Funeral party - 08/1981


Rozhovor Simona a Lola pre srbský magazín Jukebox, ktorý vznikol počas austrálskej časti Picture Tour v auguste 1981.


Ako ste prišli na nápad použiť na vašich koncertoch film namiesto predkapely a ako tento film vznikol?
Simon:
Hlavnou myšlienkou celej tejto záležitosti je v navodení správnej atmosféry pre celý nasledovný večer. Pozeraním filmu sa ľudia dostanú do tej správnej nálady. No a potom začneme hrať. Ale má to ešte jeden dôvod. Ide vlastne o chápanie "predkapely"... môže sa vám totiž táto skupina páčiť viac ako hlavný interpret, a prečo by sme mali byť my lepší ako nejaká iná skupina, len preto, že hráme po nich? Na nápad pre tento film sme prišli na konci minulého roka. Oslovili sme niekoľko ľudí, ako aj môjho brata a ten nakoniec súhlasil. S prvou verziou sme spokojní neboli, tak to celé nakrútil ešte raz.

Lol: Celé tri mesiace bol zavretý v garáži a s filmom ani len nepohol, a potom to celé stočil za päť dní.

Mám dojem, že vaša hudba je trochu psychedelická...
Lol:
(počas celého rozhovoru si čítal časopis a sem tam sa prebral a čosi dodal). No áno. Ale nie, nie je psychedelická. Každý z nás má bratov, ktorí počúvajú kvantum hudby, a tak sme vďaka tomu mierne ovplyvňovaní, ale nie až tak veľmi. Nikdy sme si nepovedali, 'Poďme hrať niečo, čo bude znieť psychedelicky'. No je možné, že tie veci nakoniec znejú v takom duchu. Nedržíme sa žiadnych pravidiel. Nikdy si nepovieme, 'ideme hrať rock´n´roll'. Nič také sa u nás nikdy nedeje.

Možno ste ovplyvnení ešte niečím iným.
Simon:
Nie, v skutočnosti nie sme ničím ovplyvnení, Našu hudbu ovplyvňujú jedine veci okolo nás, a prichádzajú zo všetkých hudobných štýlov. Ale nie je žiadna konkrétna skupina, ktorou by sme boli ovplyvnení.

Mohli by ste mi povedať čosi viac o vašich prvých dvoch albumoch?
Lol:
Jasné. Ten prvý je typický debut, podobný debutom mnohých iných skupín. Jednoducho zbierka skladieb, ktoré boli skomponované počas dvoch - troch rokov. Niektoré boli skomponované počas samotného nahrávania, iné zasa roky predtým. Takže sme mali zozbieraných 26 skladieb. Je to viacmenej retrospektívny album. No a "17 Seconds" a "Faith"... neviem, to sú samostatné záležitosti, ide o čosi viac ako len o obyčajnú zbierku skladieb, ako na prvom albume.

Simon: Myslím, že v porovnaní s prvým albumom bol ten druhý úplne odlišný. Išlo o väčšiu koncentráciu na jednotlivé skladby, pretože ten album bol hotový za dva týždne. Prvý album bol vlastne krok do minulosti a "17 Seconds" bol koncentrovaný a inšpirovaný jedným subjektom a špecifickou náladou.

A "Faith"?
Simon:
Ten album je akousi dotyčnicou k "17 Seconds". Skutočne má taký aspekt, ale je omnoho pozitívnejší. Viera, viera v život, v pozitívum...

Lol: "Faith" akýmsi spôsobom skompletizoval hudobný štýl nastolený albumom "17 Seconds". Oba albumy boli nahraté s rovnakými pocitmi, viete, ide o náladové albumy. Každý náš nový singel znie úplne odlišne. Veľmi striktne meníme ten hypnotický štýl a dávame väčší priestor pocitom s väčšou dávkou improvizácie.

Kto píše hudbu a ako sa s tým vysporiadava skupina?
Simon:
Väčšinu vecí robí Robert. On s tým začne, príde s nápadom a my ostatní ten nápad pomáhame rozvíjať.

Môžete mi povedať niečo o skladbe "Holy Hour"?
Lol:
Je to o náboženstve, o zmysle viery. Rituál, ktorý sprevádza ľudí životom, a robí ich šťastnými. No a tá skladba je presne o tom.

Čo "Funeral Party"?
Simon:
Skladba o príprave na niečiu smrť. Myslíte si, že smrť niekoho iného sa vás nemôže nijako dotknúť, a keď sa tak stane, tak to s vami pohne...

Lol: Nemá logické vysvetlenie...

Simon: Je jedno, aká rozumná bytosť ste, jednoducho takúto situáciu racionálne vysvetliť neviete.

Lol: Chcel som povedať, že v takej situácií si zvyčajne pomyslíte: 'Ok, ak niekto z mojich blízkych zomrie, viem ako sa asi budem cítiť alebo ako sa k tomu celému postavím'. Ale vždy je to inak. Nedokážete predvídať, ako vás to zasiahne. Nechceme, aby vznikol dojem, že pohreb je vždy smutnou udalosťou. Niekedy to môžete prežívať inak, možno to budú pocity šťastia. Každá minca má dve strany...

Skladba "Faith"?
Simon:
Výraz "Faith" sme nepoužili ako náboženský termín, ale ako vieru ostatné veci, vieru v ľudí. Používame abstraktné termíny a rozvíjame ich v rozličných formách.

Náboženstvo je nepriamo spomínané v niektorých ďalších vašich skladbách. Dá sa povedať, že tvorí koncept tohto albumu?
Simon:
Nie, nie je to náboženstvo, ktoré má súvis s tým v kostoloch. Viera a náboženstvo nie sú tie isté veci. O náboženstve je iba jediná skladba, "Holy Hour".

Lol: Je to o viere vo všeobecnom význame. Pomysleli sme si , 'Ak to urobíme, musíme vedieť, prečo tak robíme'. Museli sme veriť tomu, že tomu rozumieme. Aj keby tomu tak bolo len zajtra alebo ďalší deň po tom. Všetko vychádzalo z tej myšlienky. V podstate je to o...
Dovoľte mi spomenúť Mathieua (Hartley). Opustil nás pred rokom, hneď po tom, ako sme sa vrátili z Austrálie. Nechcel pracovať spôsobom, akým sme my chceli. Hral na klávesoch a možno si myslel: 'Toto a tamto do tej skladby pridám' a on to tak aj spravil, nezáležalo mu na tom, či to tej skladbe uškodí alebo nie. Celý čas si robil čo chcel. Ale my tak nepracujeme. Ak dvaja z nás majú podobné myšlienky, tak ostatní ich nasledujeme. Všetko organizujeme demokratickým spôsobom, chceme, aby naše vlastné myšlienky boli aj myšlienkami celej skupiny. A sme s týmto štýlom práce spokojní.

Simon: Snažíme sa tvoriť hudbu na základe našich myšlienok.

Lol: Aby ste ma pochopili, prečo by sme mali použiť 30 rôznych nástrojov, ak chcete len vyjadriť to, čo cítite a my to vieme interpretovať. A pritom je veľmi ťažké interpretovať vaše pocity. Vyjadriť vlastné pocity je vždy ťažké, či už pomocou nástrojov alebo bez nich. Jednoducho je to ťažké...

Niečo na záver?
Lol:
Definitívne radi navštívime vašu krajinu. Definitívne. Už sme unavení z hrania v tom istom kruhu. Čiže Západná Európa, Amerika a späť sem do Austrálie, kde je to viacmenej o tom istom. V každom meste sú však iní ľudia. A my radi spoznávame rôznorodých ľudí. Ale chceme to robiť aj naďalej, o tom niet pochýb. Máme v pláne turné, ktoré bude úplne iné ako tie doteraz.

Čo ty Simon?
Simon:
Ahojte! Zdravím všetkých čitateľov vášho magazínu.

A to je koniec, autor článku na záver dodal, že zhliadoj aj Roberta Smitha, ako sa rozpráva so šarmantnými cure fanynkami, popíjal vodku a vyzeral veľmi spokojne...

zdroj: Jubox, 1981. Srbsko



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi