Ide o koniec The Cure? - 05/2000


Robert Smith prehlásil, že najnovší album (Bloodflowers) sú vlastne labutie piesne skupiny.


Robert Smith, zakladateľ a spevák skupiny The Cure trvá na tom, že ich posledný, "Bloodlowers" je skutočne posledným albumom skupiny.

Takže znova. Za poslednú dekádu to už vyhlásil niekoľkokrát. "Album bol plánovaný ako posledný - bol nahrávaný v takej atmosfére," povedal v rozhovore, ktorý s uskutočnil v jeho dome na juhu Londýna.

Aj texty znejú tak, akoby išlo o posledný pokus The Cure: "Tak oheň dohorel a už nie je čo podpáliť / Strácam myšlienky, strácam slová" ("39"); "Už to nechcem urobiť znova / už nič nechcem predstierať / Ak by som mal byť taký ako predtým, tak to radšej skončím" ("Maybe Someday").

Jasné, Smith, jeden z kráľov temnej rockovej scény 1980-tych rokov, starne. Skupinu založil v roku 1976, keď mal 17. Teraz má 41.

"Skoro 25 rokov som strávil koncertovaním," hovorí. "Som sám prekvapený, že to ešte stále dokážem. Ale fakt je, že už chcem stráviť viacej času doma."

Aktuálne turné, takisto očakávané ako posledné, bude mať v nedeľu zastávku v amfiteátri Verizon Wireless. Skupina bude v utorok a v stredu hrať v Los Angeles v Gréckom divadle.

"Každý v skupine je presvedčený, že toto je skutočne posledné svetové turné v pravom slova zmysle," dodáva Smith. "Tak či onak, toto je posledný album - dobrý spôsob, ako to všetko ukončiť."

Boli jednou z najúspešnejších "underground-ových" záležitostí 1980-tych rokov a spopularizovali goth rock ešte skôr, ako sa stihol stať úspešným.

Smith, náladový a nevypočítateľný chlapík, sa spolu s The Cure špecializoval na pomalé, rozťahané, temné žalospevy, s občasnými bizarnými, radostnými popovými skladbami, ktoré spolu mixovali.

Smithovou poznávacou značkou sa stali bledá tvár, krvavo červený rúž a tupírované čierne vlasy. A na pódiu sa toho stále drží. "Mám rád pomaľované tváre. Zistil som, že nedokážem vystúpiť bez mejkapu. No, ale mimo pódia mi to nerobí problém."

Smith v 1980-tych rokoch

Na rozdiel od väčšiny svojich súpitníkov, The Cure na scéne vydržali. Vzopreli za zastarávaniu (myslím Kajagoogoo) a zostali stále populárni. A faktom je, že ich albumy z rokov 1990-tych sa predávali lepšie, ako tie z 1980-tych.

"1980-te roky pre mňa veľa neznamenali," povedal Smith. "V Anglicku bola hudobná scéna v tom období veľmi ovplyvnená vládou Teacherovej, a tak to aj vyzeralo. Na začiatku 80-tych rokov sme tu mali Psychadelic Four a Joy Division. Potom to zmutovalo do Human League a skončilo to Nirvanou. Potom tu boli Spandau Ballet - to bolo čosi príšerné."

"Ťažko povedať, ako zneli 80-te roky. Bolo by príliš jednoduché hodiť to všetko na jednu kopu. Pre každého jedného to bolo veľmi dlhé obdobie, aby sme len tak jednoducho zhrnuli všetko, čo sa kultúrne udialo."

The Easy Cure

Skupina sa pôvodne volala Easy Cure, išlo o školskú skupinu z Crawley, zo Sussexu. Smith z názvu vyškrtol slovo "easy", pretože si myslel, že znie príliš hippisácky.

Prvý hit The Cure bol singel "Killing An Arab", ktorý bol znovuvydaný vo februári 1979. Skladba inšpirovaná románom Alberta Camusa "The Stranger", vyvolala vlnu polemiky, keď sa v polovici 1980-tych rokov objavila na výbere najväčších hitov skupiny "Standing On A Beach". Oponenti tvrdili, že povzbudzuje anti-Arabské nálady.

Počas nasledujúcich rokov čelili The Cure osobným problémom: Smith mal záľubu vo vyhadzovaní ľudí zo skupiny.

O pár rokov neskôr a po výmene niekoľkých členov skupiny, vydali The Cure album "Disintegration", z ktorého vzišiel ich najväčší americký hit, "Lovesong", ktorý dosiahol druhé miesto v rebríčku.

Po prestávkach a poverách o rozpade, vydali The Cure v roku 1992 album "Wish", obsahujúci hity "High" a prekvapivo energickú "Friday I´m In Love".

O ďalších pár rokov neskôr a ďalšej výmene osadenstva sa The Cure znovuobjavili na scéne v rolu 1996 s albumom "Wild Mood Swings".

Ďalší vzdialený svet

"Bloodflowers" bol vydaný vo februári. Album stavia na najsilnejších stránkach The Cure: dlhé, pôžitkárske inštrumentálne úvody a temné náladové texty. Album bol ohlasovaný ako posledná časť trilógie, ktorej predchádzali albumy "Pornography" a "Disintegration".

"Dal som do jedného celku tú najemotívnejšiu stránku The Cure, akú kedy mali," povedal Smith. "Textovo sme urobili niečo, čo skutočne čosi znamená. Hudobne ide o štrukturovanú záležitosť s pomalými a dlhými úvodmi, ide o náladovú hudbu. Ide vlastne o hudbu z akoby iného svete, podobnému tomu, v ktorom sme začínali."

Názov albumu čerpal inšpiráciu v dvoch zdrojoch: báseň Wilfreda Owen opisujúca vojakovo zranenie úvodnou vetou: "ako krvavý kvet", a kniha korešpondencie Edvarda Muncha, v ktorej sa vyskytuje postava, ktorá neustále maľuje rôzne verzie tej istej práce opísanej ako "vytrhávanie krvavých kvetov z jeho srdca."

"V určitom zmysle píšem stále tie isté skladby," hovorí Smith. "Páči sa mi deštruktívny obraz strelného zranenia a zároveň krásny, konštruktívny obraz. Znamená to v jednom okamihu nič a všetko. Predstava dvoch koncov - pocit, že kvety vädnú, no zároveň rastú nové."

Čo sa týka budúcnosti, Smith dodal, že skupina by si mohla dohodnúť nejaký termín s Hannoverským symfonickým orchestrom a urobiť čosi podobné ako Metallica so Symfonickým orchestrom San Francisca. Potom má v pláne sólový album.

"Začal som na ňom pracovať začiatkom minulého roka. Chcem sa k nemu teraz vrátiť a dokončiť ho. No nebudem sa vôbec zaťažovať jeho živou prezentáciou."

Smith dúfa, že album dokončí do Vianoc a vydá ho začiatkom budúceho roka.

"Nepôjde o album, ktorý sa bude hrávať v rádiách. Nepôjde o typické záležitosti typu strofa-refrén-strofa-refrén. Nepôjde ani o nejakú typickú hudobnú záležitosť. Chcem urobiť niečo, čo sa nebude volať "the Cure". Nič také som predtým nerobil."

zdroj: Orange County Register, 26/05/2000
autor: Richars Chang



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi