Dokonalý bozk - 1987


Album "Kiss Me..." slovami Roberta Smitha


"Ide o ideu videnia vlastnej transformácie do akéhosi monštra, vampíra, ktorý sa vás násilím pokúša pobozkať. Čím som starší, tým menej ma láka používanie mejkapu, začína to byť až smiešne desivé: 'Len pristúpte bližšie deti... pobozkajte ma!'" Nový dvojalbum The Cure s trojnásobným zvolaním, "Kiss Me Kiss Me Kiss Me". 18 skladieb v 18-tich názoroch Roberta Smitha.

The Kiss
"Je to o odpore, o pocite, ktorý prežívam po vykonaní určitých vecí, myslím tých fyzických. Vráti vás to späť, do obdobia "The Top", kedy som bol sám pre seba dosť divný. Nemôžete povedať, že to obdobie nemalo svoj presný začiatok a koniec, začalo sa to obdobím "Pornography" a skončilo albumom "The Top". Rok a pol z dvojročného obdobia, počas ktorého som bol veľmi... zvláštny. Keď o tom teraz premýšľam, tak sa mi v mysli vybavuje, že som vtedy vykonal niekoľko zvláštnych, extravagantných vecí. Bol som niekým, s kým bolo veľmi obtiažne vydržať, prípadne komunikovať. Nebolo to zámerné, jednoducho som to takto cítil. Ak sa to zmenilo, tak preto, že časť zo mňa dospela: čím ďalej, tým menej som sa cítil bizarne a viac normálne. "The Kiss" je veľmi spontánna skladba, nahratá na prvý pokus, trošku chaotické dielo, o ktorom sme nemali ani len potuchy, ako sa vyvinie."

Catch
"Ide o tú stránku skupiny, ktorú nie často odhaľujeme, trochu kráča v línií "The Caterpillar", veľmi tichá a introspektívna záležitosť, veľmi intímna. Túto skladbu sme nahrali vo chvíli, keď sme všetci len tak posedávali spolu v jednej miestnosti. Všetky tie "krátke" skladby sme nahrali vo veľmi intímnom rozpoložení, vo veľmi malom štúdiu počas nášho pobytu v Provence, a dokonale zachytávajú nálady a elán, ktorým sme boli obklopení. Vždy sa mi pri nej vybavia Jesus And Mary Chain, no bez ich spätnej väzby. Ak by sme z ich nahrávok odstránili všetok ten rámus, zneli by podobne tejto skladbe. Keď som si tú skladbu púšťal po prvýkrát, tak mala podobnú atmosféru ako "Walk On The Wild Side" od Lou Reeda."

Torture
"Všetky piesne na albume sú vo svojom štýle hnané do absolútne možného extrému, sú veľmi drsné a práve preto sú jedna od druhej odlišné. Bola síce možnosť s určitým konkrétnym typom piesní a tie umiestniť na album, ale podľa mňa je omnoho výstižnejšie, keď napr. "Catch" zrazu vystrieda "Torture". Takto ten album neustále pôsobí ako rana bičom. "Torture" pôsobí ako obväz na bolestivej rane..."

How Beautiful You Are
"Hoci z času na čas používame saxofón, na tomto albume sme nepoužili žiadne dychové nástroje, všetky sú simulované. To je asi jediný aspekt súčasnej technológie, ktorý sa mi pozdáva: takto si totiž party dychových nástrojov môžem pripraviť aj sám, môžem si tak vytvoriť vlastný priestor, vesmír, rovnako ako aj v prípade trochu neobvyklých nástrojov, napr. sitary. Ak by sa mi to však nepozdávalo, ešte stále by som mohol použiť reálne dychové nástroje, ako tomu bolo v "Close To Me", v ktorej by ste ten "doo-wop" fíling syntezátorom jednoducho nedosiahli.
Je teda evidentné, že niektoré veci jednoducho nenasimulujete, ako napr. hru na viole, no v našom spôsobe práce ide vo všetkom o spontánnosť. Trúbka v "Torture" je nápad, na ktorý som prišiel v štúdiu a okamžite som to zahral na malom emulátore. Všetky takéto party sú hrané na malom syntezátore, asi na tom najlacnejšom na celom svete. S ním som mohol moje nápady okamžite realizovať. Napokon, nikomu ani len nenapadne, že nejde o skutočné trúbky, či violu. Ak by som vám to nepovedal, vôbec by ste o tom nevedeli."

Hey You!
"Super saxofonista v tejto skladbe nie je nik iný, než ja: na klávesoch mi to veľmi nejde, iba jedným prstom aj to len zopár ťahov. Problémom väčšiny skupín je to, že používajú technológie na simuláciu, na syntetizáciu prirodzených zvukov a zároveň ich programujú: preto to potom všetko vyznie "strojovo". My sme totiž na rozdiel od nich na tomto albume absolútne nič neprogramovali. K takému čosi by som ani nikdy nezvolil, pretože by to potom vyznelo plánovane. S tou jednoprstovou technikou hry som postupne nahral ďalšie tri party pre dychové nástroje, hoci nikdy nebudú zosynchronizovane tak dokonale, ako keď by sa nahrali naživo, takto je to až príliš brutálne a klamlivé."

Icing Sugar
"Najzvláštnejšia skladba na albume. Hudbu napísali Simon s Borisom. Pôvodne bola skladba dlhšia ako šesť minút, každý z nich prispel k skladbe svojim kúskom... pripravili sme teda aj ďalšiu verziu, veľmi pomalú, zahratú len na bongách, basse a saxofóne: znelo to ako nahrávka z nočného klubu "you´re delicious"... príšerné! Možno to bude b-strana ďalšieho singla."

Why Can´t I Be You?
"Jedna z popovejších skladieb. Ešte skôr, ako sme našili tú správnu melódiu, nám bolo jasné, že to bude singel. Mala veľmi dobrý rytmus, taký klasický rock, pre nás veľmi nezvyčajný. Na tomto albume je veľa pre nás netypických skladieb a v každej skladbe je môj hlas iný. Už po prvej note "Why Can´t I Be You?" som vedel, že túto skladbu budem vždy rád spievať. Názov skladby netreba brať vážne, hoci vychádza z reálnej situácie; ocitol som sa uprostred vášnivej diskusie a všetci na mňa zízali ako na nejaké zjavenie, ktoré nečakane vzišlo z útrob zeme. Pomyslel som si 'dobrý Bože, prečo nemôžem byť niekde inde? Prečo tu namiesto mňa nemôže sedieť niekto iný?' V tej chvíli by som menil s kýmkoľvek; dokonca by som bol radšej tým chlapíkom, čo sa nakláňal pri bare, ako sám sebou. Každý raz zažije ten pocit, kedy sa sám seba spýta, 'dobrý Bože, prečo nemôžem byť niekým iným?'. Nejde o závisť, či žiarlivosť. V skutočnosti som nikdy nechcel byť niekým iným, no bolo zopár prípadov, kedy som mal chuť opustiť vlastné telo."

Snakepit
"Mnohé zo skladieb vychádzajú z vecí, ktoré som prežil, z udalostí, okrem tejto, ktorá vychádza z Beaudelaireovej poviedky "Snake Pick". Bol som na jednej párty a auto som mal plné švihnutých dievčat a "Snakepit" vychádza z pocitov, ktoré som v tej chvíli prežíval: si ako väzeň, naštvatý v situácií, kedy by si najradšej niekam zmizol, ale snažíš sa udržať, na chvíľu všetkých klamať. Na druhý deň som to ľutoval: "prečo som odtiaľ nezmizol? Prečo som nejako nezareagoval?" Často mnohé veci akceptujem, aby som ich neskôr mohol ľutovať."

Just Like Heaven
""Les enfans du rock"... to mi napadlo na útese na juhu Anglicka. Túto skladbu pochopíte veľmi ľahko. Možno aj preto, že som takéto ľahko pochopiteľné skladby vždy písal s týmto úmyslom, strávil som s každou z nich dostatok času, aby som sa uistil, že ich obsah poslucháč okamžite pochopí, zatiaľ čo v minulosti som sa tým vôbec neobťažoval: zvlášť na albumoch "Pornography" a "The Top", kde sú skladby, ktoré sú často ťažko pochopiteľné aj pre mňa samého. Bol som prekvapený, prečo tie texty nie sú zrozumiteľnejšie, jasnejšie: mohli by tak byť lepšie. Tentoraz som bol priamočiary, niekedy až príliš, ako napr. na "Just Like Heaven"."

Hot Hot Hot
"Malo to znieť elegantne... a aj to tak znie, teda s výnimkou produkcie. Je to jednoduchá tanečná skladba. Vyznieva to ako imitácia, hlavne pre vokály: vôbec som vopred nepremýšľal o spôsobe, akým mám spievať, všetko to prišli akosi spontánne. Tak ako vokály, aj celú skladbu sme nahrali na prvý pokus. Všetci sa smiali, keď ma počuli spievať túto skladbu, vedel som, že sa vydarí... je natoľko výnimočná, že sa ľudia smejú, keď ju spievam..."

All I Want, Shiver&Shake
"Pri týchto skladbách som strávil najviac času práve s vokálmi. Na "Shiver&Shake" som menil vokály asi dvadsať krát, vždy v iný deň, pretože som nebol schopný spievať dostatočne agresívne. V jedno ráno som mal telefonát z Londýna, ktorý ma neskutočne vytočil. Takto naštvatý som dobehol do štúdia a zreval 'nachystajte Shiver&Shake, zaspievam ju hneď teraz!', no a tak to vyšlo..."

1000 Hours
"Nepochybne najemotívnejšia skladba, a keď tak premýšľam, asi najťažšia, čo sa týka spevu: ale bol som s ňou veľmi spokojný, bol som po skončení nahrávania veľmi šťastný, aj keď to bolo veľmi ťažké, hlavne dosiahnuť tú správnu náladovú polohu spevu."

Faith
"Asi najzvláštnejšia skladba, najväčšie prekvapenie, s akým The Cure kedy prišli. Máte pri nej pocit, že je to nejaká štátna hymna. Nikdy sme nenahrali tak zvláštne pozitívnu skladbu, skladbu, ktorá by nútila ľudí konať pozitívne. Ide o akúsi hrdosť... hoci niektorí ľudia nás za to kritizovali, každý rok okomentujú náš vývoj slovami, ktorými naznačujú náš koniec; no myslím, že sme na tom omnoho lepšie. Som šťastný, že za tých 16 rokov, teraz mám 28, všetko to, čo som urobil, bolo dobré, a to bez nutnosti pristupovať na kompromisy. Keď som nastúpil do školy, musel som bojovať, mal som pocit, že sa musím o niečo snažiť. Znovu som premýšľal o tom, čo som prežíval vo svojom vnútri ako dieťa a chcel som vlastne zložiť skladbu, ktoré by oslovili práve také isté deti, k akým som patril aj ja. Teraz sme ako starší bratia, vystrašení zo sveta dospelých, ktorého sa máme stať súčasťou. Skladby, v ktorých na niečo reagujeme sú vždy poznačené akýmsi hnevom, zatiaľ čo táto pripomína hymnu, má v sebe akúsi vojnovú tému. Je to niečo, čo ľudia neočakávajú a práve preto sme ju umiestnili na koniec albumu."


Názov albumu
"Ide o ideu videnia vlastnej transformácie do akéhosi monštra, vampíra, ktorý sa vás násilím pokúša pobozkať. Čím som starší, tým menej ma láka používanie majkapu, začína to byť až smiešne desivé: 'Len pristúpte bližšie deti... pobozkajte ma!' (uštipačne sa zasmeje). Preto je spojenie "pobozkaj ma" použité hneď trikrát, jedenkrát by to vyznelo až príliš spontánne, kým zvolanie "pobozkaj ma pobozkaj ma pobozkaj ma" už nie je žiadosť ale priamo rozkaz. Mám dojem, že si tak sám zo seba robím srandu, pretože to celé nedokážem brať vážne: čím viac vidím to množstvo obalov časopisov, tým menej sa mi to páči. Ostatní v skupine si zo mňa robia peknú srandu, keď si pomyslia na všetky tie dievčatá, ktoré majú môj plagát nad svojou posteľou. Takisto sa musím nad tou predstavou smiať; aj preto sa ten album tak volá. Pretože to všetko je nesprávne: keď ma ľudia stretnú, tak v nich vyvolávam úplne opačný dojem: pri pohľade na mňa im stuhne v žilách krv a utekajú odomňa preč..."

Album
"Tento album je zábavný, v samotnej podstate veľmi príjemný. Keď sme začínali s nahrávaním a v mojej hlave sa začala črtať myšlienka dvojalbumu, tak čím ďalej tým viac vo mne začala rásť predstava, že pôjde o akýsi koniec, výsledok niečoho, čo sme spustili vznikom skupiny. Celé to viedlo k diskusií o všetkých elementoch, ktoré The Cure v minulosti uzavreli, prípadne ich pretransformovali do iných súvislostí, ukázali ich v inom svetle a dali im inú perspektívu. Ide o akýsi sumár všetkého, čo sme dokončili.

Myslím si, že pôjde pravdepodobne o posledný, istotne posledný album The Cure s takýmto zvukom a v takejto podobe... je veľmi podobný albumu "The Head On The Door" aj čo sa týka ostaných vecí, zostavy skupiny, spôsobu, akým skladby na albumoch dozrievajú: síce v omnoho lepšej, ale vždy tej istej forme. Nepustíme sa do ďalšieho nahrávania, pokiaľ nebudem zmýšľať inak, a to nielen po hudobnej stránke, ale aj po stránke štruktúry našej práce. Takže to bude niečo absolútne odlišné. Je ešte toľko hudobných oblastí, ktoré som nepreskúmal, že sa to ani netrúfam odhadnúť. Tento album je zámerne radostný, plný rozptýlenia a veľmi ľahko zrozumiteľný. Ale je mnoho hudobných žánrov, ktoré sa mi páčia, no ku ktorým som skupinu nikdy nesmeroval, pretože by to bolo veľmi ťažké, hoci niekedy, z času na čas, sme sa ich letmo dotkli. Bolo by asi hlúpe nahrať ďalší album v tomto štýle. Neboli by sme schopní urobiť to lepšie, išlo by len o remake "Kiss Me...": bolo by to pre nás až príliš pohodlné, čo by nakoniec znamenalo aj príšerné. A nikdy som nechcel, ani chcieť nebudem, aby sa do takej polohy skupina dostala. Ak by sa tak stalo, znamenalo by to koniec. Už sme odsúdení robiť vždy absolútne odlišné albumy, hoci nateraz sa na ďalší album nechystáme. Momentálne absolútne netúžim po ďalšom albume, hoci ľudia ho právom očakávajú."

Booklet
"Pripomína to naše detstvo. Vystihli sme ten pravý fyzický detail, pre ktorý sme ľuďom odporní: prisudzujete príliš veľkú dôležitosť nesprávnym veciam, ako napr. pachu... Na tomto booklete som ja, moja tvár, moje pery, z čoho sa stalo nakoniec klišé... čím bližšie k sebe budete mať ten obrázok, tým viac vám to bude pripadať obscénne... začnete si namýšľať, že pôvodne šlo o porno fotografiu."

Skupina
"Nie všetci, čo sú členmi skupiny, sú zapletení do diania The Cure, mali by ste sa na to všetko pozerať trochu inak. Nikto nie je ku skupine viazaný nejakou zmluvou. Vzájomne sme jeden druhého pozývame k spolupráci. K čomukoľvek, na čom teraz pracujeme, či už pod hlavičkou The Cure alebo nie, bude prizvaný ten, kto prizvaný byť chce. Nechcem k tomuto albumu nahrať logického nasledovníka. Na takéto veci ja nie som. Ak s tým niekto nesúhlasí, tak sa na ďalších veciach nemôže podieľať. No bude to z čisto hudobných dôvodov. Ak sú pre veci oduševnelí, prizvem ich k mojej práci. Skupina nie je štrukturovaná zaužívaným spôsobom. V prvom rade sme kamoši a až potom prichádza na rad naša práca: nebudú sa hnevať, ak sa vrhnem na svoj sólový album. Budú v pohode, nebudú si klásť otázku 'ale prečo?'"

zdroj: Les Inrockuptibles (France) 06/1897



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi