Access All Areas – Simon Gallup (07/2021)


V októbri 2021 sa na knižnom trhu objaví práca Rudy Léoneta, „Access All Areas“, v ktorej si zaspomína na stretnutia s ľuďmi z hudobného biznisu. A našlo sa miesto aj pre Simona Gallupa.


Keďže sa Rudy chcel nielen stretnúť s Robertom Smithom, ale aj so Simonom Gallupom, musel sa veľmi doprosovať. A tu je výsledok:

S Robertom som sa stretol veľa krát, takisto aj s Depeche Mode. V prípade Depeche Mode tam boli vždy všetci, Martin, Dave, Fletch, svojho času aj roztomilý Alan Wilder. V prípade The Cure je to však zložitejšie. Vždy je tam len Robert. Aby som to zmenil, tak som kontaktoval Polydor a spýtal sa, či je dostupný aj Simon Gallup, pretože aspoň raz by som Robertovu prítomnosť vymenil práve za Simona. Nasledoval nekonečný komunikačný "ping pong" s londýnskou kanceláriou Fiction Records. Prečo nie Robert? Prečo Simon? Prečo toto? Prečo tamto?

Ku každému faxu bola priložená samostatná stránka otázok a odôvodnení. Simon Gallup je v The Cure prakticky od začiatku, má na veci isto iný pohľad, je legitímny a množstvo fanúšikov by chcelo počuť práve jeho, aby porozprával o rôznych témach, ktoré ovplyvnili kapelu. Takisto by mohol z privilegovanej pozície "spolupáchateľa" a pozorovateľa porozprávať veľa vecí o Robertovi. V skratke: iný uhol pohľadu. Nakoniec prišlo rozhodnutie: Dobre, Simon, ale ... S ROBERTOM. A bolo to napísané tučným písmom. Ale bolo. Vtipný kompromis. Celkom ma začalo zaujímať, čo skrývajú a prečo tam chce byť aj Robert. Chce mať naozaj všetko pod kontrolou?

Tak sa nakoniec stretávame v Bath, v starom gregoriánskom sídle, ukrytom na vidieku, o ktorom sa predpokladá, že patrilo Jane Austenovej, a ktorá dnes slúži ako filmová lokalita pre anglické historické drámy. Dokonalé pozadie. Práve tu nahrávajú The Cure ich album "Wild Mood Swings". Dôkazom sú všemožné prístroje a nástroje rozložené v obrovskej obývacej miestnosti s výhľadom do záhrad, ako aj desiatky prázdnych fliaš od vína, ktoré sa skonzumovali počas dlhých sedení. Po chvíľi dorazili Robert so Simonom, usadili sa uprostred toho krásneho neporiadku a rozhovor mohol začať ...

A v tom momente som pochopil tú nevoľu Fiction, ako aj Roberta, nechať ma so Simonom osamote. A v zlomku ďalšej sekundy, ako sa začali posúvať vlákna nasledujúcej diskusie, som pochopil, že by som vlastne sám seba odradil od stretnutia s ním, aj bez jasného vysvetlenia. Nielen preto, že hovorí silným Surrey prízvukom, ktorému je veľmi zložité rozumieť, ale predovšetkým je to jeho zvláštne koktanie, vďaka ktorému by mal ktokoľvek, okrem rodeného Angličana, problém mu vôbec niečo rozumieť.

Až vtedy som pochopil všetky tie stratégie, ktorými sa vo Fiction snažili odradiť ma od túžby stretnúť sa so Simonom osamote, a to bez jasného dôvodu. Za tým všetkým je totiž veľká empatria, premyslenosť a hlavne silný pocit Simona chrániť.

zdroj: Mostique, BE, 18/07/2021



thinking of the days that are no more

©2001-21 monghi