Perry Bamonte: Nechcem na to myslieť...


Perry po roku odmlky poskytol rozhovor pre svoje oficiálne stránky


Ahoj Perry! Vďaka za venovaný čas pre tento krátky rozhovor. Ako sa maš?
Ďakujem za opýtanie, mám sa dobre - v týchto dňoch som naozaj šťastný.

To sa dobre počúva. Je to už takmer rok, čo si odišiel z The Cure. Čomu si sa za ten čas venoval?
Mal som takmer celoročné prázdniny. Nič som si neplánoval, rozhodol som sa len pre relax a užívanie si, a rok ubehol ako voda.

Takže si mal celý rok čas premýšľať o tom, čo sa vlastne stalo. Ako vnímaš celú situáciu dnes? Všetky okolnosti, prípadne aj to, čo ľudia vedia, sa zdajú aj po tak dlhom čase veľmi smutné...
Pravda je taká, že nad tým premýšľam iba vtedy, keď sa ma na to ľudia spýtajú. Viem, že sa tomu dá ťažko veriť, ale to len preto, že sa ľudia domnievajú, aké to pre mňa muselo byť traumatické, prípadne že skutočnosť popieram, ale ako si sám povedal, ubehol rok a ja stále čakám na akúsi emočnú reakciu, no jediné, čo stále cítim, je akýsi druh úľavy. Súhlasím s tým, že okolnosti, za akých sa to všetko udialo, boli veľmi smutné, ale ovplyvniť som to nemohol.

Rozprával si sa odvtedy s ostatnými?
Nie, teda okrem príležitosti krátko po tom všetkom, ako sa to udialo. Zúčastnil som sa pohrebu, na ktorom bol prítomný aj Robert, ale to bolo nevhodné miesto a príležitosť na rozhovor, odvtedy som od nikoho nič nepočul. Pár mesiacov na to som stratil môj telefón so všetkymi číslami, takže aj keby som chcel, nemohol som nikomu zavolať. Ale ešte vždy je tu e-mail...

Aké dôvody podľa teba viedli z rozkolu v skupine?
Sám som si pokladal túto otázku a snažil sa nájsť nejaký rozumný dôvod, ale na nič konkrétne som neprišiel a moje myšlienky skončili v oblasti fantázie a paranoje, takže pokiaľ sa nedozviem skutočný dôvod, nechcem na to myslieť.

Z umeleckého pohľadu, bol si spokojný so smerovaním skupiny v posledných dvoch rokoch tvojho pôsobenia v nej? Počas nahrávania posledného albumu vládlo v skupine očividné napätie.
Musím povedať, že som vždy preferoval pozitívny pohľad na vec a vždy som úprimne veril, že The Cure má stále potenciál nahrať skutočne skvelý album, no čím ďalej, tým viac bolo ťažšie udržať si túto vieru.

Prečo?
Pretože tu bol problém ohľadne výberu možností týkajúcich sa toho, čomu by sa mala skupina venovať, aké skladby by mala vydávať, akým spôsobom by sa mala skupina prezentovať a predávať, atď. Často som mal pocit, že tieto rozhodnutia neboli založené na pevnom odhodlaní a viedli len k akýmsi kompromisom.

Dnes, po viac ako 15-tich rokoch, ktoré albumové obdobie by si označil ako tvoje najobľúbenejšie v tvojom pôsobení v The Cure a prečo?
Musím povedať, že "Wish" bol mojim absolútne najobľúbenejším albumom. Samozrejme, že mal na to vplyv aj fakt, že som sa vtedy oficiálne pripojil ku skupine, ale bolo to všetko s nádychom "Disintegration", skupina bola na absolútnom vrchole a bol to taký skvelý pocit, že svet nám ležal pri nohách.

Fajn, tak sa teraz trochu pozrime do budúcnosti. Máš nejaké plány týkajúce sa tvojej hudobnej kariéry? Prípadne, že by tu bola možnosť venovania sa niečomu úplne inému?
Teraz som sa opäť začal venovať hudbe, začal komponovať. Celý rok som sa gitary ani len nechytil. Začal som fušovať do počítačov, spojil to doma s gitarou a musím povedať, že je to vážne zábava - a o tom by mala byť hudba. Ale nechcem sa tomu veľmi venovať, pokiaľ v tom nebudem cítiť skutočný entuziazmus, pokiaľ neobjavím niečo, čo ma bude skutočne tešiť. Neviem čo budem robiť a popravde, ani ma to veľmi netrápi. Ak sa mi bude hudba, ktorú práve robím, páčiť, tak to niekde zverejním (možno na MySpace), ale to ešte nejaký čas potrvá. Ale možno vydám country a westernový album, ktorý som pod pseudonymom "Pat Gently" pred rokmi nahral...

Vedel by si si predstaviť, že by si sa opäť pripojil k nejakej skupine?
Hmmm, neviem si predstaviť, že by som bol členom akejkoľvek skupiny, ale to len preto, že tých ľudí nepoznám. Ale hranie s inými ľuďmi je zábavnejšie a produktívnejšie. Všetky aspekty pôsobenia v skupine sú v pohode, ak je v pohode aj skupina - čiže, produkujú dobrú hudbu, ale zároveň sú to slušní ľudia.

Keď si bez záväzkov, cítiť z teba väčšiu spokojnosť.
Samozrejme, že som spokojnejší a práve vďaka tomu môžem veriť ešte viac v niečo, k čomu priložím diel vlastnej práce. Ale tak by to predsa malo byť, či nie?

Samozrejme. Akú hudbu, mimo tej, ktorú sám tvoríš, v týchto dňoch počúvaš?
Celé dni počúvam klasické hudobné stanice z produkcie BBC (Radio 3), a keď hrajú niečo, čo sa mi nepáči, tak si pustím album The Clash.

Ok, nemôžme skončiť bez otázky týkajúcej sa aktuálnych majstrovstiev sveta vo futbale. Sleduješ zápasy?
Nie každý, ale na majstrovstvá sa vždy teším. Myslím, že pre vás to musí byť ešte lepšie, keď máte majstrovstvá "doma".

To áno, vládne tu skvelá atmosféra. Nejaký tip na víťaza?
Vsadil som peniaze na... Trinidad... Nie! Anglicko... Nie! Ok... Myslím, že Nemecko všetkých prevalcuje!

Skvelý tip, ale úprimne, Anglicko nie je práve v najlepšej forme...
To asi myslíš v počte gólov strelených v poslednej minúte, však?

Nevadí, Perry, ďakujem za venovaný čas.

zdroj:



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi