Zopár poznámok k pornografií - 05/2020


Z príležitosti 38.výročia vydania albumu "Pornography" sa na facebookovom profile legendárnych RAK štúdií objavilo niekoľko poznámok a fotografii Phila Thornalleyho. Útržkovité, no zaujímavé čítanie ...


Jeden francúzsky vysokoškolský profesor napísal o tomto albume knihu. Sústredil sa skutočne na každý detail, dokonca aj na ten malý bicí automat, ktorý sme tu a tam využili (jeho burácanie v "100 years" sa nedá nevšimnúť).

Album "Pornography" bol takmer celý nahrávaný a mixovaný v RAK Štúdiu 1. Zopár perkusií bolo nahrávaných v jednej prázdnej miestnosti, z ktorej neskôr vzniklo Štúdio 3. Tá miestnosť disponovala prirodzenou ozvenou.

V prvý deň sme rozpracovali demá všetkých skladieb. Jedna, či dve demosnímky boli tak dobré, že položili základy celého albumu.

Z často zmieňovaných faktov je treba vypichnúť jeden: kapela si užívala existencionalistickú, pôžitkársku jazdu. Užívala si skutočný umelecký život, prechádzala náladami s tým spojenými a to všetko chcela albumom zachytiť. V rohu kontrolnej miestnosti bola umiestnená krabica plná prázdnych plechoviek a fliaš od piva, a dožadovali sa, aby ju nik neupratoval. Štúdio 1 tým pádom pripomínalo recyklačnú miestnosť s mixážnym pultom.

Vďaka Bohu, že sa tam pohybovalo minimum ľudí z vydavateľstva. Síce manažér mal snahu držať všetky nápady pri zemi, ale aj tak sme ho všetci ignorovali. Mali sme 21-22, boli sme arogantní a verili vlastnej pravde.

Jednu z master pások, počas pretáčania, pretrhol mizerný 24 stopový Lyrec rekordér. Diétna káva, kokaín, LSD, hash, vodka, mizerné jedlá a príležitostne čokoláda. Žiaden catering, len obyčajné sušienky, ako pozornosť RAK štúdii.

Novým štúdiovým asistentom, počas nahrávania celého albumu, sa stal Mike Nocito (krátko na to sa stal členom kapely Johnny Hater Jazz) a neskôr fungoval ako štúdiový inžinier pri nahrávaní takých kapiel ako Pink Floyd, Big Country, Mickie a množstva ďalších, ktoré sa objavili v RAK štädiách.

Bicie sa nahrávali rôznymi technikami cez množstvo okolitých mikrofónov (v tomto prípade som sa musel mnohému priučiť od môjho šéfa, Mickieho Mosta, a Stevea Lillywhitea). Bol som veľkým fanúšikom albumu "A Wizard, A True Star" Todda Rundgrena a toto bola moja prvá šanca, ako producenta, vyskúšať si niektoré z tých prevarených zvukov. Enormne stlačené a skreslené bicie. Oneskorenia a rezonancie úplne všade. Zašli sme ešte ďalej, než sme to neskôr priznávali. API sme dotiahli na okraj všetkých možností :)

Robert je úžasný hudobník a kapela, doplnená Lolom a Simonom, mala všetko skvele naskúšané, takže samotné nahrávanie bolo veľmi rýchle a nápady absolútne spontánne. Ale niektoré dni akoby zmizli, vďaka LSD.

V jednej krátkej skladbe som si chcel vyskúšať niečo, s čím experimentovali David Byrne a Brian Eno na ich albume "Bush Of Ghosts". Tá skladba sa vtedy volala "found sounds", krátko na to sa stala známejšou pod názvom "sampling". Na poschodí, vedľa miestnosti údržbárov, bola telka (vtedy v štúdiách nebývali haly s TV). Postavili sme k telke mikrofón a nahrávali nejakú šou, čo tam práve bežala, aby sme získali zopár zvukov pre "found sounds". A úplnou náhodou tam bežala intelektuálna debata o ... pornografií ... hosťom relácie bola aj Gremaine Greer. Náhoda?

Asi o rok neskôr som sa, na rok a pol, pripojil ku kapele a ko-produkoval skladbu "The Lovecats", šialene odlišný typ nahrávky v porovnaní s "Pornography". Síce sme tú skladbu nahrávali v Paríži, ale jeden deň sme strávili nahrávaním ďalších zvukov v RAK Štúdiu 1.

A mohol by som pokračovať ...

Phil Thornalley, Rak Studios Facebook, 04/05/2020



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi