1978


V januári 1978 sa Easy Cure spojili s producentom Trevorom Vallisom sa v PSL štúdiách nahrali ďalšie demá pre vydavateľstvo Hansa. Tam sa zrodili sklady "Plastic Passion", "I Just Need Myself", "Rebel Rebel" a "Smashed Up".


Robert: "Ponúkali nám kopec skladieb, aby sa nahrali covery. Ani sme tomu nechceli veriť. Veď sa písal už roku 1978, mali sme mali pocit, že zvládneme všetky naše vlastné skladby a oni pritom chceli po nás nové verzie všetkých tých banálnych rock´n´rollových skladieb ... Povedali nám, 'Toto je veľmi dobre známy producent a toto je zároveň Vaša posledná šanca, chlapci', takže sme šli a nahrali "Plastic Passion", "I Just Need Myself", "Rebel Rebel" a "Smashed Up" - inak asi najhoršia skladba, akú sme kedy nahrali. Jediná pozoruhodná vec toho dňa bol moment, kedy Lola zrazil autobus! Následne sme ho niekoľko hodín kriesili v pube a liali doňho jeden koňak za druhým. Zvyšok dňa strávil hrou na bicie a zvracaním. Otrasné!
A navrch toho všetkého som si zrazu uvedomil, že vlastne nenávidím tie skladby, na ktorých sme pracovali a že aj keď by sa Hanse páčili, nemohli by sme na nich ďalej pracovať."

19.februára 1978 sa odohral ďalší kľúčový moment v histórii kapely. Easy Cure opäť vystupovali v The Rocket, kde im predskakovali Lockjaw, miestna punková kapela, v ktorej hral bassgitarista Simon Gallup.

Robert: "Boli skutočne tvrdí, skoro ako The Clash, no boli viac melodickí, ako napr. The Buzzcocks. Všetky ich skladby boli veľmi rýchle a to bolo vlastne iba jediný krát, čo hrali v The Rocket, nakoľko to tam rozmlátili. Oni tam vlastne vystúpili iba preto, že mali vonku jednu nahrávku a my sme o nich povedali, že je to veľká kapela!"

Simon: "Vydanie tej nahrávky, to bola vážne veľká chyba. Zaslali sme demo pásku do nahrávacej spoločnosti Raw Records a mali z nás pocit, že sme skutočne dobrá predmestská punková kapela, ale v skutočnosti sme boli úplne na hovno. Podpísali s mami zmluvu a vydali nám singel "Radio Call Sign", spolu so skladbou "The Young Ones". Ak by som ju niekde dnes zahliadol, tak by som ju rozmlátil.
Inak, Lola som poznal zo školy, pretože chodil s dievčaťom, ktoré som poznal a ona zvykla o ňom vravieť, že je dosť drsný, takže, keď som ho vždy zbadal, radšej som prešiel na druhú stranu ulice!"

Keďže vydavateľstvo Hansa odmietlo Easy Cure vydať skladbu "Killing An Arab", došlo 29.marca k vypovedaniu zmluvy a Robert si rozumne presadil, že všetky práva na pôvodné skladby budú prinavrátané kapele.

Robert: "Ich fakt zaujímalo len to, ako vyzeráme. Pásky s našimi nahrávkami, ktoré sme im predtým zaslali, si ani len nevypočuli. Páčila sa im jednoducho fotografia, ktorú sme k páske priložili.
A dokonca tvrdili, že hoci je "Arab" dobrá skladba, nemôžu ju vydať, pretože by sme s Arabmi mali mať dobré vzťahy. Bolo to úplne smiešne."

V apríli narazili Easy Cure na Lockjaw znova, tentoraz v klube Lakers, v Redhill.

Robert: "Dovtedy som sa so Simonom vždy len pozdravil, ale vtedy sme spolu strávili skvelý večer, kedy sme spolu popíjali od piatej popoludnia, asi do druhej rána, a stali sa z nás skvelí priatelia."

Simon: "Keď sa stalo, že Easy Cure vystupovali spolu s Lockjaw, tak sme s Robertom zvykli spolu ešte niekam vyraziť a žiadali sme dj-ov o skladby ako "Night Fever", kedy sme my mohli tancovať disco a všetci punkeri naokolo pogovali."

V tom istom mesiaci Robert zainvestoval do technického vybavenia kapely.

Robert: "Kúpil som orgán Bon Tempi, gitaru Ton 20 a otrasný, malý WEM zosilňovač - jednoducho moja ideálna zostava. Získal som vďaka tomu tie lacné zvuky Costellovho albumu "My Aim Is True" a práve tie som chcel."

3.mája opustil Easy Cure Porl Thompson a ostatní sa rozhodli zmeniť názov kapely.

Robert: "Skladby boli obšírnejšie, minimálnejšie a začal som mať averziu voči Porlovej hlavnej gitare. Snažil som sa ho naviesť na hranie akordov, ale jemu sa to nepáčilo a začalo sa to ešte viac komplikovať, keď začal chodiť s mojou sestrou, pretože sme zvykli skúšať u nás doma, keď mama s otcom boli preč a on vtedy niekde zaliezol s mojou sestrou. Spomínam si, ako sme sa rozhodli o tom vážne porozprávať, takže Lol, Michael a ja sme zašli do skleníka a pri teplote asi 98 stupňov sme začali vášnivú debatu o budúcnosti kapely. Rozhodli sme sa na pár týždňov prestať s hraním a keď sme opäť začali, tak sme o tom Porlovi nedali vedieť."

Porl Thompson: "Hudba sa začala meniť a keďže som bol s príchodom punku známy ako rýchly gitarista, začal som byť pre nich prekonaný a tak som sa rozhodol pre niečo iné. Začal som chodiť na kurz do umeleckej školy a hral v dvoch kapelách, ktoré hrali štýl Roxy Music; The Exotic Pandas a A Life Of Trials."

Robert: "Easy Cure mi vždy znelo trochu hippysácky, trochu americky, akoby zo Západného pobrežia. Doslova som to znenávidel, čo Lola prinútilo k premýšľaniu. Každá z kapiel, ktorá sa nám páčila mala v názve "The", no a keďže The Easy Cure znelo hlúpo, tak sme to skrátili na The Cure. Zopár starých fanúšikov sme sklamali, ale mne to znelo omnoho lepšie."

27.mája 1978 sa teda nové trio vybralo do malého štúdia v Sussexe, s názvom Chestnut, kde nahrali demo, ktoré zafinancoval Simonov brat, Eric Gallup. Za 50 libier nahrali skladby "Boys Don´t Cry", "It´s Not You", "10:15 Saturday Night" a "Fire In Cairo". Pásku následne rozposlali do všetkých veľkých nahrávacích spoločností.

Robert: "Lol vtedy pracoval ako chemik, vlastne len sedel v laboratóriu a nič nerobil. Michael zasa robil vrátnika v nemocnici pre duševne chorých a ráno zvážal mŕtvych. No a ja som už mal plné zuby byť nezamestnaným. Tak sme nahrali pásku a rozposlali ju."

9.júla 1978 odohrali The Cure špeciálny koncert v The Rocket, na ktorý sa prišiel pozrieť aj Porl, ale zamaskovaný, takže ho nik v hľadisku nespoznal.

Robert: "Najlepšia vec na tom koncerte bol moment, kedy za nami prišiel Porl v klobúku a v starom kabáte. Vlastne sme si ani neuvedomili, že bol v publiku, kým za nami po skončení vystúpenia neprišiel a nevylial Lolovi celý pohár piva na hlavu! Zrazu z nás opäť boli priatelia!"

zdroj: Ten Imaginary Years (1988)



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi