...už to nemôže byť lepšie, ako je tomu teraz


Takto videl Robert Smith The Cure v roku 2002. Dnes je tomu samozrejme inak.


Je známy ako pán temnôt, ale Robert Smith z The Cure chce, aby si ho ľudia pomätali hlavne pre jeho pochabosť.

Trochu záleží na tom, či sa hlava Roberta Smitha dotkne vankúša pred piatou hodinou ráno, alebo či to neupravené hniezdo vlasov čiernych ako uhlie poslúžilo ako prototyp a svetlo v tme pre milióny mrzutých deciek hľadajúcich hrdinov. No vôbec nezáleží na tom, že je Smith len zriedkakedy videný bez čiernej veľkej košele, alebo či si očné tiene a maskaru nanášal počas jazdy na rýchlodráhe v lunaparku.

Smith na to absolútne kašle a vie to dať aj patrične najavo. Na konci tohto večera aj tak každý zistí, že muž, ktorý si za posledných 25 rokov vyslúžil prezývku "Krstný otec Gothu", vďaka svojej neústupčivej deprimovanosti, a celá jeho reputácia, je jeden strašne veľký omyl.

"The Cure nikdy neboli gothickou skupinou, a je na to jednoduché vysvetlenie," zdôrazňuje Smith. "Vydali sme "Lovecats", čo je absolútna popová skladba, a to presne v čase, kedy sa goth objavil na scéne. Na 100 percent nie som gothik. Toto je skupina, ktorá vydala "Let´s Go To Bed" a "Friday I´m In Love". Toto je skupina, ktorá nakrútila bláznivé videá, kde sa prezliekla so zvieracích kostýmov."

"Pobehujem tam dookola v kostýme ľadového medveďa, podkýňam sa tam o strašne dlhé šaty, úplne sa na to zabudlo," pokračuje a zrýchľuje tempo reči. "Pretože som považovaný za melancholika, tak ma hneď považujú za muža temnoty a za nevľúdneho. A pritom to vôbec nie je pravda."

Čo však Smith vyzdvihuje je fakt, že The Cure sú veľmi emotívna skupina. Posledných 25 rokov zo seba doslova chŕlil ohromné množstvo citlivých skladieb. Počnúc sarkastickou "Boys Don´t Cry", cez nárek zaľúbenca v podobe "Pictures Of You" a agresívnej "Fascination Street" zreteľne vidno, ako k sebe priťahovali citlivé duše hľadajúce svojho rockového Spasiteľa.

Tieto citlivé duše, ktoré v nemom úžase padli na zadok pri počúvaní "Close To Me" vo svojej mladosti, dnes vyrástli a robia svoju vlastnú hudbu. A dve z týchto skupín, Interpol a The Rapture, vystupovali spolu s The Cure na ich letnom putovnom festivale Curiosa, ktorý včera dorazil aj do Tweeter Centra. V období, keď Lollapalooza úplne prepadla a kedy veľký poplach okolo návratu Morriseyho veľmi rýchlo utíchol, sa vstupenky na Curiosu predávali závratnou rýchlosťou a trinásty štúdiový album, pomenovaný jednoducho "the cure" sa posledný mesiac držal v prvej desiatke Billboardu. Skupina na jar vystúpila ako hlavná hviezda festivalu Coachella v Kalifornií, a popovo kalerábová skupina 311 prerobila ich skladbu "Lovesong".

No rovnako je Smith schopný stať sa slepým, zahrať sa na hlupáka so šminkami, ktorý sa odvoláva na gothiku, a takisto je odolný voči vrtochom hudobnej módy. Je si vedomí, že The Cure sú momentálne na výslní vďaka tomu, že si ich názov často vkladali do úst súčasné skupiny ako Interpol, ale zároveň dodáva, že hudba The Cure ešte stále tvorí dôležitú súčasť hudobnej mašinérie, pretože jeho dôvody komponovania skladieb zostávajú nemenné.

"Myšlienky starnutia stále pokračujú," hovorí do telefónu Smith, ktorý telefonuje z Anglicka. "Stále som pre tvorbu hudby zapálený, takisto aj pre kapelu, ktorej som súčasťou. Nikdy to nebolo o niečom mimo The Cure. Vždy to bolo len o tom byť v The Cure. Je to o vlastných skúsenostiach. Vždy sme boli len jednou zo skupín, ktoré robili to, čo sami chcú."

Čo sa týka jeho vplyvu na pop skupín Interpol a Rapture, je Smith až príliš skromný, jednoducho dodáva: "nemyslím si, že je na tom niečo zahanbujúceho, že skupiny na zozname obdivujú jedna druhú."

Zvláštne, zdá sa akoby sa Interpol a Rapture zľakli ich predošlého verejného vyhlásenia vďačnosti Smithovi.

"Je dobrý spevák, ale nemyslím si, že by bol za posledné roky niekým, koho by som si mal dávať za vzor," hovorí Mattie Safer, bassák z Rapture. "Ale som viac ako oddaným fanúšikom The Cure."

Interpol sa s vami porozprávajú o čomkoľvek, ale odmietajú sa baviť o ich hudobnom dlhu Smithovi a jeho spoločníkom, namiesto toho si vybrali všeobecnejšie témy.

"Veľmi nás potešilo pozvanie na festival Curiosa," hovorí spevák Interpol, Carlos D. "Je to jedna z tých vecí, o ktorých si myslíte, že sa nikdy nemôžu stať. Pre niektorých z nás to bol skutočný výplach mozgu, ako keď požiadate vášho obľúbeného autora o napísanie krátkej poviedky o tom, čo plánuje."

Jedným z tých, ktorý sa nehanbia za to, ako ho The Cure ovplyvnili, je dánsky DJ Tom Holkenborg, ktorý nahráva pod menom Junkie XL. Holkenberg získal Smitha pre spoluprácu na skladbe "Perfect Blue Sky", ktorá sa objavila na poslednom albume Junkie XL.

"Ako skupina sú pre mňa The Cure veľmi dôležití," povedal Holkenberg v telefonickom rozhovore zo štúdia v Los Angeles. "Mám 36, a The Cure ma oslovili v prvej polovici 1980-tych rokov. Pomohli mi sformovať môj hudobný názor. Nik na tejto planéte neznie ako Robert Smith. Je jedným z mojich hrdinov, takže nahrávanie skladby pre môj posledný album bolo tým najväčším životným zážitkom."

Hoci sa The Cure tešia novej horúčke záujmu o ich hudbu, či ich samotných, nový album a nové turné tu vôbec nemuseli byť. Faktom je, že The Cure boli prichystaní na koniec a Smith bol pripravený na odpálenie svojej sólovej kariéry okamžite po tom, čo skupina mala dokončiť všetky práce na DVD titule "Trilogy", ktoré vyšlo minulý rok.

Tak tomu bolo do momentu, čo Smith stretol producenta Ross Robinsona, ktorý je viac známy spoluprácou s Korn, Limp Bizkit a Slipknot. Robinson, ako náruživý fanúšik The Cure, tvrdo tlačil na Smitha, že je potrebné nahrať ďalší album.

"Pomyslel som si, 'A je to, už to nemôže byť lepšie, ako je tomu teraz. Toto je večer, na ktorom som pracoval celých 25 rokov.' Pre mňa to bol čas pohnúť sa ďalej," vysvetľuje Smith. "Lenže Ross bol neústupčivý v myšlienke, že to, na čom som pracoval celých 25 rokov, bola vlastne spolupráca s ním. Bol taký entuziastický a presvedčivý, že som svoju sólovú kariéru odložil bokom, už asi piaty krát, a začali sme spolu pracovať na demách pre The Cure."

Výsledkom tejto spolupráce je kolekcia silných protikladov medzi trpkými kázaniami a veselými, živelnými popovými skladbami.

"Chcel som, aby nový album čo najviac reflektoval to, čo robíme," hovorí. "Z nahrávacích sedení nám zostalo päť nevydaných skladieb, z nich tri sú bez otázok, sú tri najdeprimujúcejšie, najpomalšie skladby, aké sme kedy nahrali, no práve tie nepatrili medzi Rossove obľúbené. Jeho zámerom bol desaťskladbový album s najtemnejšími a najtvrdšími skladbami. A ja som bol tvrdo proti tomu. Išlo o jediný rozpor medzi nami dvoma."

Takže ešte raz, v skutočne Cureovskej móde, Smith opúšťa hudobných žurnalistov škriabkajúc si pri tom ruky, čím vlastne dáva prídavne meno popisu zvuku The Cure a rovnako veselo a zároveň mrzuto pokračuje v zdieľaní jeho šťastia a srdcebôľov.

"Omnoho viac sa mi páči myšlienka, že The Cure by boli popovou skupinou, ktorá má aj svoju temnú stránku, ako keby mali byť temnou skupinou, ktorá sa príležitostne pokúša byť šťastnou," dodáva Smith. "Keď sme začínali, chcel som, aby sme boli ako The Beatles. Nechcel som, aby sme boli ako Pink Floyd."

autor: Christopher Muther
zdroj: Globe Newspaper Company, Boston, 2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi