Moja mama ma stále kedykoľvek zvozí...


Preklad rozhovoru s Robertom Smithom, ktorý poskytol prestížnemu magazínu Financial Times.


"Nie, doma sa do čierneho neobliekam," hovorí Robert Smith, ktorý je známy tým, že si v rozhovoroch s novinármi veľmi rád vymýšľa. "Hodím na seba havajské tričko, bodkované trenírky, a to je tak asi všetko - doma mi viac netreba."

Smitha pobavil nápad poskytnúť rozhovor pre Financial Times. Ale, ako hovorí tento 45-ročný kapelník The Cure: "Som veľmi dobrý obchodník, aj keď na to veľmi nevyzerám." A v skutočnosti, Smith mal, čo by šéf spoločnosti, pod palcom dlhoročnú kariéru svojej skupiny.

Dlhovekosť skupiny bola uznaná v noci, keď si prevzali ocenenie MTV Icon (17/09/2004). Tým bolo vlastne vyzdvihnuté ich súčasné oživenie, ktoré má na svedomí ich nový album, ktorý zabodoval v prvej desiatke hitparád celého sveta, a v súčasnosti ho podporuje singel s výstižným názvom "Taking Off".

Smith doviedol skupinu k celosvetovému predaju 27-mich miliónov albumov, a urobil si tak po svojom, bez poddania sa komerčným tlakom. The Cure nikdy nenasledovali nikoho, čo sa týka zvuku, či štýlu, ale vytvorili si štýl vlastný: žiaden klasický rock, alternatívu, goth, punk či pop, ale kombináciu toho všetkého.

"Väčšina skupín má svojich konzumentov, ale The Cure majú svojich fanúšikov," vyjadril sa Marilyn Manson na tributovej šou MTV Icon. Poklonu im na tomto koncerte vzdali umelci od The Daftones, až po Aliciu Keys. "Väčšine z tých ľudí by robilo veľký problém spomenúť si aspoň na tri skladby The Cure, alebo zaspievať aspoň verš z hocakej skladby, ale sú si vedomí toho, čo reprezentujeme," vysvetľuje Smith svojím typicky kľudným spôsobom. Ale prívlastok "ikona" neberie príliš vážne. Tá netypická skromnosť má zrejme čosi spoločné s jeho rodičmi, ktorí sa takisto zúčastnili na nahrávaní relácie MTV. "Moja mama ma stále kedykoľvek zvozí - a ja ju vždy počúvnem, čo je dosť divné," zasmeje sa.

Zavrhnutí The Cure, rovnako ako mnoho iných "skupín 80-tych rokov - existujú vôbec ešte?", rozhodne ľuďom novým albumom pripomenuli, kto vlastne sú. Reprezentuje ich dve stránky: familiárne melódie v štýle "Friday I´m In Love", a omnoho citovejšiu, často až úzkostlivú stránku. Ale aj keď stále produkuje temný a tvrdý materiál, Smith chcel vyprodukovať úspešný album a tak upustil od niektorých obzvlášť smutných skladieb. No aj napriek tomu ide o typických The Cure.

Smith je absolútne v pohode: smutné je "že to vôbec nevypovedá o tom, aký som alebo o mojej životnej púti, aké to bolo, keď som bol mladý." Pred dvoma dekádami, nahrával albumy a zároveň bral drogy a bolo mu úplne jedno, či prežije alebo zomrie. Teraz, "život je omnoho radostnejší, pretože si môžem robiť čo len chcem."

No Smith sa strikne držal bokom od politiky, zatiaľ čo sa jeho súputníci, napr. REM, či U2, v nej aktívne angažovali. "Turné 'Voľte zmenu', ktoré REM spustili v Amerike, je ako kázanie o konvertovaní." No zároveň Smith dodáva: "Mám rád hudbu, ktorá je nadčasová a bez hraníc. Ak by som bol schopný zastávať určitý politický názor, určite by som nerobil prostredníctvom hudby."

Po našom odchode sa starší a rozvážny Smith vybral k rodičom na oslavu matkiných narodenín. S úsmevom dodal: "Keď som bol mladší, bola pre mňa predstava víkendu s rodinou úplne hrozná, ale teraz je to veľmi príjemné."

zdroj: Financial Times, 01/11/2004
autor: Malini Guha



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi