S The Cure v Barnes - 05/1981


Počas príprav na vystúpenie v Top Of The Pops, so singlom "Primary", si Simon s Lolom našli čas pre rozhovor s reportérom magazínu Rip It Up.


Aby som sa porozprával s The Cure, musel som sa vydať na milosť Britským železniciam. Asi po 20-tich minutách jazdy vlakom, cez divoké končiny Battersea, som sa dostal do malebnej dedinky s názvom Barnes, domova Štúdií Olympic. The Cure tu pracujú na skladbe pre Top Of The Pops.

Účasť v TOTP je pre kapely, ktoré chcú niečo dosiahnúť, doslova povinnou jazdou, no vzhľadom na komplikácie niet divu, že niektorí odmietnu. Nie je totiž povolený playback, ani sledovanie pôvodnej hudobnej stopy. Únia hudobníkov totiž nariadila, že pre tento program musí byť nahratá nová verzia danej skladby. Pri priemernej štúdiovej cene, 55 libier na hodinu, a práci na jednej skladbe, ktorá zaberie asi 3 hodiny, nie je žiadna garancia, že sa vynaložené prostriedky vrátia z predaja singla.

Toto všetko, spojené s neskorým príchodom kapely do štúdia, spôsobilo, že som na rýchly rozhovor stihol stiahnúť iba bassáka Simona Gallupa a bicmana Laurenca Tolhursta. Aby som mal k dispozícii viac informácii, porozprával som sa ešte v aute s ich manažérom Chrisom Parrym.

The Cure sú dnes po tom, čo od nich odišiel klávesák Matthieu Hartley, opäť trio. Ich nový album "Faith" v podstate pokračuje tam, kde predchádzajúci album "17 Seconds" skončil. Je temný, zarmútený, skôr skľučujúci, no vôbec nie bez nejakých lákadiel, obzvlášť v prípade "Primary" (singel) a "Doubt".

"Na úplnom začiatku sme mali k dispozícii 13 skladieb," povie Gallup, "ale vo finále sme ich osekali na 8, pretože ten zbytok k ostatným nepasoval. Robert tentoraz hral viac na klávesoch, namiesto gitary."
"Nový materiál je trochu viac expanzívny, ak to chcete počuť práve takto,"
dodáva Tolhurst. "Album "17 Seconds" bol tak trochu zahmlený, samotársky, kdežto v tomto prípade vyrážame vpred a takisto je tu viac variácie, pokiaľ ide o nástroje."

"V určitých pohľadoch je viac naliehavý, no stále sa zaoberá témami vychádzajúcimi z albumu "17 Seconds", pocitovo je takmer totožný. Je však pozitívnejší, špecifickejší."

"Myslím, že je akýmsi prirodzeným uzavretím albumu "17 Seconds","
dodá Gallup. "Keď sme začali s jeho nahrávaním, tak sme nemali ani poňatia o tom, aký bude po zvukovej stránke. Pre nás je dokonca väčším prekvapením, než pre kohokoľvek iného, skutočne."

"Nikdy sme nevytvárali nejaký konkrétny zvuk,"
vysvetľuje Tolhurst. "Pracujeme len so základnou kostrou a všetko ostatné je vlastne o objavovaní. Len veľmi zriedka prídeme do štúdia s konkrétnou predstavou. V štúdiu je to o postupnom vývoji."

Hartley opustil kapelu na konci austrálskeho turné, čo si následne vyžiadalo rearanžovanie koncertného setu. "Po návrate z Austrálie sme mali iba 8 dní voľna pred ďalšími koncertami v Británii," povie Gallup. "Takže sme absolvovali niekoľko skúšok a party, v ktorých boli klávesy nevyhnutné, sme si podelili s Robertom. Snažili sme sa zachovať len tie nevyhnutné, ale vo väčšine prípadov to ani nebolo nutné. Samozrejme to vo výsledku znelo drsnejšie, čo znamené, že na pódiu musíme viac zabrať, aby sme ponúkli jemnejší zvuk. Nakoniec sa však ukázalo, že klávesy boli potrebné iba asi v troch skladbách, takže sme to s Robertom spolu zvládli."

The Cure však majú aj naďalej záujem fungovať ako trio. "Momentálne, aby som vyplnil zvuk v dvoch nových skladbách, tak hrám ako na basse, tak aj na bassových pedáloch," skonštatuje Gallup. "Na to, aby sme prípadne vyplnili zvuk rozhodne nepotrebujeme ďalšieho hudobníka. A je to aj výhodné, pretože radi držíme skladby na minimálnej zvukovej úrovni, aby tak viac dostali šancu melódie. Melódia je pre nás veľmi dôležitá."

Koncertný setlist dnes teda pozostáva zo všetkých nových skladieb, z albumu "17 Seconds" odznie možno 70% a k tomu odznejú dve, či tri staršie skladby. Gallup tvrdí, že nový zvuk je veľmi pevný, obzvlášť v skladbách ako "Primary", v ktorých boli použité dve bassgitary. Kapela sa teda snaží nielen využiť nové nástroje, ale snaží sa tie klasické používať novým spôsobom."

The Cure aktuálne koncertujú po Európe a neskôr turné rozšíria o koncerty v Británii a Írsku. Neskôr sa na pódia vrátia počas júla a augusta. Počas tohto obdobia ponúknu fanúšikom ďalší singel.
"Fungovali sme podľa vzorca každý rok aspoň jeden singel a album, ale dnes máme pocit, že chceme robiť veci bezprostredne a nečakať zbytočne dlho," povie Tolhurst. "Viete, značnú časť roka nám aj tak zaberie koncertovanie, precestovali sme toho už skutočne veľa a zistili sme, že počas turné sa nám komponuje veľmi nepohodlne."

Nápady sa však rodia aj počas turné. Napr. "Primary" sa zrodila v Austrálií. Kapela však dúfa, že nová štruktúra koncertovania im poskytne trochu uvoľnenejší priestor a hlavne čas na výmenu nápadov.
Súčasťou nového koncertného setu je aj krátky animovaný film s názvom "Carnage Visors". Hmlisto rozoberá tému dobra a zla prostredníctvom série obrazov, v ktorých hlavnú úlohu zohrávajú drevenné bábky. O film sa postaral Gallupov brat a kapela k nemu vytvorila inštrumentálny soundtrack. Film bude premietaný v úvode koncertu, namiesto tradičného predskokana.

"Rozhodne neznevažujem iné kapely, lenže niekedy sa pred Vami na pódiu objaví kapela, ktorá zahrá "Route 66" alebo niečo podobné a tak sa obe kapely, ako predskokani, tak headliner, jednoducho nedopĺňajú. Tie kapely jednoducho vyznejú lepšie, ak hrajú vlastné koncerty," povie Gallup. "Takže, aby sme ponúkli kompletnú šou, pôjde v úvode film a v jeho závere sa zrazu objavíme na pódiu."

The Cure majú ďaleko k statusu superhviezd, dokonca aj doma, ale ich náklonnosť fanúšikov ich teší. Zažívajú rovnaké prijatie či už hrajú v Londýne alebo v Upper Hutt.
Tolhurst: "Dnes už o nás vie vcelku dosť ľudí a to dokonca v každej jednej krajine. Naša popularita doma je porovnateľná s popularitou v iných krajinách. Nedá sa to však porovnať s The Jam, hoci by sa o tomto dokázali sporiť. Ich popularita v Európe, myslím celkovo, je veľmi nízka, hoci v rodnej Británii je obrovská. Nikdy sme nerobili nič v štýle, že by sa nám ľudia v zámorí klaňali len preto, že sme Angličania. Všade nastavujeme rovnaký štandard a možno práve preto nás majú radi ľudia aj v iných krajinách."

Momentálne sú The Cure o svojej práci presvedčení a hlavne šťastní. Z filozofického hľadiska odolávajú šípom a oštepom britských médii. Môžu sa však tešiť z toho, že čitatelia nášho časopisu označili ich minuloročné vystúpenia za najlepšie na Novom Zélande. Osobne ma to neprekvapilo, ale očakávam, že ich nasledujúca návšteva sa bude takisto tešiť veľkému záujmu. Názov ich nového albumu je vyjadrením skôr sebavedomia, než oddanosti. The Cure majú dostatok viery v samých seba, ako aj sily aby pohli horou, prípadne dvoma.

zdroj: Rip It Up, New Zealand, 01/05/1981
autor: Duncan Campbell



thinking of the days that are no more

©2001-21 monghi