Pôsobilo by to skôr ako smrť Roberta Smitha - 2. časť


Druhá časť rozhovoru s Michaelom Dempsey-im, spoluzakladateľom The Cure.


Aký to bol pocit, keď si sa v roku 1986 znovu objavil vo videoklipe "Boys Don´t Cry" s ostatnými zakladajúcimi členmi skupiny?
To bolo v 1986-om? Ako som sa vtedy cítil, keď to bolo pred 20-timi rokmi? Milá otázka - v tom čase to bolo zo strany Roberta a Lola veľmi príjemné gesto.

Pamätám sa, že Robert chcel 25-te výročie skupiny osláviť špeciálnym koncertom... kontaktoval ťa ohľadne vystúpenia so všetkými bývalými členmi skupiny?
Nie.

Ktorú skladbu si ako člen The Cure hrával na koncertoch najradšej a ktorú skladbu, ktorú nahrali u po tvojom odchode, by si si rád zahral naživo?
Naše vystúpenia sme brali z ekonomickej stránky - v priemere sme hrali 30 minút. Ak sa nám stalo, že sme podpísali zmluvu na hodinové vystúpenie, zahrali sme náš set dvakrát. A nik si to ani nevšimol. Veci ako "Subway Song" a "Another Day" sa vryli do pamäti, hoci boli publikom ťažko prijímané. Aj keď bola nepochybne mojou najobľúbenejšou skladbou z toho obdobia "Accuracy" - mal som rád jej precíznosť a krátkosť.
Teraz by to bolo niečo ako "InBetween Days", možno čosi na štýl "This Twilight Garden".

Pomlčíme o zatrpknutosti, kedy už nemôžeš byť súčasťou dobrodružstva zvaného The Cure. Pomlčíme o pocitoch, keď si upadol znova do anonymity a všetko si mohol sledovať len prostredníctvom TV. Skúsme zaostriť pohľad na Roberta Smitha, ktorý album The Cure je tvoj najobľúbenejší? Tvoja najhoršia spomienka na pôsobenie v skupine? Kto stál za toľkými dátumami, ktoré ste stihli odohrať v čase tvojho pôsobenia v skupine? Ktorá je podľa teba najlepšia koncertná hala? Najlepšie publikum, myslím tým národnosť?
Priveľa otázok - alebo poznámok. Myslím, že obraz o tom všetkom si môžeš urobiť z mojich predošlých odpovedí, v mojom srdci som už so svojím osudom, ako aj so životom v The Cure dávno zmierený. Ak chceš prinútiť svoju myseľ, aby sa vrátila späť o 25 rokov, myslím, že dostaneš dosť zmiešaný obraz. Najkrajšou spomienkou je snáď naše prvé vystúpenie v Crawley, v klube Rocket - všetci na nás zízali, a najhoršia zasa desivý zvyk pitia čaju, ktorý existoval na konci 1970-tych rokov v nahrávacích štúdiách, kde mali na to určeného aj zamestnanca - "tea-boy", ktorý sa staral o stály prísun tohto hrozného stimulantu, ktorý ničil pečeň a charakter. A čo sa týka medzinárodných fanúšikov - ja som bol najďalej v Holandsku, takže nie som kompetentný to posúdiť.

V skladbách "Object", "Jumping Someone Else´s Train" a "It´s Not You" je bassa vedúcim elementom, boli tieto skladby skomponované na bassovom základe a do akej hĺbky si bol zatiahnutý do komponovania skladieb? Zvykol si zasahovať aj do nahrávania?
Áno zvykol. A čo sa týka komponovania - zvykli sme pracovať na skladbe od prvotnej myšlienky, často na základe gitarovej linky, pokiaľ si spomínam. Robert pracoval veľmi ekonomicky - možno tak pracuje aj doteraz. Vystriedali sme mnoho spôsobov, aj nástrojov, kým sme dosiahli, čo sme chceli. Ak sme mali použiť dve gitary, využili sme Porla Thompsona. Ak sme mali niečo odľahčiť, nevyhnutne to znamenalo, že sa do popredia viac posunula bassa. No napriek tomu ti teraz nedokážem povedať, aký bol prvotný nápad pri zmienených skladbách.

Pamätám si na tvoj fantastický výstup v "10:15 Saturday Night" na koncerte v Holandsku (myslím, že to bolo nafilmované aj v jednom z prvých TV záznamoch The Cure), tvoj spôsob hry ovplyvnil mnohých hráčov na bassgitaru, medzi ktorých počítam aj seba. Čo ťa prinútilo k odchodu zo skupiny, bolo to kvôli tomu, ako sa povráva, že zvuk pre album "Seventeen Seconds" bol až príliš do detailu prepracovaný?
Nepamätám si na TV vystúpenie v Holandsku, ale hrali sme na open-air festivale - tuším "Pink Pop"? Videl som nejaké TV záznamy z toho podujatia, takže by to mohlo byť ono. Je úžasné zistiť, že som niekoho ovplyvnil, aj keď môj čas, kedy som bol "v popredí" bol krátky. K tej večnej otázke "môjho odchodu", nemal som k tomu len jeden dôvod - bolo ich značné množstvo, išlo o mladícke záležitosti v kombinácií s nedostatkom komunikácie, my Angličania sme tým povestní.

Pamätáš si skladbu "Winter", ktorá sa objavila na remasteri albumu? Môžeš nám o nej povedať viac? Tvoj názor na raritné skladby, ktoré sú naďalej nepoznané?
Na tú skladbu "Winter" si pamätám, ale nebola ona potom premenovaná na "Another Day"? Oprav ma sa mýlim, mám už v pamäti v súvisloti s týmto obdobím trochu zmätok. Vedel by som si spomenúť na viacej raritných skladieb, ktoré mohli byť svetu odkryté - samozrejme z čias môjho pôsobenia v The Cure.

Ako si vnímal texty v časoch začiatkov The Cure? Nemyslel si si, že sú smutné, hlúpe alebo čosi podobné? Neočakával si čosi viac silnejšie a depresívnejšie, niečo v stýle "Pornography"? Bol si zapojený do komponovania skladieb? Ako by The Cure vyzerali dnes, keby si bol stále členom skupiny? (Premýšľal si niekedy o tom?)
Vždy som tie texty pokladal za primerané vtedajšej dobe - Lol vždy zasahoval do Robertových textov a ten mohol texty upravovať. Možno si spomenieš, že v našich úplných začiatkoch sme mali mnoho iných spevákov - až do chvíle, keď Robert stratil poslednú nádej, že niekedy budeme mať nám nakloneného speváka, ktorý by naše myšlienky posunul k mikrofónu. Smutné a hlúpe bolo naše vnímanie v tých časoch - krajšie povedané. Samozrejme išlo o Robertov pohľad na vec - samozrejme, že aj môj v určitom význame, pomohlo mi to vyjasniť, čo je v mojom živote to dobré. To, že "Pornography" bola "hlboko silná a depresívna" je len extrémny prívlastok pre slová smutné a hlúpe, nemyslíš? Môj prínos bol viacmenej hudobný, o lyriku sa starali Robert s Lolom. A k tomu, ako by vyzerali The Cure, keby som v skupine zostal - myslíš v globále? To je nepredstaviteľné a dosť nevhodné sa tým zaoberať.

Neľutuješ niekedy, že si zo skupiny odišiel?
Ako by som mohol, ide o existenčnú záležitosť. Ak by som neodišiel, tak všetko čo mám dnes, priatelia, rodina, deti by nemuseli existovať.

Si úžasný bassgitarista, zbožňujem ťa!
Byť zbožňovaný by mi malo celkom stačiť.

Hoci bola skupina kombináciou tvojho, Robertovho a Lolovho talentu, nemáš pocit, že The Cure úspešne odštartovali kariéru práve na tvojej originálnej hre na bassu?
Myslím, že išlo viac o akýsi postoj a radšej ako opustiť "Lucrate"(?) - radšej sme boli nápaditý, pretože v tých časoch sme o hocičo nestáli, keďže všade naokolo bolo množstvo módnych záležitostí - mali sme dostatok odvahy, hoci málo skúseností, aby sme do niečoho zapadli. The Cure v mojich časoch boli viacmenej o tom všetkom, čo sme nemohli dokázať hudobne, ale na čo sme mali chuť. Zdieľali sme spoločnú nihilickú víziu - nechceli sme rozbiť systém, len si z neho potichu robiť srandu.

Tvoj názor na dnešné "poctivé" kapely ako Muse, The Strokes, Interpol či Radiohead? Tvoje plány do budúcnosti, teda ak sa týkajú hudby? Neuvažoval si niekedy vrátiť sa k The Cure?
Sú ako sen, ktorý sa znova vrátil - majú u mňa "Á-čko".

Videl si niekedy v súčasnej dobe koncert The Cure a aký si mal z toho pocit?
Bohužiaľ nie.

Čo si si do osobného života priniesol z rokov strávených v The Cure? Ktorý album podľa teba najviac zosobňuje The Cure?
Všetko čo bolo pred "Seventeen Seconds" - nejde o príliš veľa rokov strávených s The Cure, hovorme o období 1973 - 1979. Ide viac o moje neskoré detstvo, ako o časť mojej dospelosti. Ale myslím si, že tá skúsenosť formovala môj dnešný pohľad na veci.

Mohol by si nám povedať, čo si robil po odchode z The Cure?
To chceš aby som spomenul úplne všetko?

Si stále v kontakte so zakladajúcimi, či novými členmi The Cure?
Ako som už spomenul, tak len s Lolom a Porlom, hoci moja žena sa pozná s Jasonom z umeleckých prehliadok v Kings Road.

Povráva sa, že v skupine to vrie, nemáš o tom nejaké bližšie informácie?
K tomuto ti nemám čo povedať.

Ak by si sa vrátil do skupiny, čo by si zmenil? (spôsob práce, zvuk..,)
Trval by som na tom, aby sme začínali pracovať vždy ráno o 8:30 hod.

Pamätáš si, keď si s Robertom spolu spieval skladbu "Do The Hansa"? Alebo to bol Lol?
Ó áno, pamätám si to. Ale keď to počúvam spätne, tak dominantný hlas v pozadí je jednoznačne Lolov, a to všetci, čo ho majú radi nepochybne vedia. Ale mám pocit, že ma je tam počuť tiež - prerazil som.

zdroj: A Pink Dream



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi