Žiadne plány, ani ambície – 07/1986 – I.


Rozhovor s Robertom, ktorý vznikol na americkej časti The Beach Party turné, na podporu singlovej kompilácie „Standing On The Beach“, v lete 1986.


Keď si pred desiatimi rokmi zakladal The Cure, napadlo Ťa, že budeš v kapele hrať aj v roku 1986?
Ja som si vtedy nemyslel, že budeme hrať aj o desať týždňov. A nakoniec, ani mi to ani ako 10 rokov nepríde. Ja si plány do budúcna nerobím, takže v tomto zmysle nemám žiadne ambície, len si vychutnávam daný moment. A pokiaľ ide o ten retrospektívny album, ono je fájn sa obzrieť späť, ale na minulosť veľký ohľad neberiem.

Za tie roky prešla kapela niekoľkými personálnymi zmenami. Je možné pokladať súčasnú zostavu za stabilnú?
Myslím, že áno. Tie zmeny sa zdajú početné možno tak na papieri, ale v skutočnosti z kapely, za ten čas, odišli štyria ľudia, ktorí medzi nás prišli a dnes s nami nemajú nič spoločné. Takže, keď to vezmeme za celú dekádu, tak sa nejedná o veľkú nestabilitu. Napríklad, Porl Thompson je s nami už tri roky a dokonca s nami hral v úplných začiatkoch, keď sme ešte nič nenahrali. A Simon Gallup fungoval v kapele tiež tri roky, potom na čas odišiel a už je opäť s nami, dva roky.

Ono to pôsobí ako nejaké otočné hudobné dvere do Vaše kapely, kedy hudobníci prichádzajú, odchádzajú, aby sa zasa vrátili.
Áno. Ide však o to, že všetky tieto zmeny absolútne nesúvisia s nejakými osobnými problémami, ako sa to kapelám bežne stáva; väčšinou je to o tom, že niektorí nie sú spokojní s hudobným smerovaním The Cure a tak sa v určitom momente rozhodnú odísť. A keď sa veci zasa zmenia, tak sa vrátia! Takisto to nikdy nebolo o nejakom pocite bezpečnosti, či pohodlnosti zostať v kapele, pretože si osobne myslím, že nie je dobré, keď ľudia žijú v takomto falošnom pocite spokojnosti. Zoberte si nášho predošlého bubeníka, Andyho Andersona. Doslova počas turné zošalel a začal druhých ohrozovať. Jednoducho sme sa ho museli okamžite zbaviť.

Ty sám si dokonca z kapely odišiel a pripojil sa k Siouxsie And The Banshees, na nejaký čas. Čo sa vlastne vtedy stalo?
Už som bol presýtený všetkej tej pozornosti ako aj samotnej úlohy frontmana v kapele. Tak som sa rozhodol pre niečo menej zodpovedné. Potreboval som vtedy viac slobody a koncerty The Banshees mi práve toto umožnili.

Aj si niekedy premýšľal o tom, že by si sa k nim pripojil natrvalo?
Nie, hoci som nakoniec zotrval dlhšie, než som predpokladal. Vydržal som s nimi rok a pol. Pôvodne som sa k nim pripojil iba na trojmesačné turné, ale zostal som s nimi, pretože to bola fakt skvelá zábava. Teda, prvý rok, po ktorom prišlo rozčarovanie a následné obnovenie nadšenia pre The Cure.

The Cure takisto prešli mnohými zmenami hudobných štýlov. Zostali ste vôbec verní Vašej rannej vízii?
Jasné! Ide o to, že hoci sme začali v období vrcholu punku a boli sme ním prakticky motivovaní, nikdy sme neboli súčasťou tejto scény. Vždy som preferoval stáť mimo akéhokoľvek hnutia, keďže som vždy zastával názor, že hudba by mala stáť bokom pozornosti médii. Na druhej strane, ak nahrávate, tak preto, aby Vás ľudia počúvali - neznášam akékoľvek hudobné elitárstvo, či snobstvo, kde akoby platilo, že ak je Vaša obľúbená kapela práve v kurze, tak automaticky už viac nie je dobrá. Je to stály problém. Viete, niektoré kapely, ako napr. Simple Minds, sa radikálne zmenili, hoci majú garantovaný veľký predaj v Amerike. To by kludne mohli urobiť aj The Cure. Ale my to tak nechceme. My nechceme pristupovať na kompromisy a myslím, že to vysvetľuje to, prečo nám publikum neustále rastie - naši starí fanúšikovia jednoducho vidia, že sme sa nezmenili, a na druhej strane priťahujeme postupne nových fanúšikov.

Tak, aj tu, v Spojených štátoch ste sa postupne prepracovali z pódii v malých kluboch na pódia v 10-tisícových halách, kde ste vystupovali v minulom roku. Myslíš, že sa Vám tu niekedy podarí dosiahnúť obrovský úspech naprieč celou krajinou?
Úprimne, to si nemyslím. Neznášam takmer všetko, čo počujem v rádiu, či vidím na MTV, takže mi je jasné, že väčšina krajiny miluje veci, ktoré nemôžem vystáť! Ale kúsok po kúsku si získavame viac a viac fanúšikov.

Poďme sa pozhovárať o skladateľstve. Viem, že sny zohrávajú v Tvojej tvorbe významnú úlohu - mal si nejaké vydarené v poslednej dobe?
Jasné, minulú noc som mal jeden úplne príšerný. Snívalo sa mi, že som bol hlavný kat a mal som z davu ľudí vybrať tých, ktorí budú sťatí a následne ich aj popraviť. Písanie textov je omnoho zložitejšie, než komponovanie hudby, čo dokážem robiť kdekoľvek a kedykoľvek, v akejkoľvek nálade. Ale prísť s dobrým textom, to je naozaj ťažké. A preto si stále zapisujem myšlienky a snažím sa zapamätať si sny. A to som si vždy myslel, že je hanbou márniť čas spánkom a nejak ten čas rozumne nevyužiť.



thinking of the days that are no more

©2001-21 monghi