Robert: Taký som a baví ma to... - 1996


Ďalší z návratov do vily Jane Seymourovej


Takže, si tu už rok a keď uvážime, aká tu vládne atmosféra...
Myslím, že už je to rok. No myslím, že prvých desať rokov nahrávali The Cure výlučne v mestách, obyčajne v Londýne. No a potom niekedy v roku 1986 som sa sám seba spýtal, prečo vždy nahrávame v Londýne? No a dnes si môžeme dovoliť stráviť nahrávaním dva-tri mesiace hocikde.

Po albume "Wish" zo skupiny odišli Porl a Boris. Môžeš nám povedať čosi viac o tom, ako sa k vám pridali Roger s Jasonom?
No, vedel som, že Porl sa chystá odísť, povedal mi to už pred nahrávaním albumu "Wish". Je ženatý s jednou z mojich sestier, chceli si založiť rodinu, chcel zmeniť život a pod. Potom sa zrazu pripojil k Pageovi a Plantovi, myslím, že k nim veľmi nezapasoval, no Jimmy Page bol vždy jeho idol, takže to chápem. A Boris odišiel z podobných dôvodov, chcel hrať v skupine so svojou priateľkou a ja som jeho priateľku v The Cure nechcel:)... bola to pre neho jasná voľba, vážne.
Roger do našej skupiny pasuje po všetkých stránkach, jeho návrat nerobil problém nikomu ani po osobnej stránke a pridal na dobrej atmosfére a nálade. A okrem toho je vynikajúci hráč na klávesy, nikoho iného tak zdatného pre tento post sme v histórií skupiny nikdy nemali. Takže posunul celú skupinu do ďalšej dimenzie, čo bolo pre tento album veľmi dôležité. Najťažšie však bolo nájsť vhodného kandidáta na obsadenie postu Borisa, vlastne za celé tie roky bolo hľadanie nového člena skupiny práve v tomto prípade najťažšie, pretože Boris bol skutočne fenomenálny bubeník. A dokonca veľmi svojrázny, odviedol v skupine obrovský kus práce a trvalo celých osem mesiacov, kým sme našli dostatočnú náhradu, a to je skutočne dlhý čas. No myslím si, že Jason k nám perfektne zapadol...

Ako si našiel Jasona?
Išli sme na to zaužívaným spôsobom, podali sme inzerát, že hladáme nového bubeníka:). Niečo v znení, úspešná medzinárodná popová skupina hľadá bubeníka:))

Aký je vlastne názov nového albumu?
Wild Mood Swings.

Ako si vlastne na takýto názov prišiel, mal si v zálohe nejaký zoznam možných názvov, z ktorých si vyberal?
Keď sme začínali s nahrávaním, tak mal pracovný názov "Bare". Predpokladali sme, že pôjde o veľmi rôznorodý album, no veľmi priamy a otvorený. Nakoniec sa z toho vykľulo čosi úplne iné. Názov "Wild Mood Swings" som mal vymyslený pre môj vysnívaný sólový album, teda vlastne nie vysnívaný, robím na ňom už celé roky. Takže teraz si musím preň vymyslieť názov nový. Na tento projekt sa to hodí viac ako na moju záležitosť, nakoľko v tomto prípade je to viac ironické, dokonale to vystihuje stav melanchólie.

Melódia je ti veľmi veľmi typická, držíte sa zaužívaného štýlu, ktorý je ti takisto vlastný. Ako to bude vyzerať tentoraz?
V našom prípade nebola nikdy žiadna skladba napísaná počas jammovania, dokonca ani žiadna melódia, a to už aj preto, že my nejammujeme. A... čo sa týka melódie... hmmm... k tomu došlo... vlastne... nejak to prišlo samé pri písaní skladieb. Veľmi často sa mi stáva, že sedím doma, premýšľam nad dobrou melódiou, keď ma niečo napadne, tak zbehnem rýchlo k môjmu stolu, zapíšem si to, skúsim to narýchlo zahrať, no a potom neskôr sa k tomu vrátim. Ale zasa niekedy vysedávam celé hodiny, snažím sa tie útržky dať nejako dohromady, či to bude vôbec fungovať alebo to pustím k vode. No ale, taký som, baví ma to a... ja sám to za prácu nepokladám. Jednoducho sa to stane. A ak nie, prípadne sa to nepodarí, tak sa tým netrápim, ubehnú aj týždne a ja som schopný na to vôbec nemyslieť. Neviem či si taký stav viete predstaviť, čistá hlava a to celé týždne :)
A čo sa týka vokálov a textov, tak nad tým už nepremýsľam vôbec, to ma začne zaujímať až vo chvíli, keď sa postavím za mikrofón a vtedy už spievam čokoľvek, čo ma napadne, čokoľvek... Predtým to nikdy nikto nepočul a ja to zasa nerobím viac ako jediný raz. (poškriabe sa vo vlasoch)

Texty na novom albume sú viac osobné, či formálne?
V určitom zmysle sú moje texty vždy osobné, pretože súvisia s mojou osobou. No tento album je prvý, na ktorom to tak nie je. Väčšina sklabieb na tomto albume je spievaná v prvej osobe, no v skutočnosti nejde o moje myšlienky a pocity, takže v tomto prípade ide o skutočne prvýkrát, čo som zvolil takýto štýl. Zvolil som na veci opačný pohľad, ako ten, ktorému verím. Možno aj pre prípad, že by sa niekto zaujímal o mňa, či o to, čo mám rád z perspektívy akej som to písal...

zdroj: Video tank, Japan TV 1996



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi