The Smiths a The Cure stále "ako v nebi"


Bezkonkurenčná genialita skupín The Smiths a The Cure


V živote je len zopár momentov, v súvislosti s ktorými si presne pamätáte miesto a čas udalosti, a ktoré majú stále v sebe svoju silu a vplyv, čo s vami zostáva po zbytok života. Niekto má sklony pamätať si iba smutné udalosti, ako napríklad priamy prenos z teroristického útoku na newyorkské Dvojičky. Iní si zasa presne spomenú na to kde boli a čo presne robili vo chvíli, kedy Margaret Thatcherová ohlásila svoju demisiu. Ja si zasa navždy zapamätám moment, ktorý prebehol v deň sviatku Withsunday (pozn. Siedma nedeľa po Veľkej noci, škótsky sviatok pripomínajúci zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov) o 10:45 v roku 2004. So svojimi dvoma najbližšími priateľmi som sa chystal na výlet po Škótsku autom a finálne prípravy zahŕňali aj výber tej správnej hudby. Vtedy sa ma Mark, ktorý bol hlavný šofér, spýtal, "Už si niekedy počul The Smiths?". Predtým ako som mu čosi zamrmľal, som totálne zabudol na to, čo sa ma vlastne pýtal a v momente som bol úplne omráčený sviežim vzrušením a nápaditosťou jednej na najvydarenejších skladieb, aké kedy boli verejne publikované, "Charming Man" od The Smiths. Pomyslím na komentár Davida Kellyho z NME a snažím sa opísať pocity, ktoré prechádzajú mojim telom a po dvoch minútach a štyridsiatich sekundách sa potichu strácajú, 'bol to jeden z tých momentov, kedy sa rodí temperament a elektrizujúce vnímanie sily hudby'. Tie pocity boli absolútne jedinečné, bolo to nákazlivé a pritom tak originálne, a pritom tak povýšenecké, v jazyku ľudských citov - čosi dvojzmyselné.

Samozrejme, kombinácia záhadných textov ako 'Šalejúci slipáč, ktorý nikdy nevedel, kde je jeho miesto, ovplyvnený stretnutím so Sympatickým mužom na úbočí' spolu s narážkami na homosexualitu, môžu, no samozrejme aj nemusia, viesť k ochutnaniu takejto skúsenosti. No odhliadnuc od textov, ktoré môžu byť len akýmsi 'dopravným prostriedkom hlasu', Morrisseyho vokály generujú neuveriteľné vzrušenie a triašku.

Okamžite som "prepadol" obchody na eBay a Amazon (som totiž stále študent) hľadajúc albumy The Smiths. Bol som prekvapený, no teraz už len rád, ohromnou silou a intenzitou každej jednej skladby z každého albumu a nemôžem si pomôcť, ale takáto sila je v súčasnej ponuke albumov populárnej hudby skutočne postrádaná. Tak či onak, jemnosť a satira, krásne pretvorená do tak vychvaľovanej "The Queen Is Dead", či poetické a metamorfické odkazy prezentované v "Hatful of Hollow". Jednoducho fungujú ako umenie.

Akýsi druh dôslednosti a kreativity nepretržite produkuje "hudbu, ktorá s vami hýbe" a typickým príkladom toho je aj Robert Smith z The Cure. Tak ako v prípade The Smiths, aj v tomto prípade sa pod množstvo albumov a skladieb podpísala dvojzmyselnosť a textová originálnosť. The Cure na mňa znova a znova udierajú úžasnou rozmanitosťou a mamutím rozsahom skladieb a veselým popom v štýle "Friday I´m In Love" počnúc a vášňou a úprimnosťou v "Just Like Heaven" končiac. Smith má neuveriteľne originálnu schopnosť z praobyčajných slov postaviť hit ako "Lovecats". Básnická štruktúra priamych slov kombinovaná s "pochúťkovým" tempom je jednoducho presvedčivá, napríklad:

"Hand in hand
Is the only way to land,
And always the right way round
Not broken in pieces
Like hated little meeces"

Básnická gestikulácia je tak emotívna a intenzívna, no spev s takým entuziazmom a cítením spolu s obrazným odkazom na mačky môže byť jednoducho dekódovaný ako vzťah dvoch zaľúbených ľudí, je lepšie nechať to kráčať ruka v ruke. Rozprávkové! Samozrejme, nesmieme zabudnúť na fakt, že dnes žijeme v iných časoch. Štúdium na univerzite mi umožňuje výskum a chápanie 1980-tych rokov ako fantastické časy priam stvorené na tvorbu a komponovanie hudby. Samozrejme viac bolo o čom písať. V roku 1979 sa Margaret Thatcherová stala prvou ministerskou predsedníčkou vo Veľkej Británií. S jej nástupom došlo na začiatku 1980-tych rokov ku globálnej hospodárskej recesií, jej tvrdá politická línia spočiatku spôsobila zvýšenú nezamestnanosť, hlavne v priemyselnej časti Anglicka a došlo k priepastnému sociálnemu rozdielu. Začínajúci umelci si boli tejto situácií vedomí a tak ako The Smiths otvorene vyjadrovali svoj odpor a nechuť voči sociálnym a politickým podmienkam svojimi silne emotívnymi skladbami a vystúpeniami. Nechcem tým povedať, že každý kúsok hudby mal vo svojej vysoko aktuálnej dobe rovnaký účinok a vplyv ako skladby The Cure, či The Smiths (ešte ma napadá Gary Newman), ale ako som spomenul na začiatku, boli to neuveriteľne významné časy , ktoré formovali životy mnohých ľudí a ekonomiku, tak ako aj celé nasledujúce roky.

Pri pohľade na novú vlnu populárnej hudby som plný tých silných pocitov aké som prežíval vo chvíli, keď som po prvýkrát počul "This Charming Man". Nie len pre mňa, ale aj pre mnohých iných ľudí znamená táto skladba strašne veľa, tu si dovolím citovať jedného veľkého muža: "Je obrovské množstvo produktov určených na jedno použitie, ale pre jednu jedinú skladbu, ktorá zmenila smer vášho života, nemá dôležitosť populárnej hudby žiaden význam. Hudba je tá najdôležitejšia vec na svete" (Morrisey). A ako som dopísal tento článok, akonáhle počujem v mojej mysli túto skladbu, tak žasnem.

“Why pamper life's complexity
When the leather runs smooth
On the passenger seat?”

Autor: Ross Macmillan
zverejnené: 13/10/2005., Exzibit.net



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi