Bataclan, 06/11/1996


Zopár Robertových postrehov z legendárneho parížskeho koncertu, ktorý Robert videl v úplne inom svetle, ako prítomní fanúšikovia.


Bataclan.
Robert:
... ten som neznášal. Inak, bol to najhorší koncert. Horší, než ten v Stuttgarte. Prišlo mi to tam horúce ako v pekle. Na pódiu sme nemali jediného fanúšika. Dožadoval som sa ventilátora a v celej budove nebol jediný. Niečo neuveriteľné. Aj keby som mal 21, tak by som potreboval ventilátor!!! Ako som povedal, bolo tam neuveriteľne teplo, som myslel, že tam zomriem. Celý čas som tam bol bez nápojov, pretože mi ich zabudli nachystať. Nebolo to až také podstatné, ale keď máte 5 sekúnd, aby ste sa napili a zrazu nič po ruke nemáte ... to ma fakt naštvalo. Absolútne to tam, podľa mňa, nefungovalo. Nenávidel som tam každú sekundu, od prvého momentu, čo koncert začal, až po jeho koniec. Aj po návrate do hotela vládla v kapele mizerná nálada.

Ale každý z fanúšikov si ten koncert užíval!!!
Myslíte? Podľa mňa je to skôr o akejsi nostalgii alebo záležitosť typu "bol som tam" ...

Nie, podľa mňa si to užívali pre tie neštandartné skladby. Predtým si sa zamýšľali nad tým, či ešte ľudia stoja o skladby ako "Subway Song" a ja Ti smelo môžem povedať, že áno. Tí ľudia tam, to boli skutoční fanúšikovia.
Áno, v tomto bol ten koncert naozaj iný, ale v globále bol ten koncert otrasný.

Tak to naozaj vnímaš?
Jasné. Ak to porovnáme, myslím ako vystúpenie, s koncertom v Bercy, tak pre mňa bol koncert v Bercy jednoznačne lepší. Bol som nahnevaný aj na druhý deň, pretože mi volal Bill a povedal, "ľudia tvrdia, že to bol najlepší koncert The Cure vo Francúzsku za poslednú dekádu." Mne len napadlo, "tak to je dobrá ko**tina."

To je úplne o niečom inom, to sa podľa mňa ani nedá porovnávať.
"Funeral Party" sa inak vydarila. Ale dokonca aj "Subway Song" sme zmrvili, keďže sme šli v úplne inej tónine.

A nik si to nevšimol.
Ja áno. Tá skladba je v "B flat" a chalani išli v "B-čku". Iba povedali, nesil to a bude to znieť rovnako. A v ten deň sa udialo kopec ďalších vecí, pre ktoré som si to poriadne večer neužil. Bolo toho tak veľa, že keď som vstúpil na pódium, tak mi vlastne len Paríž akoby preletel hlavou. Ak by som predtým šiel radšej na pár hodín niekam a pivo, tak by som si to užil viac. Takto som mal pocit, že som na nejakom inom koncerte.

Čiže si bol v strese?
Vôbec som sa nedostal do nálady. Bol to ten druh koncertu, na ktorý ste sa dostavili hodinu pred samotným začiatkom, pobudli v šatni a potom šli rovno na pódium. Bolo by to inak v pohode, ale my sme jednoducho dorazili na miesto a prakticky hneď šli na pódium. Naozaj to nebolo veľmi zábavné. Neviem, ako ostatní, ale nemyslím si, že by si to Simon užíval. Tvrdili mi, že to nebolo dobré práve pre to, že to bolo príliš dlhé a že som až príliš nástojčil, aby z každého albumu šli dve skladby. Mal som vraj vybrať z každého len po jednej skladbe.

Takže preto ste vynechali "Never Enough".
Presne. Dnes to vidím inak. Keby sme z každého albumu dali po jednej skladbe, bol by z toho len 13-skladbový set.

zdroj: cure-concerts.de



thinking of the days that are no more

©2001-21 monghi