Je to všetko príliš zložité... 1981


Rozhovor s Robertom Smithom po úvodnom koncerte holandskej časti Picture tour


Päť dní pred začiatkom turné, ktoré zavíta aj do Holandska, opustil klávesák Matthhieu Hartley skupinu The Cure. Skupina sa rozhodla, že európsku časť turné odohrá ako trio. Zdá za, že hoci publikum náruživo očakáva koncerty, skupina je viacmenej celou situáciou znepokojená. Spevák, gitarista a skladateľ skupiny, Robert Smith, má však dostatok plánov ako vyliečiť The Cure a určiť tak skupine nový smer.

"Tu vôbec nešlo o osobnú otázku, že Matthiu je preč zo skupiny," povie Robert Smith po vystúpení, hoci by radšej o tom viac nehovoril, no ale keď je publikum až extrémne spokojné... "Asi pred rokom a pol sme prijali Matthieua za štvrtého člena skupiny, pretože sme prostredníctvom syntezátora chceli dať našej hudbe špecifikú náladu. No Matthieu bol aj tak na pódiu neustále frustrovaný, pretože si myslel, že prikladáme syntezátorom veľmi malú úlohu a vážnosť. Dožadoval sa viac klávesových partov. A to zasa frustrovalo nás. Na ďalšom albume chceme opäť použiť iné nástroje. Takisto sme nahrali skladby, kde hrám na syntezátoroch ja, no nemáme ani potuchy, ako to bude vyzerať a znieť v "live" prevedení. Bude ťažké nájsť niekoho, kto zastúpi uvoľnený post. Pre nás to nebude ťažké v zmysle, či na nám bude on, či ona, páčiť, bude to ťažké pre neho, či bude vnímať hudbu a dianie v skupine tak, ako my."

V roku 1976 začali Easy Cure ako štvorka. Po pochybnom nahrávacom kontrakte s labelom Hansa, sa následne zredukovali na trio a ako The Cure začali nahrávať pod značkou Fiction Records. Toto znamenalo spojenie s Chrisom Parrym, ktorý takisto produkoval ich debut "Three Imaginary Boys". Nasledovalo vydanie dvoch hitových singlov v Británií, o ktoré sa postarali Robert Smith (vokály, gitara), Lol Tolhurst (bicie) a Michael Dempsey (bassgitara). Robert a Lol však začali mať čoraz väčšie problémy s Michaelom Dempseym. Po vyčerpávajúcom turné, na ktorom vystupovali ako predskokani Siouxsie And The Banshees, u ktorých Robert takisto zastupoval post zblúdeného gitaristu Banshees, Johna MacKaya, bol bassgitarista Dempsey požiadaný o odchod z The Cure. Jeho post nahradil Simon Gallup a skupinu v zápätí posilnil Matthieu Hartley. Robert Smith už mal nachystané nové skladby, ktoré so starou zostavou nemohol hrať. Počas dvoch týždňov bol tento materiál pretransformovaný do jedného z najkrajších albumov roku 1980: "17 Seconds", zvukový projekt, ktorým sa takmer dotkol filmu.

"NEZNÁŠAME HRAŤ VO VEĽKÝCH HALÁCH PRE VEĽKÉ MNOŽSTVO ĽUDÍ"

História sa vždy viac-menej opakuje: The Cure sú opäť bez klávesáka.

...no nemajú pocit, že by hrali vo väčšine prípadov staršie skladby, ako nejaký nový materiál (ako sa to zvyčajne stáva). Robert Smith vôbec nepôsobí, že by bol týmto deprimovaný a má k tomu čo povedať. Tá sympatická, príjemne zhovorčivá osoba vedľa mňa niekedy dokáže v jednej vete povedať o troch svojich problémoch. Často polovicu slova prehltne a zmení nečakane tému: "Je trochu zložité prezentovať nový materiál, pretože tie skladby sú postavené na štyroch nástrojoch. Ale to nie je ten hlavný dôvod, prečo hráme menej nových skladieb, ten pravý dôvod je ten, že tie nové skladby neznášame. Naznášame hrať vo veľkých halách pred veľkým publikom a preto do našej práce nedokážeme vložiť tie správne pocity. Takisto by v takých priestoroch nefungovali samotné skladby a to by nás mohlo veľmi sklamať. Toto turné by sme však mohli úspešne zvládnuť. Je to možno posledné turné v rock´n´rollovom štýle... Mali sme vyraziť ešte do Kanady a Talianska, no nakoniec sme to zrušili. Nový materiál budeme prezentovať až vo vhodných priestoroch. Bude to niečo úplne odlišné, akýsi kompromis medzi rýchlymi a pomalými skladbami, no pôjde o veľkú deliacu čiaru, ktorú buď ľudia prekročia alebo nie, bude to na nich. Buď to budú zbožňovať alebo nenávidieť.

Sú to len predstavy, no chceme hrať v priestoroch , kde na rock´n´rollové koncerty chodia ľudia, ktorí chcú vidieť nás alebo inú skupinu, no nie ľudia, ktorí vôbec nevedia, na čo prišli a čakajú, kto vôbec vystúpi. Podľa mňa je mnoho ľudí, ktorí doma počúvaju "17 Seconds", no nikdy na náš koncert nejdú. Možno sa hanbia alebo sa boja, pretože vedia, že sa na našich koncertoch pohybuje mnoho týpkov v kožených bundách, ktorí sa pohybujú okolo new wave skupín a často bývajú násilní... Ak by sme hrávali v kostoloch, kde nie je žiaden dôvod báť sa a začínali by sme o druhej popoludní, možno by práve spomenutí ľudia prišli a presne tým ľuďom by som rád zahral. Bolo by skvelé, keby sme mohli vystupovať spolu s inými skupinami, ktoré majú v súčasnosti skvelú reputáciu. Išlo by o akýsi protipól k halovým záležitostiam s vlastným publikom, absolútne odlišným od hitparádou posadnutých ľudí,"

"V Holandsku nastal pekný zmätok okolo vášho tretieho albumu, "Boys Don´t Cry"," povedal som Robertovi, na čo sa z chuti rozosmial. "Náš debutový album, "Three Imaginary Boys", sa okrem Anglicka, objavil v Holandsku a Francúzsku. V Amerike nebol o The Cure absolútne žiaden záujem. O polroka neskôr, keď už sme boli v štvorčlennej zostave, sa zrazu záujem objavil. Nielen o album, ale dokonca aj o tam nevydané single. Pripravili sme teda album špeciálne pre americký trh, ktorý z väčšej časti zodpovedá obsahu debutu, ale pridali sme aj single. Nemecko chcelo album vydať takisto a pozvoľna sa začal album objavovať všade. Ak by som si mal vybrať medzi "Three Imaginary Boys" a "Boys Don´t Cry", vypočul by som si práve ten druhý menovaný. Nie je fér, že je prezentovaný ako nový album The Cure, pretože to tak nie je. Úplne z toho šalieme. A to je jedna z vecí, ktoré nemáme pod kontrolou. Máme vlastný label, Fiction, lenže distribútorom je Polydor. Teraz chce nahrávacia spoločnosť v Holandsku vydať singel "Play For Today" z albumu "17 Seconds" a uisťujú nás, že toho bude určite Top5 hit, lenže nás takéto niečo absolútne nezaujíma."

"Myslíš, že by si mohol pozastaviť možné vydanie "Play For Today"?" spýtal som sa. Robert sa usmeje, "Už sme to urobili. Preto je s nami neustále niekto z nahrávacej spoločnosti. Myslím, že si z nás trhajú vlasy. Taký singel; vydajú ho, postarajú sa o to, aby sa hral v rádiách čo najčastejšie, takže si ho ľudia kúpia. Lenže tí kupujúci sa o nás nezaujímajú až tak, že by si kúpili celý náš album. Je veľmi ľahké dať na také čosi zvolenie, lenže to by z nás urobilo veľmi lacnú skupinu a to je presne to, čo nechceme."

"NAHRÁVACIA SPOLOČNOSŤ SI CELKOM SLUŠNE ZAROBÍ NA ĽUĎOCH AKO JAMES LAST"

"Jediná vec, na ktorú v nahrávacej spoločnosti myslia, sú peniaze. A nakoľko sa z "A Forest" stal hit, chcú úspešného nasledovníka čo najskôr. Oni by vydali "Play For Today", aj keby bola tá istá skladba aj na b-strane, takže skutoční fans by mali k dispozícií aj singel. Takéto čosi nepripustíme, inak by sme sa ocitli na samotnom dne celého rock´n´rollového cirkusu a práve takému čosi sa chceme vyhnúť. Chceli sme skôr vydať e.p. za rovnakú cenu ako singel, a na nej by boli okrem "Play For Today" ďalšie tri skladby od iných skupín. Napr. skladba od The Associates, ktorý na značke Fiction vydali svoj debutový album "The Affestionate Puch", a ďalšie dve skladby od neznámych skupín. Ak by skladba rotovala v rádiách, tak by si kupci singla mohli vypočuť súčasne ďalšie tri výborné skladby, ktoré by inak nemali šancu bežne počuť. No aj tak, v Holandsku o tom vydavateľské firmy nechceli ani počuť. Škoda; zrejme aj v tomto prípade šlo viacej o peniaze. V Anglicku sme našej nahrávacej spoločnosti povedali, že náš ďalší album chceme nahrať v troch rôznych verziách. Každý z nás bude aranžovať a produkovať každú skladbu po svojom. Tri albumy, ktoré z tohto nápadu vzídu, chceme predávať spolu za cenu jedného. Keď to počuli, div nezačali jačať. Nechápam prečo chcú na nás zarobiť ešte viac peňazí. Celkom slušne predsa zarábajú na ľuďoch ako James Last. Nechápem v čom je problém, keď chcete k vašim albumom pritiahnuť "staromódnych" ľudí. Viete koľko je na svete úžasných skupín, ktoré nikdy nezískajú kontrakt na nahrávanie? A to len preto, že nejaký zasratý tučný chlapík im povie, že nie sú dostatočne komerční. Keď my nahráme niečo, čo nie je komerčné, tak si to mnoho ľudí kúpi, pretože to nahrali The Cure. Preto sa predáva toľko odpadu. Ak má niečo jednoducho dobrú reputáciu, tak si to ľudia vždy kúpia."

Po tomto preslove nastalo ticho a Robert hľadel kamsi do neznáma. A potom zrazu povedal: "Je to všetko príliš zložité, však? Viete, chcel by som byť Pat Benatar a len tak každý večer vyjsť na pódium a zaspievať niečo o rock´n´rolle. To by bolo omnoho ľahšie."

autor: Erik Timmerman
zdroj: MuziekExpress, Holland 1981



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi