Les Enfants Du Rock -04/1987


Ďalšie pozastavenie nad albumom "Kiss Me..."


Vo všeobecnosti, skupina s takým úspechom, aký ste za posledné roky dosiahli vo Francúzsku, by mohla vydať už len live album a odísť do dôchodku. Vo vašom prípade sa však deje opak, zdá sa, akoby ťa toto všetko ešte viac inšpirovalo a poháňalo tvoju produktivitu.
Pred týmto albumom sme neboli v štúdiu celých 18 mesiacov. To prázdno po albume "The Head On The Door" vyplnila len kompilácia hitov a my sme si zatiaľ upevňovali naše pozície. Mohol so síce chalanom povedať, 'Poďme, nahrajme pokračovanie "The Head..."'... no rozhodli sme sa inak, za posledný rok sme sa vrhli len na zopár vecí, v lete sme koncertovali len v južnom Francúzsku, natočili sme koncertné video, potom sa vybrali koncertovať do Spojených štátov... hmmm.. tak nakoniec toho nebolo málo:), ale bolo to vcelku v pohode. Potrebovali sme takúto pauzu. Tento dvojalbum bola akási šanca: je samozrejmé, že sme mali nachystaných dostatok skladieb, no nemohli sme si dovoliť prísť s jednoduchým albumom. Všetky tie skladby ale tvoria jednoliaty celok a skutočne sme mali z čoho vybrať, tých skladieb bolo až toľko, že sa množstvo skladieb objaví ešte aj na b-stranách singlov a niektoré nevydáme vôbec.

Počul som nejaké "povery" o šiestom členovi skupiny...
O tom nemôžme hovoriť, je to slávny klávesák... nie! Momentálne veľmi známy nie je, skôr neznámy... nateraz s nami pôjde len na koncerty: dáva mi to viac voľnosti, keď chcem, tak na gitaru hrám, keď nechcem, tak nie, všetko je teraz pružnejšie. Ak to bude fungovať, tak s nami zostane a bude medzi túto bandu bláznov zaradený oficiálne...

Keby budete zasa koncertovať?
Najbližšie v Spojených štátoch, kde hráme na konci júla a v auguste, potom od októbra do decembra budeme koncertovať v Európe, skoro všade.

V Anglicku sa o tebe objavil film, je to len koncertný záznam?
Nie, je to film Tima Popeho. Ide o exkluzívne koncertné záznamy, no nafilmované tak, že máte pocit, akoby ste boli priamo na javisku, tu už neexistujú žiadne bariéry. Takéto čosi ste ešte nikdy nevideli, je to veľmi zvláštne orientovaný film. Bude to film o Cure od Cure. A Tim Pope bol jediný k nemu prizvaný.

Máte k dispozícií takisto film kvôli projekcií pred koncertami. Údajne ide o film o tvojich ústach, ktorý natočil Lol...
Projekcie počas koncertov sme nemali od čias "Pornography" a úprimne, ani tie nemali úspech:) ... a tento bude rovnako odpudivý, ako obal albumu, každý pred ním zrejme újde, takže asi budeme hrať pre prázdne publikum :)) No predpokladám, že Američania si celé koncerty odsedia ako guinejské prasatá: v malých koncertných sálach počas tohto leta tam hráme z praktických dôvodov. Američanov nemôžete brať vážne, hlavne do momentu, kedy ich nestretnete:))

Tim Pope je jediná osobnosť z oblasti filmu, ktorej dôverujete. Keď ho nemáte za kamerou, ako to bolo v Champs Elysees, tak sa zo seba idete zblázniť, tak ako vtedy, keď ste si obliekli tie bláznivé šaty...
Keď máte vystúpiť v takom programe, ako "Champ Elysees", tak jednoducho musíte urobiť čosi bláznivé, pretože tieto programy, to je čosi absurdné. Ak by sme sa tam chovali slušne, ľudia by nás mohli začať brať vážne, zatiaľ čo mi si chceme zo všetkého robiť srandu.

Vy ste účasť v tomto program akceptovali a pritom takí Simple Minds, či Eurythmics, to odmietli...
Vo Francúzsku sme jednoducho v pozícií, že si účasť v takýchto programoch môžeme dovoliť, príšerné. Máme tu naozaj silnú pozíciu a to sme sa jej vôbec nedožadovali, čo je trošku v rozpore pre tých, ktorý nás do programu pozvali. Prišli sme a urobili sme si z toho srandu: keď sme tam nabehli v tých smiešných šatách, všetky ženy v prvých radoch sa cítili doslova urazene :). No skončilo to bez následkov. My si sami seba uvedomujeme, ako aj náš imidž, máme jasnú predstavu o všetkom, čo robíme a nakoniec aj to, čo robiť budeme. Nič nenechávame na náhodu.

Nemáš pocit, že vyšľapávate chodník iným skupinám?
Možno tak v Južnej Amerike, kde sme nedávno koncertovali: pred začiatkom leta tam vyrazia Echo And The Bunnymen. Takže sa tam teraz veci dosť zmenia. No zdá sa, že sme akousi výnimkou kdekoľvek. V Južnej Amerike doteraz nevideli skupinu, akou sme my: okrem Eltona Johna, Queen alebo Roda Stewarta nepoznajú nič iné: čiže starých hundrošov... aj my sme starí, ale dobrí:) Preto sme pre nich niečo absolútne nové a preto sa im tak veľmi páčime. A vo Francúzsku sa nám tak dobre vedie asi preto, že tunajšia domáca hudobná scéna asi nestojí za nič... to inak platí kdekoľvek, no tuná špeciálne:)

Mnohé zo skupín z prelomu 1970-80-tych rokov sa dnes stali "ťažnými koňmi" hudobnej scény, The Psychedelic Furs, U2, Cure...
Áno, toho sme si vedomí, no nikdy nebudeme súhlasiť s tým, že sme "rástli" s ľuďmi ako U2 alebo Simple Minds, pretože nimi jednoducho opovrhujeme, tak ako opovrhujeme Lionelom Ritchiem, A-ha a ostatnými. Jediné skupiny, ku ktorým máme blízko a s ktorými sme rástli sú Echo And The Bunnymen, New Order a možno The Banshees, teda ak zasa začnú robiť normálnu, dobrú muziku, čo sa nedeje od doby, kedy som od nich odišiel:)
Skupiny, ktoré sa stali slávne, ktoré sú úspešnejšie než my, sú skupinami hlavného prúdu; nežijú v tom istom svete, ako my... oni v našom svete nežili nikdy aj tak. No v našej skupine, kde má každý vlastný názor, to každý z nás vidí trochu inak... totiž, každý ich naznáša iným spôsobom :))

autor: Hugo Cassavetti
zdroj: Les Inrockuptibles (France) 06/1987



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi