Fuji Rock Festival, 28/07/2021


5 minút po opustení pódia na Green stage venoval Robert krátku chvíľu milej moderátorke japonskej televízie a poskytol rozhovor.


Je mi cťou pripojiť sa k pánovi Robertovi Smithovi z The Cure. Ahoj. Vďaka za Tvoj čas a v mene všetých fanúšikov Ti ďakujem za dnešnú strhujúcu šou. Vidím, že si ešte stále spotený.
Robert:
Ďakujem. Áno, nie je to ani 5 minút, čo som opustil pódium.

Viem viem, je to 5 minút, čo skončila Vaša fenomenálna šou na Green stage. Aký to bol pocit vrátiť sa na toto pódium?
Robert:
Dnes večer to bolo v mnohom iné. To najhlavnejšie bolo asi v tom, že dnes to bolo po prvýkrát za posledných 20 rokov, čo s nami nehral Simon, náš bassgitarista. Po štvrtkovom koncerte vo Švajčiarsku nás musel opustiť, kvôli osobným problémom, ktoré mal doma, takže sme sa museli veľmi rýchlo rozhodnúť, kvôli piatkovému letu do Tokya, či koncert odohráme alebo nie. Ale jeho syn Eden, ktorý mu na turné robí gitarového technika, povedal, že by to zvládol. Som inak jeho krstný otec, The Cure pozná prakticky celý svoj život, a povedal, že ak si doprajeme poriadnu zvukovú skúšku, tak to dá. Včera sme mali teda spoločnú zvukovku, no aj tak to bolo trochu divné, kráčať na pódium s úplne iným bassgitarostom, no nakoniec to bolo skvelé. Ono ide aj o to, že v tomto momente je každý v kapele skvele zohratý a aj vďaka tomu som si to dnes večer užíval natoľko, že som si ani nevšimol, že to vlastne nie je Simon. Dokonca aj publikum nás riadne podporilo, Je trochu zvláštne, že v Japonsku sme vystupovali dohromady, myslím, sedem krát, z toho trikrát za posledných 15 rokov, takže sa zakaždým snažím zostaviť setlist z trochu odlišných skladieb, aby sme ich dokázali strhnúť. Ale ľudia reagujú na skladby ako "Friday I´m In Love" a "Boys Don´t Cry", čo bolo vidieť aj dnes večer. Pravdepodobne to dnes večer bolo najlepšie japonské publikum, pre aké sme kedy hrali.

To je milé. Zdalo sa, že Tvoj odchod z pódia bol trochu emotívny. Niekoľkokrát si sa ešte pohľadom k publiku vrátil.
Robert:
No áno, boli to tri dlhé dni, ktorými som si nebol celkom istý. Viete, boli tam pochybnosti, či to s Edenom bude fungovať, ale obával som sa aj odozvy na jednotlivé skladby, napr. na "Disintegration", ako aj na prídavky, no bolo to fenomenálne. Viete, normálne, keď prídeme do Japonska, očakávame ľudí v konkrétnom veku, ktorí očakávajú temnejšie záležitosti a oni sa k nám vždy vrátia. My sa im snažíme ponúknuť zasa niečo iné, lákavé, tak ako to robíme toto leto, kedy sa snažíme osloviť festivalové publikum. Toto nebolo naše štandartné publikum, toto bolo publikum Fuji Rock-u a my sme boli len ďalšou kapelou na zozname. Museli sme trochu zabrať, no viem, že tam boli aj ľudia, ktorí na nás čakali veľmi dlho, ktorí chceli počuť určité skladby. Samozrejme, že sme mohli vystaviť 90-minútový set, v ktorom by sme zahrali všetky single, "Lovecats", či "Let´s Go To Bed a okamžite by sme mali publikum na našej strane, ale pre mňa je dôležité aj zanechať určitý dojem, keďže v dave sú aj ľudia, ktorí vedia, čo a ako robíme, takže je to skôr o dokonalom vyvážení, obzvlášť pri takomto obrovskom festivale, s množstvom skvelých umelcov, a hlavne špecifickým publikom.
Takže, keď hráme festivaly, pôsobíme inak, volíme úplne iný prístup. Dnes to až tak cítiť nebolo, pretože namiesto Simona hral jeho syn, takže pre nás samých to bola trochu podivná šou, doslova jedinečná, až historický moment pre kapelu.

Súhlasím, jedinečná šou. Aktuálne teda cestujete po festivaloch a, aby som nezabudla, gratulujem k 40.výročiu Vášho prvého koncertu, čo ste oslavovali v minulom roku. K tomu Vás tento rok uviedli do Rock´n´rollovej Siene slávy a aby tých dobrý správ nebolo málo, aktuálne pracujete na novom albume, ktorý sa Vám, dúfam, podarí vydať čo najskôr.
Robert:
No áno, väčšia časť z neho je už dokončená, prakticky chýbajú len moje vokály. Ale to je tak vždy, vždy mi to trvá trochu dlhšie a v tomto prípade si uvedomujem, že sme nevydali žiaden album už viac ako 10 rokov. Takže musím mať pocit, že tie vokály sú viac než dobré, že budú ku skladbám pasovať, pretože sa môže stať, a tvrdím to prakticky zakaždým, že to bude definitívne posledný album, takže naozaj chcem, aby fungoval.

Určite nebude posledný. Robert, vďaka za Tvoj čas a nakoniec, mohol by si na kameru poslať odkaz japonským fanúšikom?
Robert:
Skutočne sa teším, že sme sem prišli. Želám Vám všetko dobré a ak na budúci rok vydáme nový album, prídeme zahrať do Kyota, Osaky a Tokya. Tieto tri mestá som nielenže navštívil počas mojej prvej návštevy Japonska, v roku 1983, ale takisto sme v nich vystupovali aj v rámci turné v roku 1984. Rád by som sa do Japonska ešte pozrel, ale nie tak, že prídeme len do Tokya a na Fuji. Určite prídeme do Japonska koncertovať.

Tak to skutočne rada počujem. Ešte raz vďaka, vďaka za skvelý koncert a užite si zvyšok pobytu v Japonsku. Tak to bol Robert Smith z The Cure!



thinking of the days that are no more

©2001-22 monghi