Sprievodca pre kupujúcich - The Cure - Q, 11/2003


Pod vtáčím hniezdom z vlasov a roztraseným nánosom rúžu na perách je skrytý najproduktívnejší talent depresívneho rocku, Robert Smith. Vzdajme mu poklonu...


THE CURE

V The Cure je niečo nedospelé. Smithov pohľad na svet je prirovnávaný ku strachu z noci, k terapií mladých posadnutých smrťou a sú večným soundtrackom pre tých, ktorý nie sú schopný dospieť.

Nič z toho však nezabránilo najslávnejšej skupine z Crawley predať celosvetovo viac ako 27 miliónov albumov a každým dňom získavať nových obdivovateľov. Hot Hot Heat, The Rapture, The Deftones, to je len zopár z množstva kapiel ovplyvnených ich hudbou. Tricky zaradil skladu "Lullaby" na svoju kolekciu "Back To Mine" a Smith zasa hosťoval na novom albume Blink 182. Gramaticky nesprávne písaná "Inbetween Days" z roku 1985 bola zasa vzkriesená televíznou reklamou.

Po závratných 24 rokoch na hudobnej scéne, zmenených zostavách a úboho použitých rúžoch (pre fanúšikov - Jane Cosmetics #3 Reddest) môžme skonštatovať, že kariéra The Cure prešla niekoľkými fázami života. Rozsahovo od chladnej produkcie v štýle Joy Division až k štadiónovému popu a gothike. No prvoradý je vždy Smithov vzťah k melódií. A aj keď už albumy nevydávajú v takej frekvencií ako kedysi, tak Ross Robinson (producent Korn a Slipknot) bude už čoskoro produkovať nový album The Cure. Ale to je ešte pieseň budúcnosti.

Nepostrádateľné. Skutočne výnimočné.

PORNOGRAPHY: Keď Smith, bassák Simon Gallup a bubeník Lol Tolhurst nahrávali tento album, tak do seba liali neuveriteľné množstvo piva značky Guinness a denne užívali v pravidelných dávkach LSD. Vzniklo tak bezfarebné acidové trojkráľové veľdielo produkované Philom Thornallym; naproti tomu je poslucháč tlačený na stenu plnú ozvien, neoblomných bicích a príťažlivých gitár. Smith celkom trefne označil túto nihilistickú nahrávku ako "najlepšiu fuck-off nahrávku" - ak by nezabrala, tak mal v pláne sa pripojiť k Siouxsie & The Banshees, čo nakoniec urobil aj tak.
Najzaujímavejšie skladby: One Hundred Years, Pornography, The Hanging Garden

DISINTEGRATION: Prvý album bez účasti Tolhursta (v podstate bol od polovice 80-tych rokov v skupine len ako prízrak), tiesivý "Disintegration" vykresľuje sebaposadnutosť v dospelejšej podobe ako ranné nahrávky The Cure. No napriek tomu je plný pocitov emocionálneho masakru - "Keby som tak mohol moje srdce naplniť láskou", narieka v "Closedown", čím jej pridáva ešte viac na dokonalosti. Takisto The Cure stvorili niekoľko Smithových impozantných popových momentov. Aj napriek hlbokému žiaľu a hnevu dosiahla "Lovesong" druhé miesto v americkej Top40; skupina odohrala vypredané koncerty na štadiónoch v Giants a Dodgers, no do USA sa museli plaviť na Queen Elizabeth 2, keďže Smith má strach z lietania.
Najzaujímavejšie skladby: The Same Deep Water As You, Lullaby, Lovesong

Excelentné. To si musíte kúpiť.

THE HEAD ON THE DOOR: siedmy štúdiový album skupiny bol nahratý v optimistickom novom zložení: bassák Simon Gallup sa vrátil k The Cure a za bicie sa posadil Boris Williams. Zarytých fanúšikov uspokojilo zopár depresívnych momentov, no inak počuť trhané gitary, tanečné rytmy a "perlové" skladby ako "Inbetween Days" partia k pozitívnym nahrávkam The Cure a tvoria synonymum k ich zmyslu pre humor. Názov albumu má svoj pôvod v jednom zo Smithových "obľúbených" strachov v detstve - to vysiace čudo v kabáte nad jeho spáľnovými dverami bola odťatá hlava.
Najzaujímavejšie skladby: Inbetween Days, Close To Me, The Blood

FAITH: Jedna z ich nahrávok, ktoré najviac inklinujú ku zvuku Joy Division. Faith je obnažený a smútočný album s násilným podtónom (I´ll murder you again tonight" - refrén skladby "Doubt"). Album rovnako bohatý na slučky ako aj na poľudštené bassové linky. Opakovaným počúvaním album poodhalí jedinečnú zručnosť a uznanie The Cure ako ambientnej skupiny; striedme použitie syntezátorov navodzuje atmosféru bezstarostnej bezvládnosti, i keď sa dá povedať, že ide o chilli-out záležitosť zo záhrobia. Takisto cítiť z neho vyčerpanosť a pomätenosť, ktorá sa prejavila hlavne na turné, kedy Smith počas pobytu na Novom Zélande zaspal počas telefonátu so Stevenom Severinom z The Banshees a zobudil sa telefónnym účtom na sumu 480$.
Najzaujímavejšie skladby: Primary, Faith

A takisto...

THREE IMAGINARY BOYS: čístý, temný pop hraný rýchlo a škrípavo s množstvom skvelých Smithových zapamätateľných riffov, ktoré vás udržia v pohodovom tempe.

BOYS DON´T CRY: čerešnička na torte mapujúca ich ranné single; "Killing An Arab" inšpirovaná Camusom pripomína ich najcharakteristickejšie ranné diela.

KISS ME KISS ME KISS ME: epická zmes páperových gitár, rytmického rachotu a popových záchvevov. "Just Like Heaven" bola prespievaná legendárnymi Dinosaur Jr., kým "Shiver Dog Shake" sa vysmieva skupinu opúšťajúcemu alkoholikovi Tolhurstovi: "You're just three sick holes that run like sores". Pôsobivé.

Dobré, no nie pre každého

SEVENTEEN SECONDS: Zanechali za sebou pop albumu "Three Imaginary Boys" a retrospektívne sa vrhli do post-punkovej atmosféry depresie. Nová štvorica v zložení Smith, Tolhurst, nový bassák Gallup a klávesák Hartley mali ďaleko väčšie šance na úspech. Pomalý, mučivý a odcudzený album, ktorého titulná skladba vám nešpecifikuje o čo vás oberie 17 sekúnd, ale stavte sa, že príjemné nebudú. Samozrejme, že album má aj svoju popovú hodnotu, čo dokazuje aj úspech v Top Of The Pops so singlom "A Forest". Zábavné na tom všetko je, že master pásky z nahrávania boli vymazané po tom, čo ich Chris Parry z Fiction Records omylom strčil do práčky. Najzaujímavejšie skladby: A Forest, In Your House, At Night

BLOODFLOWERS: Po úspechu v seriály South Park ohlásil oddýchnutý Smith koniec The Cure. Nie, samozrejme k tomu nedošlo, no "BloodFlowers" je jedným z najpodivnejších albumov The Cure nahratých vo vidieckom dome Jane Seymourovej (tým druhým bol album "Wild Mood Swings" z roku 1996). Ide jednoznačne o doplnenie trilógie, ktorá zahŕňa ešte albumy "Pornography" a "Disintegration". No tento album je najúprimnejší a zároveň ich najpochmúrnejší, analyzujúci nádej a zúfalstvo a nadobúda zvláštny pátos z uvedomenia si pribúdajúceho veku (zvlásť v melancholickej "39").
Najzaujímavejšie skladby: Out Of This World, There Is No If..., Maybe Someday

A takisto...

Nadupaný popovými melódiami a radostnými gitarami. Album "Wish", z ktorého sa len v Spojených štátoch predalo milión kópií a po prvýkrát ním v UK obsadili prvú priečku v predajnosti albumov. Hulvátske reptanie prezentované v skladbách ako "Friday Im In Love" alebo "From The Edge Of The Deep Green Sea" no postrádajúce hĺbku, je znepokojujúce. Takisto je dostupná štvorica živých albumov - pseudo-bootleg "Concert", "Entreat" a dvaja spoločníci z roku 1993, "Show" a "Paris". Všetky majú svoju hodnotu, pokiaľ nemáte The Cure už dosť a chcete ešte počuť živé verzie štúdiových nahrávok.

Bez záruky. Buďte opatrní.

JAPANESE WHISPERS: Po "Pornoghraphy" Smith rozpustil skupinu a bol postavený pred ukážkovú dilemu, keď sa v Spojených štátoch stal z "Let´s Go To Bed" rádiový hit. Nehanebne vyumelkovaný popový hit bol nahratý v časoch, keď sa The Cure nachádzali v stave prázdnoty (nešťastný Tolhurst presedlal na klávesy). Okrem tohto singla, vypalováku stredoškolských diskotého "The Lovecats" a skladieb z EP "The Walk" z roku 1983, je album "Japanese Whispers" sám pre seba príliš mäkký (nepomohlo mu ani to, že "The Walk" je vlastne prerobená "Blue Monday" od New Order). Album prišiel iba s jednou jedinou vecou: po prvýkrát bola prezentovaná vlasovorúžová "uniforma" The Cure.
Najzaujímavejšia skladba: The Lovecats

A takisto...

Radostný "Wild Mood Swings" je prekvapivo neuspokojivý. Samozrejme, že je plný tradičných prvkov, no znejú nejasne a prehnane. Mierne tanečne ovplyvnená skladba "Club America" je asi to najlepšie, čo album ponúka. Najlepšie je na album zabudnúť. Podobne na, zväčšej časti bezvýznamný, album "Mixed Up", obsahujúci niekoľko tanečných remixov už vydaných záležitostí v podaní "veľkých zvierat" elektronickej scény ako Paul Oakenfold a William Orbit.

Úbohé. Len pre zberateľov.

Vďaka Smithovému totálnemu zničeniu z a) práce v The Cure, Siouxsie & The Banshees a v projekte The Glove v rovnakom čase a b) užívania množstva halucinogénov, spevák dosiahol bod varu a nahral album "The Top", svoj prelomový album. Hitový singel "The Caterpillar" mal očarujúci nádych, no zbytok tohto experimentálneho projektu bol zúfalo mätúci. Rovnako ako soundtrack "Carnage Visors", nepretržitý, monotónny 27 minútový inštrumentálny kúsok, vyvolávajúci vágny pocit stiesnenosti a silný túžbu dožiť sa konca skladby.

Klasická kompilácia.

STARING AT THE SEA - THE SINGLES: Hoci končí rokom 1986, predstavuje táto kompilácia komplexný štylistický obraz, ktorý získate vypočutím singlov od postpunkovej nervozity v "Killing An Arab" po popový lesk v "Inbetween Days". Takisto ide o veľkú kapitolu v stále pokračujúcom príbehu, ktorý trochu neskôr zmapovali kompilácie "Galore" a "Greatest Hits". A práve s týmto by ste mali začať.

zdroj: Q MAgazine, 11/2003



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi