Krvavé kvety otvárajú rany The Cure - 01/2000


Rozhovor s Robertom Smithom o svojich štyridsiatinách, o albume "Bloodflowers" a Edwardovi Munchovi.


Robert Smith - spevák, skladateľ a textár The Cure - je súčasťou kultovej skupiny 80-tych rokov, a spolu s Madonnou a Boy Georgeom prežili aj roky 90-te, nie iba vďaka sile svojich skladieb, ale aj účinkom ich vlastných štýlov.

S účesom, ako vždy starostlivo strapatým a už neodmysliteľným červeným rúžom na perách, Smith stále odmieta ponuky goth a dark labelov.

"Bloodflowers", nový album skupiny s deviatimi skladbami, sa na pultoch predajní objaví na konci februára (2000). Bezprostredne potom skupina vyráža na turné, počas ktorého sa možno už po tretíkrát zastavia v Brazílií, a ktoré potrvá až do augusta.

Smith - dnes rešpektovaný štyridsiatnik, ktorý má rád operu a rád pozoruje hviezdy s teleskopom vo svojej záhrade, pripravuje vlastný sólový projekt a je zapletený do hudobného a filmového projektu, ktorý bude v blízkej budúcnosti vydaný prostredníctvom internetu.

V dobrej nálade a charizme, súhlasil s viac ako hodinovým rozhovorom pre magazín Folha, v hoteli neďaleko Londýna.

Počas nahrávania albumu "Bloodflowers" si sa vyjadril, že by mohlo ísť o posledný album Cure. Je to pravda?
Počas nahrávania sme ten pocit naozaj mali. Historicky vzaté, The Cure nikdy neplánovali dva albumy po sebe. Rád by som nahral ďalší album, no sľúbil som si, že keď dosiahnem 40-tku, v r. 2000, tak by som sa mal venovať niečomu inému. Takže, ak všetko pôjde tak ako má, po skončení tohtoročného turné The Cure, to by malo byť v júli alebo auguste, vydám svoj sólový album. To ale neznamená, že The Cure končia. Chcem využiť možnosti internetu ako nezávislý umelec. A samozrejme tu ide aj o skutočnosť, že nechcem, aby som mnou nahrávacie spoločnosti manipulovali ako s malým deckom.

Pri počúvaní albumu "Bloodflowers" človek nadobudne pocit, že skupina znie znova ako vo svojich najlepších časoch (na albumoch "Pornography" a "Disintegration"). Nebol to istý zámer? Súhlasím, že "Bloodflowers" je typický Cure album. Teraz intenzívne premýšľam o tom, ako ho čo najlepšie predviesť v živej podobe na pódiu a tentoraz sa turné doslova neviem dočkať.

Čo počúvaš v poslednej dobe?
Mogwai. Samozrejme som nebol nimi inšpirovaný, ale určitým spôsobom ma stimulovali pri nahrávaní nášho posledného albumu. Takisto mám rád prvý album Gomez, no ten ďalší už tak dobrý nebol. A teším sa na nové nahrávky Smashing Pumpkins a Placebo. Najzvláštnejšie je, že počúvam veľa klasickej hudby, hlavne operu, čo je dostatočný dôkaz toho, že starnem :))) Môj otec veľmi rád počúva operu, kedysi mi to prišlo nudné. Teraz som názor zmenil.

Môžeš nám priblížiť tvoj skladateľský proces?
Nejde o duševnú záležitosť, jednoducho sa tak stane. Lenže písanie skladieb ešte vyžaduje ďalšie úsilie. Je to hlavne o premýšľaní. Preto najskôr urobíme melódiu a až potom sa pokúšam zostaviť akúsi štruktúru pocitov, ktoré vo mne daná melódia vyvoláva a to sa potom snažím preložiť do textov.

Odkiaľ pochádza názov albumu?
Čítal som knihu zostavenú z listov maliara Edwarda Muncha. V jednom vyjadril svoju istotu, že sa mu podarilo dokončiť skutočne vydarené dielo a pri jeho tvorbe cítil, akoby mu zo srdca začali pučať krvavé kvety. Táto predstava mi prišla veľmi romantická. Zhodou okolností, v tom istom čase som čítal knihu básní o Prvej svetovej vojne, a jedna hovorila o tom, ako bol postrelený guľkou akýsi vojak a z jeho rany začal rásť krvavý kvet. Páči sa mi tá analógia medzi bolesťou a umením - myslím tieto dva obrazy.

Aká dôležitá je vizuálna stránka skupiny? Obťažuje ťa klasifikácia "temný" a "goth"?
Dlhé a husté vlasy si udržujem iba kvôli mojej manželke - jej sa to takto páči - a čiernu si obliekam preto, že v iných farbách sa necítim najlepšie. The Cure nie sú ani gothickí, ani temní. Gothici samotní nikdy neakceptovali The Cure ako súčasť ich záujmu. Myslím, že môžem povedať, že som v gothickej skupine hral (myslel na Siouxsie and the Banshees), no The Cure to neboli.

Ako vnímaš skutočnosť, že Neil Gaiman bol pri tvorbe komixu "Sandman" ovplyvnený tvojim vzhľadom?
Keď som to zistil, tak som bol na to skutočne pyšný. V Japonsku, kde idú komixy na dračku, som vždy vystupoval s drinkom v jednej ruke a s fľašou mlieka v druhej. To preto, že som pil naozaj veľa, a potrebu piť som kompenzoval pitím mlieka, aby som sa vyhol dehydratácií. Ten komix vychádzal 15 rokov. Veľa Japoncov si myslí, že mám farmu a často sa ma pýtajú, ako sa vodí mojim kravám:) . Páči sa mi to a hlavne to ide proti móde. Neznášam tieto značkové kulty. Mám vo zvyku nakupovať všetko moje oblečenie v supermarketoch alebo v katalógoch.

Ako sa Vám pracovalo na soundtracku k filmu Akty X?
Vždy som bol veľkým fanúšikom tohto seriálu. Bol to dobrý nápad, pretože chceli na tento album prizvať známe osobnosť, ktoré sú zároveň veľkými fanúšikmi seriálu. No výsledok nebol až taký dobrý, ako sme očakávali.

Prehoďme pár slov o rádiu, CureFM.
V tomto rádiu mal každý člen k dispozícií hodinu, počas ktorej mohol hrať čo len chcel a rozprávať o čomkoľvek. Bolo to pre každého akési ospravedlnenie a hlavne dôvod na pitie... mali sme asi päť vysielaní. Bola to zábava, aj keď sa obávam, že nie som dobrým dj-om, pretože keď počúvam hudbu, tak pri tom rád popíjam a to pri mixovaní veľmi nepomáha.

Pravidelne si terčom klebiet a špekulácií v britskej tlači. Zabudli už na teba?
Už nie som takým terčom ako kedysi, ale stále sa o mne objavujú nejaké klebety. Tá najpopulárnejšia medzi nimi je tá, že som údajne homosexuál. No tá najhoršia bola tá, že som mŕtvy, moju mamu to vždy znepokojuje. Obyčajne sa tieto "správy" objavujú v období mojich narodenín, raz dokonca jeden plátok vo svojom titulku uviedol, že som sa pokúsil o samovraždu.

Aký je tvoj typický deň, keď nenahrávaš alebo nekoncertuješ?
Rád čítam, chodím do kina, prechádzam sa po pláži. V noci rád strávim niekoľko hodín pozorovaním hviezd teleskopom. Uvedomím si vždy pri tom, akí sme malí.

zdroj: Folha, Sao Paulo, 01/2000



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi