Expressom. Šli tam kvôli plánovanému koncertu, ktorý bol nakoniec kvôli výtržníkom zrušený. Oblečení v smokingoch a dámskych róbach si so svojim priateľkami užívali jazdu historickým vlakom spolu so šampanským a vyberaným jedlom. Bez pochýb: Robert na Francúzsku oceňuje nielen pokoj, ale aj kultivovanú stránku života, ako francúzsku kuchyňu a nápoje. Číta knihy od Rimbauda, Baudelaireho a Verlaina, jeho obľúbeným autorom je Patrick White. Obdivuje Kate Bush a nenávidí lietanie, "pretože mám vždy pocit, že mám zomrieť." Neverí v Boha, nebojí sa smrti a zastáva názor, že toto je jediný život, ktorý existuje. O svojich vlastných textoch sebakriticky vyhlási: "Nemyslím si, že objavujem niečo, čo ešte nebolo objavené."

Pracuje rýchlo a disciplinovane, píše o svojich pocitoch, emóciach, ktoré ho osobne posúvajú vpred, ako aj o ľuďoch, ktorých pozná. "Neviem si predstaviť, že by som písal o veciach, ktoré by som sám nezažil, neskúsil, pretože by jednoducho nevyzneli pravdivo." Ale dokáže si uťahovať sám zo seba - ako ak zo zbytku skupiny. Pre videoklip k singlu "Why Can´t I Be You?" sa museli naučiť tanečné pohyby, čo bolo pre nich veľmi ťažké. Výsledok - komédia. Je sarkastický a cynický, hoci ich nový album predstavuje The Cure po prvýkrát v hudobne svetlejšej perspetíve.

Začiatkom roka odohrali The Cure, na ich vlastné prekvapenie, sériu štadiónových koncertov v Argentíne a Brazílií, kde ich zhliadlo 150 000 divákov. V júli odštartujú svetové turné v Spojených štátoch, s ktorým v októbri zavítajú do Nemecka a turné vyvrcholí v decembri v rodnom Anglicku. Pri pomyslení, že do konca roka je už všetko presne naplánované, sa Robert Smith cíti trochu nesvoj. "Aj keď," povie, "robíme všetko, čo môžme, chceme, aby sa nám to páčilo. Ten kto si na náš koncert kúpi lístok, si nemôže byť istý, čoho sa od nás dočká." Zbytočné otázky: Robert Smith je rozporuplná osobnosť, veľmi komplikovaná - no keď sa usmeje, je prekrásny. Nakoniec mi povedal so svojim typicky neistým úsmevom: "Myslím, že my dvaja sme sa stretli niekedy v roku 1982. Lenže sme nevedeli spolu vydržať... raz sa zobudím a pomyslím si, že nič z tohto už nechcem. Som naozaj zvedavý, kedy sa tak stane."

autor: Gabriele Sneddon
zdroj: Popcorn 05/1987



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi