Boli sme skvelí, hrali sme božsky, ale končíme... - 1996


...ďalšie ťahanie novinárov za nos


... a stanovili si termín vydania nového albumu na február 1996. No a dnes, predvídavý Robert Smith vždy všetko zmení a sústredí sa viacmenej na seba. Samozrejme, že je to súčasť udalostí, ktoré od tejto vynikajúcej kultovej skupiny očakávame. Medzitým sa však naplno rozbehli ich letné koncerty.

"Chcem, Chcem, chcem a topím, topím, topím sa. Nechával som to plávať, pil vodu a zlato a utápal sa v slzách." Príbehy obyčajnej klaustrofóbie, tmavých zákutí duše a húpačka vlastných stavov mysli, raz hore, raz dole. Dnes, to ako včera: uväznení v starej skrini sa rútia hlbšie a hlbšie do priepasti (obraz z klasického klipu 80-tych rokov, "Close To Me")

V Sonorií, tak ako v Roskilde, v Glastonburry, či v Constanze, sa Robert Smith chopil mikrofónu s priam extrémnou rozhodnosťou, akoby to bolo posledný krát v jeho živote a odspieval verš z doposiaľ nevydanej skladby "Want".

Leto 1995 patrilo jednoznačne The Cure. Fakt, že sa títo milovníci temnoty rozhodli hrať na najprestížnejších open air rockových festivaloch vyznie trochu paradoxne. "Ani sme o tom príliš nepremýšľali," priznáva Smith. "Je to ten najúžasnejší spôsob, ako stráviť letnú dovolenku." Vôbec sa nezmenil: stále ten istý strapatý účes, tie isté temné očné tiene, ten istý jasne červený rúž. No pod tou klamlivou maskou sa skrýva zmysel pre iróniu, ktorý ho neopúšťa:

"Vyzerám tak unavene a smutne, pretože som lenivý, napríklad, dať si do poriadku svoje vlasy. Ale nerobím to úmyselne: môžem mať priam pohrebný vzhľad, ale vysvetlenie je jednoduché, pijem príliš veľa červeného vína a mám príšerné bolesti hlavy. A po pódiu sa pohybujem málo preto, pretože som veľmi hanblivý a mávam žalúdočné kŕče."

Robert Smith brázdi Európu so svojimi oddanými spoločníkmi: Simonom Gallupom, Perrym Bamontem, Rogerom O´Donnellom a Jasonom Cooperom. Zbierajú nekonečné ovácie a zdá sa, že ich kultový status sa opäť potvrdil, oslavujú 19-te výročie svojej výnimočnej kariéry (prvý koncert odohrali v r. 1976 a o dva roky neskôr vydali svoj prvý singel "Killing An Arab", inšpirovaný novelou Alberta Camusa "The Stranger", ktorého vplyv je cítiť v dvoch z ich nespočetných umeleckých míľnikov), ktorú lemujú albumy ako "Boys Don´t Cry", "Seventeen Seconds", "Faith", "Pornography", "The Head On The Door" a "Disintegration".

Každý by si dokázal užiť blízkosť tohto kvinteta, ale našli sa takí, ktorí prisahajú, že počuli počas koncertu v Sonorií zašepkať Roberta slovo "rozpad". "Boli sme skvelí, hrali sme božsky, ale končíme." Potom to však nedáva zmysel, hudobné médiá ohlasujú predsa nový album na Február 1996. A čo dve nové skladby, "Want" a "Jupiter Crash", ktoré Robert predstavil na koncerte? Nechceme viesť žiadne polemiky o pravdovravnosti jeho vyhlásenia: "Keď som povolal Rogera O´Donnella (klávesák, ktorý sa zúčastnil nahrávania a turné k albumu "Disintegration" (1989)) a Jason Cooper bol už ako bubeník náš, mal som strašne silný pocit, že dobrodružstvo sa opäť stalo neoddeliteľnou súčasťou našej skupiny. To je nevyhnutný predpoklad pre novú umeleckú tvorbu."

Určite by to bol smrteľný hriech nepokračovať po albume "Wish" (1992), ich poslednom štúdiovom počine ("Show" a "Paris", oba vydané v roku 1993, sú live albumy). N druhej strane, poblednutý pán Smith je takýmito vyhláseniami preslávený: s médiami sa stretáva výnimočne a veľa toho nepovie, no veľmi často zvykne ohlasovať "koniec" The Cure. No prečo práve teraz? Toto leto sa na Roberta usmievalo, teda až do momentu, kedy sa s turné zastavili vo Francúzsku: na konci júna predstavení Paríža nepovolili skupine odohrať voľný koncert v Bastille. Dôvod: The Cure by mohli narušiť verejný poriadok. Jednoducho udalosť, ktorá pokazila skupine náladu a tým trochu pošramotila skvelý obraz koncertnej sezóny v jej očiach. A zrazu... "keď vyjde nový album, vyrážame na turné. A to už bude zrejme definitívne posledné."

Tak sme si pokecali s Robertom Smithom, ktorý si neodpustil svoju záľubu v zahmlievaní faktov. Tým ešte viac zväčšil mýtus The Cure.

autor: Stefano Bianchi
zdroj: Tutto, 1996



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi