Krstný otec gothscény


Rozhovor pre floridský denník West Palm Beach, ktorý sa uskutočnil pár dní pred začiatkom festivalu Curiosa.


Robert Smith (45) poskytol hodinu pred vystúpením na španielskom hudobnom festivale (Xacoebo, 16/07/2004) rozhovor denníku The Palm Beach Post, po ktorom nasledovalo celodenné cestovanie "ktoré by malo skončiť skôr, ako budem uťahaný ako osol", dodal.

The Cure nie sú práve synonymom pláží, ovocných drinkov a postarších paničiek po plastickej operácií... a zrazu začínate turné vo West Palm Beach. Môžeš to vysvetliť?
Stavil som sa, že toto vytočí každého fanúšika The Cure, pretože tu žijú prevažne starí ľudia, okrem tých starších paničiek po plastike. No, ale našou tradíciou je začínať turné práve na Floride. Máme tu s koncertovaním dobré skúsenosti z posledných troch turné, no a z týchto záležitostí sa stala tradícia. Je to milé. Je to zábava, vôbec si tu nepripadáte ako v Amerike. Mám rád Floridu. Mám rád pláže a útesy. Koluje o mne milná domienka, že je tomu práve naopak. Zistil som, že sa tu dá vždy dobre zabaviť.
To vážne?
Jasné. Bolo by divné začať v New Orleans či v Chicagu. V 1980-tych rokoch sme zvykli začínať v New Yorku, no už to začalo byť nudné. Publikum na Floride je skvelé a veľmi dobre reaguje. Všetko berie s rezervou, z publika vanie srdečnosť a to vám dáva pocit pohody, čo sa pri štarte turné, kedy zo všetkého kričí nervozita, celkom hodí, nie? A hoci ste to všetko absolvovali už miliónkrát, je skvelé vedieť, že publikum je na vašej strane.

Myslím, že floridské publikum je zároveň šťastné, že ste tu, pretože až tak veľa skupín nechodí.
Začíname tu vždy preto, že počas celých 1980-tych rokov sme tu nehrali nikdy. Fakt sme tu nikdy neboli. Pamätám si, ako sme zostavovali turné a pýtal som sa manažmentu, "Prečo nikdy nejdeme na Floridu?". Odpovedali mi, "Florida nie je zaujímavá."

Sme radi, že máš opačný názor! Prehoďme pár slov o vašom novom albume, "the cure". Má vcelku dobrý ohlas, a mnoho z recenzentov ho opisuje ako najtemnejší a najzúrivejší album, aký ste kedy nahrali. Súhlasíš s tým?
Momentálne mám taký pocit, že sme na album preniesli mnoho rozličných štýlov. Je na ňom niekoľko skutočne silných skladieb, ale sú tu aj také, ako "Taking Off", ktoré sú také živé veselé popové skladby. Poslednú takú skladbu som napísal pred 15 rokmi, bola to "Fridy I´m In Love". A okrem iného, celkovo je to tvrdý album, ale nepostráda ani dávku jemnosti. Ide o popovú hudbu, ktorá sa na konci zrúti späť do priepasti. V podstate ide o hodinový prierez všetkým, čo The Cure urobili, vo veľmi zrozumiteľnej podobe. Intenzívne časti sú ešte silnejšie. Mám pocit, že čím sú ľudia starší, majú väčší sklon k jemnosti. Zdá sa, že by som viac nemal robiť veci s hnevom.

Tak čo ťa potom tak rozhnevá?
Tomu hnevu presne zodpovedá skladba "Us Or Them". Za normálnych okolností sa s The Cure do politiky nemiešam. Obyčajne je všetko o melanchólií, premýšľaní a existencií mimo reálneho sveta. Ale musel som reagovať na paľbu dezinformácií médií o tom, čo si údajne myslíme o živote západnej populácie, cítili sme sa tým ohrození. O tom je celá podstata "Us Or Them", je úžasné, ako sa veľmi rýchlo vytratili všetky myšlienky o tolerancií. Je to skoro to isté, ako keď sa 24 hodinový tok spravodajstva zmení na 24 hodinový prúd propagandy. Neexistuje priestor, kde by oba tieto tábory dosiahli nejaký bod zhody... Svet nemá len dve stránky. To je len živočíšny pohľad naň. Toto som robil počas celej našej kariéry. Upozorňoval som vás, že musíte dávať dobrý pozor, na to, čo poviete, a to ma vedie k zúfalstvu. Ja sa snažím, aby nebolo žiadne "nám a im". Tu som ja a tam sú ostatní. Ale žiadne "nám" a "im".

Čo ťa naopak robí šťastným?
Absolútnym protikladom toho, o čom som hovoril je skladba "Taking Off", ktorá je o absolútnom zabudnutí na také veci a o užití si práve tejto noci. Vtedy vám je jedno, čo prinesie nové ráno, žijete len pre túto chvíľu. Je to o mladosti, ktorá kričí do sveta z týchto starých úst. Vždy sa obávame dôsledkov. Ale musia byť predsa chvíle, kedy na ne zabudnete. Práve táto skladba mi tieto momenty pripomína.

Mám pocit, že mnoho ľudí, ktorí nemohli ísť na festival Lollapalooza, sa prídu pozrieť práve na Curiosa festival, ale nie preto, že Lollapalooza bola zrušená, ale preto, že skupiny ako The Pixies a Morrissey patria k vašim rovesníkom. Čo myslíš, prečo Lollapalooza skolabovala?
Nie som kompetentný odpovedať na to, prečo sa festival nevydaril, ale hlavným rozdielom týchto dvoch festivalov spočíva v tom, že všetci umelci hlavnej scény Curiosy odohrajú koncerty na všetkých zastávkach, a takisto aj väčšina kapiel druhej scény. Tu ide o to, že žiadna zo skupín nedokázala potvrdiť všetky dátumy a to bol hlavný problém Lollapaloozy. Zbadali ste "lineup" festivalu a pomysleli ste si, "tak to je ponuka!", lenže keď ste si kúpili lístok na fest vo vašom meste, zistili ste, že kopec skupín z ponuky v ten večer na programe nie je. Na plagátoch to vyzeralo skvele. Ale o vstupenkách vo vašom meste sa to už povedať nedalo.

Dobrý postreh.
Curiosa festival je o niečom úplne inom. Vybrali sme zmes skupín, z ktorej každá chce vidieť vystúpenie tej druhej. Každý sa pri otvorení dvier môže zvrtnúť, pretože chcete predsa vidieť všetky skupiny turné. Pri Lollapalooze si organizátori mysleli, že lístky sa budú dobre predávať vďaka menám na plagátoch. A to je dosť smutné, ak chcete vidieť The Pixies a oni nakoniec nehrajú na žiadnom z koncertov.

Vaša hudba, tvoja osobnosť, inšpirovala mnohé skupiny, rovnako ako aj spustila celú vlnu "goth" štýlu. Aký máš názor na skupiny, ktoré prišli po vás, ako Korn, Slipknot a ďalšie?
Je mnoho skupín, ktoré, podľa ich vyhlásení, ovplyvnila hudba The Cure. Niektoré z nich sledujem a trochu mi to lichotí, no nič viac. Kúpil som si prvý album Korn a neskôr som počul, že sú mojími fanúšikmi. Zopár vecí z toho albumu mi tak trochu pripomenulo niečo, čo som kedysi robil aj ja. Najdôležitejšie z toho je skutočnosť, ktorá dokazuje, že The Cure neboli len obyčajnou módnou záležitosťou. Ak sa ľudia inšpirujú vzhľadom alebo zvukom a ja za to cítim akúsi zodpovednosť, tak potom mám z toho naozaj dobrý pocit.

Hmm, prechádzal si sa niekedy v obchodoch Hot Topic, videl všetky tie decká v čiernom a pomyslel si si,
"Podvodníci! Dlžíte mi peniaze!"?

Áno, stál som tam vonku v mojom saku, na hlave s plsteným klobúkom a pohrádavo vyhlásil: "Ľudia, čo vy viete o štýle!" :)). Celá záležitosť našej vizuálnej stránky je len o tom, že ľudia o nás povedia, "Táto skupina sa nám páči." Ak vidíte ľudí, ktorí vyzerajú presne ako vy, skôr z toho máte vrásky na čele. Mali by ste robiť veci spoločne. O tom to je. To, čo by ste mali začať robiť, je spoločne komunikovať.



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi