Pôsobilo by to skôr ako smrť Roberta Smitha - 1. časť


Moderátorom fan fóra A Pink Dream sa zasa podaril husársky kúsok. Na pokec stiahli jedného zo zakladateľov The Cure - Michaela Dempsey-ho.


Hráš momentálne v nejakej skupine?
Nedá sa povedať, že je to skupina v pravom slova zmysle - hrám s priateľmi, ale nejde o skupinu v skutočnom zložení.

Tvoj názor na aktuálny album The Cure?
No, ťažko povedať, pozorne som si prečítal všetko na obale, ale to, čo som počul, sa mi veľmi páči. Má to v sebe určitú dávku drzosti a intenzity, čo ma vždy priťahovalo.

Tvoj názor na právny dopad hudobného pirátstva?
Môj názor je, že ide o právne nevykonateľnú záležitosť, dokonca na medzinárodnej úrovni. To neznamená, že nad pirátstvom prižmurujem oči, ale je zaujímavé, kam to až dospelo - je dostupné väčšie množstvo hudby všetkých žánrov, hudba je lacnejšia, hoci stále váhate, či si ju kúpiť, a život hudobníkov zneistel.

Si stále v kontakte s Robertom Smithom?
Veľmi zriedka.

Tvoj názor na skupinu od doby tvojho odchodu až k poslednému albumu?
Tu ide o množstvo odlišných skupín, nie? A nedá sa to povedať tak jednoznačne. To najlepšie na tom všetko asi je skutočnosť, že každý si mohol povedať svoj názor, alebo aspoň mal, bez toho, aby mu záležalo na tom, čo si o tom myslia ostatní, čo zasa ostatným dávalo nekompromisnú otvorenosť, hoci to nebolo až tak zreteľné. Robert v mojich časoch, a zdá sa že aj teraz, má zdravú ľahostajnosť voči moderným názorom.

Myslíš, že tvoja hra na bassu dopomohla k špecifickému zvuku The Cure?
V tých časoch možno, ale súčasný zvuk The Cure vytvoril Simon, a ten sa dodnes nezmenil odkedy do skupiny nastúpil - teda možno iba v období "The Lovecats" - myslím, že Simonov štýl je veľmi vydarený, má melodickú jednoduchosť, ktorá sprevádza množstvo ich skladieb.

Aký bol tvoj hudobný život bassáka od vydania "3 Imaginary Boys"?
Pôsobil som v skupinách, ktoré boli z môjho pohľadu pozoruhodné, ako napr. "The Associates".

Ako by si zhodnotil myšlienku výročného koncertu The Cure so všetkými bývalými členmi, ktorá bola svojho času veľmi aktuálna? Pôsobilo by to skôr ako smrť Roberta Smitha; pred jeho očami by sa zrazu mihla celá jeho minulosť.

Zlepšil si svoju hru na bassu po odchode z The Cure, alebo si ju pokladal za dostatočne dobrú?
Mohli by sme to nazvať trojnásobné negatívum. Myslím, že som svoje zvyky do týchto dní zjednodušil, som v menšej miere samostatným hráčom na bassu a bassa je pre mňa viac komponentnom.

Čo si myslíš o hre na bassu Mike Karna (Japan)? Nežiarlil si naňho?
Nikdy sa mi nepáčil bezstarostný štýl hry, teda ak narážaš práve na to. Zvuk v štýle "pozerajte na mňa" nie je práve úlohou pre bassu. Vždy som preferoval pozíciu bassy v Motownovom mixe; tažko definovateľnú alebo kľúčovú - faktom je, že mám radšej Simonovu hru v The Cure. Žiarlivosť, to snáď nie...

Nesníval si o The Cure ako o nápaditej popovej skupine? Neočakával si na poslednom albume The Cure viac kreativity?
A nie je tomu tak? Moderní The Cure mohli znieť trochu rockovejšie, aspoň v mojich ušiach, ale nezdá sa, že by len Robert pustil žilou. On pracuje na niekoľkých úrovniach. Myslím, že by si na to všetko mal hľadieť cez dlhšie časové obdobie, ako cez jediný album - to by mohla byť moja diplomatická odpoveď.

Mohol by si trochu bližšie opísať spoluprácu s The Associates? Bol si ich členom z vlastnej vôle, pretože ťa o to požiadali alebo išlo len o spôsob rýchleho zabudnutia na The Cure a pohnutia sa ďalej? Mnohým z fanúšikov sa páči tvoja hra na bassu, môžeš spomenúť ďalších hudobníkov, s ktorými si spolupracoval?
Po prvýkrát som s The Associates hral v čase môjho pôsobenia v The Cure. Nahrávali sme pod rovnakou značkou - Fiction. Okamžite sa mi zapáčili. Mali svojský prístup k hudbe, ktorý mi prišiel ako niečo nové a exotické. Nahrali sme spolu zopár vecí. Keď som odišiel z The Cure boli vlastne jedinou skupinou, v ktorej som chcel pôsobiť a myslel som si, že chvíľu potrvá, kým začneme s nahrávaním a koncertovaním, a s The Cure sme viedli paralelné životy niekoľko rokov. Nahrávali sme v rovnakých štúdiách (Playground, Morgan) a dokonca vystupovali na tých istých podujatiach. Od Billyho a Adama (The Associates) som sa naučil mnoho vecí, či už na osobnej alebo hudobnej úrovni, v tom čase som bol veľmi vnímavý študent. Ďalšie spolupráce v tých časoch - aj keď nie hudobne, Roxy Music, robil som promotéra ich albumu "Avalon", potom Act - čo bola vlastne časť Propagandy a ešte The Lotus Eaters z Liverpoolu.

Vďaka za emócie vložené do albumov "3 Imaginary Boys" a "Boys Don´t Cry". Súhlasil by si s účasťou na špeciálnom koncerte so všetkými ex-členmi The Cure?
Bolo by ich tam príliš, teda pokiaľ by sme do toho zarátali aj všetkých členov pred Cure-oveského obdobia, čo by bolo pre mňa fascinujúce, ale pre Roberta skôr grotesné.

Vypomáhal si na niektorých koncertoch skupiny aj potom, čo si z nej odišiel? Ako si potom vnímal skupinu?
Pred mnohými rokmi som sa objavil na dokrútkach k znovuvydanému videu "Boys Don´t Cry", ale na žiadnom koncerte som s nimi nevystúpil. Nevidel som ich odvtedy dosť dlhý čas, okrem záznamov v TV.

Tvoj najvzácnejší suvenír z koncertov The Cure?
Kameň hodený po mne na festivale v Readingu, v roku 1979.

Si stále v kontakte so skupinou a stále sa o ňu zaujímaš?
Často sa rozprávam s Lolom, je mojim spojítkom s minulosťou, ktorá predchádzala vzniku The Cure a z času na čas sa stretnem s Porlom Thompsonom.

Čo pre teba reprezentujú The Cure v roku 2004? Tvoj názor na hudobný vývin skupiny? Myslíš si, že je Smith stále presvedčivý, keď aj dnes na pódiu spieva "10:15 Saturday Night"?
The Cure dnes reprezentujú skupinu ľudí s vlastným myslením a silnými charaktermi. Myslím, že od momentu, čo som odišiel, do začiatku 1990-tych rokov prešli obrovským vývojom - ide predsa o 10 rokov. Myslím, že Robert je stále presvedčivý v spievaní piesní, dokonca si myslím, že omnoho viac ako kedykoľvek predtým. Myslím, že vyselektoval materiál, ktorý už menej reprezentuje pocit úzkosti tínedžerov. Čo sa týka sily charakteru a jeho úmyslu, podľa mňa, by mal byť Robert v kľúčových témach dôslednejší.

Hráš aj na iných nástrojoch ako na bassu?
Na klávesoch a na mouse(?), tak ako všetci.

Ako si sa dostal k hraniu na basse?
Tak, ako mnohí iní bassáci, keď zistíte, že vám hra na gitare moc nejde, jednoducho presedláte na bassgitaru. V konečnom dôsledku to bola aj moja skúsenosť.

Rád navštevuješ Francúzsko?
Samozrejme, že áno - francúzsky vidiek vo mne vyvoláva veľa spomienok, je nepredvídavý. Aj preto som splavil minulé leto rieku Lot na kánoe.

Neunavujte ťa, keď sa s tebou ľudia rozprávajú o The Cure?
Nie, nie je to niečo, čo by bolo súčasťou mojej každodennej konverzácie.

Tak aká je potom tvoja najobľúbenejšia skladba The Cure?
Možno to vyznie ironicky, ale zhodou okolností mám najradšej "Play For Today", ako aj celý album "Seventeen Seconds".

zdroj: A Pink Dream

>> 2. časť



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi