Temno-dobrá nálada The Cure sa objavila v teritóriu MPB - 04/1987


Po šialených koncertoch v Argentíne sa The Cure presunuli do Brazílie, kde Robert poskytol rozhovor aj pre miestny magazín Manchete.


Robert Smith - jedno z najdôležitejších mien svetového rocku. Zodpovedný za vokály, gitaru, texty a vedenie britskej skupiny The Cure. Robert so skupinou dorazil do Brazílie kvôli koncertom v Porto Alegre, Belo Horizonte, Riu a Sao Paolo. No a práve v Belo Horizonte poskytol rozhovor Ane Gaio z magazínu Manchete.

Po všetkom tom zmätku v Argentíne, kde bolo zranených veľa ľudí a ty sám si bol na pódiu tiež zranený, čo očakávaš od koncertov tu v Brazílií?
Tu je nálada omnoho lepšia, zábavnejšia. Takže očakávam futbalový zápas a najlepšie koncerty, aké sme za posledných desať rokov zažili.

Neprekvapuje ťa skutočnosť, že publikum vie odspievať všetky vaše piesne, dokonca aj z albumov, ktoré tu v Brazílii zatiaľ vydané neboli?
To ma naozaj prekvapilo. Za posledných šesť mesiacov som na niektorých koncertoch takmer nedokázal vystúpiť a zabudol som dokonca texty niektorých skladieb. Ľudia z nášho štábu mi vraveli, že by som si mal niektoré texty naozaj zopakovať, no ja som to nepokladal za dôležité, pretože tu ľudia nerozprávajú anglicky, takže som si myslel, že môžem zaspievať hocičo, oni tomu aj tak rozumieť nebudú. Lenže, počas koncertu so mnou všetci spievali.

Prečo ste sa rozhodli navštíviť Brazíliu práve na vrchole vašej slávy?
Chceli sme sem zavítať skôr, ale vyčkávali sme na moment, kedy sa tu naše albumy budú predávať lepšie.

Počas dvoch rokov si pôsobil aj ako gitarista v Siouxsie And The Banshees. Neovplyvnila ťa v rozhodovaní aj skutočnosť, že spomínaná skupina sem v rámci turné zavítala v minulom roku?
So Siouxsie som sa nerozprával, nevychádzame spolu práve najlepšie. Ale Steve Severin, bassák z Banshees, je stále mojim priateľom. S ním som sa rozprával a jeho názor ma presvedčil.

A čo tvoje nadšenie pre futbal?
To je veľmi stará záležitosť. Som veľký fanúšik tejto hry, takže keď sme podpisovali kontrakty súvisiace s tunajšími koncertami, požadoval som voľné nedele, aby som mohol ísť na futbal.

Tu v Brazílií, prepukla v minulom roku Cure mánia, ovplyvnená temnou módou. To isté sa stalo v Európe. Nerozčuľuje ťa, keď ideš po ulici a stretávaš tisícky ľudí, ktorí sa ťa snažia napodobiť?
Nenosím čierne veci, teda pokiaľ nie som na pódiu. No myslím si, že ľudia ma nekopírujú a ja sám som sa dosť zmenil. V tejto súvislosti spomeniem, že sme sa v minulom roku podieľali na výrobe jedného francúzskeho TV programu. Neznášam veci, ktoré sú mi nie po vôli a tak sme sa rozhodli, aby sme ukázali svoju nespokojnosť, urobiť zopár absurdností. Takže sme pred kamery predstúpili v šialených kostýmoch s pomaľovanými tvárami a po celý čas sme sa chovali ako drsniaci.

Tu v Brazílii sa povrávalo, že to je váš nový imidž a mnoho ľudí si myslelo, že sa tak objavíte aj na tunajších koncertoch.
Ak by nám to dovolili, tak Porl by tak vyšiel na javisko určite.

Aká je povaha rockových hviezd súčasnosti?
Ťažko povedať, pretože ja sám mám niekoľko pováh. Na pódiu, počas rozhovorov, v súkromí. Iný som, keď sa rozprávam so Simonom, keď som rozprávam s niekým iným, chovám sa úplne inak. Ak by som sa snažil chovať všade rovnako, bol by zo mňa pekný idiot. Medzi chalanmi v skupine som možno viac vážny.

Je pravda, že denne spíš až 16 hodín?
To bolo len zbožné prianie. Ale mám za rok deň, či dva, ktoré celé prespím. A veľmi mi to pomôže! Cítim sa vtedy ako chalan, ktorý nešiel do školy, predstiera, že je chorý a celý deň zostal v posteli. Ale je pravda, že to o tých 16-tich hodinách som niekde naozaj povedal, vtedy som ale nebol schopný späť viac ako 4 hodiny denne.

V rozhovore pre francúzsky magazín Rock&Folk si vyhlásil, že láska by sa nemala brať vážne. No napriek tomu trvá tvoj vzťah s Mary už 14 rokov. Ako si to vysvetľuješ?
Môj vzťah s Mary nie je vážna záležitosť. Rozumieme si spolu veľmi dobre, máme rovnaké chute a vie ma rozosmiať. Preto k sebe skvele pasujeme. Vyrastali sme spolu, poznala ma pred celým tým úspechom, ktorý nás stretol a jediná vec, ktorá sa jej nepáči, je celá tá pozornosť, ktorá sa mi venuje. Práve z tohto dôvodu s nami veľa na turné nechodí. Snažíme sa náš osobný život od toho ostatného separovať.

Stále sa hovorí, že do nahratia albumu "The Top" si užíval drogy. Aký más vzťah k drogám dnes?
Viac drogy neberiem. V časoch albumov "Pornography", "Faith" a dokonca aj "The Top" (1981 - 1984) som ani nevedel, kto som, nie ešte kde vlastne som, pretože som bol permanentne na drogách. Bola to skúsenosť, a myslím, že veľmi užitočná. Ale ak by som s tým zlozvykom neprestal, dnes by som tu nebol a nerozprával sa tu s vami.

Čo spôsobilo to, že sa z Roberta Smitha stal hudobník? Ak by to bolo len odhodlanie nepracovať, potom by to veľmi nefungovalo.
Nechodiť do práce bolo len jedným z dôvodov. Ako nezamestnanému sa mi žilo dobre, užíval som si výhod, ktoré mi poskytovala britská vláda. Veľa času som strávil hraním. Komponovanie hudby, koncertovanie, nahrávanie albumov, to pre mňa nie je práca. Samozrejme to však so sebou prináša aj nezáživne záležitosti, ako poskytovanie rozhovorov a podobne...

Môžeš nám ozrejmiť v čom bola podstata problému so skladbou "Killing An Arab" v Spojených štátoch?
V Spojených štátoch bola "Killing An Arab" hlavnou skladbou albumu "Standing On The Beach", ktorá sa hrala v rádiách. Objavili sa názory, že je to rasistická pieseň. Vysvetľoval som všade, že jej text je inšpirovaný dielom "The Stranger" od Alberta Camus. Nariadil som teda stiahnuť všetky disky z pultov predajní a na každú sa nalepil lístok z vysvetlením a tým sa celá záležitosť ukľudnila... Po tomto turné sa chystáme v Spojených štátoch odohrať zopár charitatívnych koncertov na podporu Palestíne a Izraelu, americké deti to svetu ukázali, pre nás sú všetci rovnakí.

The Cure je skupina, ktorá je "na cestách" už jedenásť rokov a vždy vie, ako samu seba "obnoviť". Aká je podľa teba budúcnosť rocku?
Budúcnosť rocku patrí nám! (smiech)

Autor: Ana Gaio
zdroj: Manchete, 04/1987



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi