Glastonburry 1995 - v zákulisí s Robertom


Pred desiatimi rokmi sa The Cure predviedli svetu v novej zostave.


Robert Smith: Uf, za posledné tri víkendy sme odohrali tri koncerty. Je to skutočne "riedky" rozvrh. Ten prvý koncert pred troma týždňami bol prvým v novej zostave skupiny. Je to vôbec po prvý krát, čo sme stáli na pódiu po viac ako roku.

Abbie Lewis: Takže máte v skupine nových členov?
RS:
Áno, máme nového bubeníka a za klávesy nastúpil Roger, ktorý hral s nami na "Disintegration" a teraz sa k nám vrátil. Takže sme opäť v päťčlennom zložení.

AL: Takže ak to mám chápať správne, máš dobré správy pre ľudí, ktorým posledných pár rokov chýbala nová hudba z produkcie The Cure
RS:
Jasné, asi šesť mesiacov sme strávili nahrávaním nového albumu. Ale na druhej strane máme aj svoje vlastné životy a tieto dve veci nie vždy idú ruka v ruke. No, je to pripravené, všetko je pripravené, ale nie som spokojný s vokálmi... to je stará pesnička. Ale čoskoro to bude dokončené, ešte toto leto, tak za mesiac. Ale nie som si istý, či album vyjde tento rok, do Vianoc, nahrávacie spoločnosti majú totiž smiešnu marketingovú stratégiu. Nebude v tom žiaden rozdiel, ale ani sa tvária že bude, takže to vyjde až niekedy po Vianociach.

AL: Určite prežívate dosť zábavné obdobie.
RS:
Teraz je to fakt skvelé, hlavne s Jasonom, novým budeníkom, pretože nikdy nič takéto predtým nerobil, takže aj pre nás je teraz všetko nové... a to je aj jeden z dôvodov, prečo sme vyrazili na festivaly, pretože keď sa vrátime domov, zrejme nanovo nahráme niektoré skladby, pretože mám pocit, že ako skupina teraz hráme lepšie. V konkurze sme vybrali sedem bubeníkov, a týchto sedem ľudí hrá na našich nahrávkach, ale iba z Jasona sa vykľul skutočný bubeník vhodný pre The Cure.

AL: Trvalo ti nejaký čas, kým si znovuobjavil svoju kreativitu - čo ťa nakoplo?
RS:
No, nikdy som ju nepostrádal... mám a robím toho skutočne veľa, hoci to navonok tak nevyzerá, preto mám pocit, že prestávky medzi albumami by mali byť dlhšie. Moji synovci a netere vyrastajú, a ja chcem byť pri tom, chcem aby rástli pri mne. Určitým spôsobom som teda ousider, nezaujímavý, pretože to zrovna kreatívne nie je, ale pre mňa je to niečo, čo nazývam "žitie" a myslím si, že albumy to nijak nepoznačí. Takže to je iba posledných 18 mesiacov, čo mi The Cure ako skupina začali fakt chýbať, preto som sa rozhodol ich dať dokopy a zasa povyraziť vpred... ale teraz je to v pohode... a preto radšej preferujem turné, nedokážem (nezrozumiteľný výraz), budem sa lyžovať, potápať... pri pohľade na mňa tomu určite nik neuverí, ale...

AL: Možeš nám aspoň trochu opísať alebo priblížiť zvuk chystaného albumu?
RS:
Začalo sa to s konkrétnym nápadom... chceli sme... celá tá vec bola akustická a veľmi výrazná... pôvodne to malo názov "Bare", a určilo to akýsi smer... vnieslo to do nás život... lenže, keď sme spoločne trávili čas v starom obrovskom dome, veľa sme experimentovali a zrazu sa to všetko zmenilo na veľmi zvláštny album. Máme prichystaných 25 skladieb, takže je možné, že sa z toho nakoniec ešte vykľuje dvojalbum... teda pokiaľ dokončím texty a samozrejme vokály... problém je v tom, že myšlienky ku mne prichádzajú postupne a tie si zapisujem a potom z nich skladám piesne... takže nemám k ani jednej skladbe dokončený text... (chichotajúc sa zmizne)

zdroj: Much Music, 06/1995



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi