Z Robertovo tajného denníka – 02/1991


Zopár poznámok z pera Roberta Smitha, ktoré časovo zapadajú do obdobia december 1990. Treba to brať s nadhľadom, väčšinou ide o vymyslené veci. Typický Robert


Utorok, 6.12.1990: Zobudil som sa, prevrátil na stranu a opäť pokračoval v spánku.

Piatok, 7.12.1990: Nakoniec som vôbec nevstal. Tak teda, c´est la vie.

Sobota, 8.12.1990: Deň k smrti dôležitého jednorázového koncertu v marseillskej Megabowl. 200 000 sedadiel. Zmeškal som ho. Nepodarilo sa mi vstať na čas. A Francúzsko tiež nie je najbližšie. Ts-ts. A tak som si doprial radšej skutočne chutné želé a zmrzlinu.

Nedeľa, 9.12.1990: Deň voľna :)

Pondelok, 10.12.1990: Z nahrávacej spoločnosti na mňa celý deň, po telefóne, jačali ohľadne toho sobotného koncertu. To nechápu, že ja som kreatívny umelec? Snáď si nemyslia, že na počkanie vyleziem z postele a odletím do inej krajiny. Ale tak, vstal som. Zistil som, že my Mary požehlila všetko moje oblečenie, tak ma napadlo, že by som sa mohol vrátiť do postele.

Utorok, 11.12.1990: Vstal som a asi o 8:30 som šiel kúpiť nejaké mlieko. Bohužiaľ, obchod bol práve v tom čase zatvorený. Nové skladby sa celkom dobre vyvíjajú. V mojej hlave.

Streda, 12.12.1990: Vstal som a začal fungovať až uprostred popoludnia. Spomenul som si, že ešte je tu jeden Cure roadie, ktorý funguje s kapelou už pekne dlho. Musel som ho vyhodiť. Nepotrebujeme okolo seba takého "mŕtvoly". Nie sme žiadna nostalgická kapela! Dostal som na schválenie návrh obalu nášho ďalšieho singla. Nešťastne sa mi rozlial môj jahodový milk shake práve na originálnu maľbu obalu a neskôr si naň dokonca sadol. Schválené! Poslal som to späť, zrolované. A vrátil sa späť do postele.

Štvrtok, 13.12.1990: V nahrávacej spoločnosti stále vyplakávajú kvôli tomu novému singlu. Tak som vymyslel nejaký text. Je to o takej pavúčo-klaunej príšere, ktorá žije v komíne a požiera neposlušné deti. Klasická gothika. Nazval som to "Červíčie nočné mory v mojom mozgu" a odfaxoval to tým ostatným týpkom, ktorí niekedy za mnou na koncertoch postávajú. Boris, Charlie, a tí ostatní traja ... som už unavený.

Piatok, 14.12.1990: Rozhodol som sa pre nový imidž, keďže turné pre rok 1993 je už za dverami. Tupíroval som si vlasy, až kým mi účes nenarástol ako bublanina, rúž som si rozmazal až po čelo a obliekol si sveter s výstrihom 10x väčším, než som nosil doteraz. Vyzeral som úžasne. Tip-top. Predviedol nejaké tie tanečky pred zrkadlom, až sa mi unavili prsty. Dal som si šlofíka.

Sobota, 15.12.1990: Bolo mi povedané, že nový singel je už v rebríčkoch, čo znamená sa musím do stredy rozhodne zobudiť. Vzdávam to. Popoludní som mal veľmi nepríjemný sen, bol o obrovskom hadovi, ako sa krútil do klbka, z oblohy, ktorá bola práškovo rúžová, plná hmyzu pršali nože, všade samé vraždy. Som príšerne unavený.

zdroj: NME, 09/02/1991



thinking of the days that are no more

©2001-22 monghi