Zmeny v The Cure - Manila Times, 09/2004


S každým novým rozhovorom s Robertom sa dozvieme niečo nové o aktuálnom albume "The Cure".


Frontman Robert Smith je nadšený z vydania nového albumu - "Trvalo to roky!"

"Keď sám seba počúvam o tom, ako sme nahrávali nový album, znie to skoro neuveriteľne," vyjadril sa Robert na oficiálnej skránke skupiny, www.thecure.com. "Akoby som rozprával o nejakej hroznej skupinovej terapií, ale nahrávanie tohto albumu zmenil môj postoj k veciam, ktoré robíme. Teraz od nás očakávam omnoho viac."

Trvalo nejaký čas, kým priekopníci New Wave, The Cure, prišli s novým albumom, a pochopiteľne, frontman Robert Smith je ním úplne nadšený. Jeden z dôvodov zmien, ktoré sa udiali u tejto slávnej skupiny 1980-tych rokov, bola po prvýkrát práca s producentom. A aby to nebolo málo, výber producenta nie je pre túto skupiny veľmi typický - Ross Robinson, ktorý si získal kredit prácou s rôznymi nu-metal/hardcore/metalovým skupinami (Korn, Slipknot).

Zbláznení do The Cure vo svojej mladosti, sa nechal Robinson na verejnosti počuť, že práca s The Cure by bola preňho celoživotným úspechom, hoci jeho odhodlanie nahrať tento ich najlepší album pretlačil skupinu do k novým limitom. The Cure boli s konečným výsledkom tak spokojní, že album pokrstili názvom "The Cure".

"Interpretácie na novom albume majú absolútne emotívny náboj," vysvetľuje Smith, "a to hlavne preto, že sme v štúdiu nahrávali skladby naživo, niečo také sme neurobil od nahrávania nášho absolútne prvého albumu."

Výsledkom nahrávania je úspešná fúzia dvoch stránok skupiny: popovej ("Inbetween Days" a "Friday I´m In Love") a temnej "Disintegration". Aj keď album obsahuje skladby obsahujúce prvky širokej škály rôznych hudobných žánrov, nijako tým neutrpela ich emotívna intenzita, takže ten popový drahokam je obohatený presvedčivým prívalom vycibrených ríffov.

Počnúc úvodným zúrivým útokom v podobe "Lost" až pozáverečnú, atmosfericky napätú, akustickú "Going Nowhere", sa esencia The Cure dá extrahovať z každého kúsku albumu. Do seba smerovaný hnev "The Promise", mrazivé chladenie blížiaceho sa konca prvého singla "The End Of The World" a rozpálené gitarové línie "Before Three" - tieto tri prvky, ktoré sa nikdy predtým neobjavili bok po boku na žiadno singly, tvoria dokonalý základ albumu.

Fanúšikovia, ktorých zarmútili správy, že by mohlo ísť o definitívne posledný album skupiny, si nemusia robiť starosti, pretože skupina podpísala s Geffen Records zmluvu na tri štúdiové albumy. V telefonickom rozhovore, ktorý sa uskutočnil vďaka Tonymu Molinaovi z MCA Music, nám Robert porozprával o novom albume, ale aj o tom prečo The Cure zotrvali v hudobnom svete do dnešných dní.

V roku 1999 si vyhlásil, že "Bloodflowers" bude vaším posledným albumom. Fakt si to s ukončením The Cure vtedy myslel vážne?
Opakovane som všetkým v mojej blízkosti hovoril, že "Bloodflowers" bude posledná vec, ktorú sa chystám urobiť z viacerých dôvodov. Tým prvým bol fakt, že to bol náš posledný album, ku ktorému nás viazala zmluva. S ukončením skupiny som to myslel úplne seriózne, pretože som sám sebe sľúbil, že po dovŕšení 40-tky sa začnem venovať niečomu inému. Všetko išlo podľa plánu až na to, že som sa necítil na to so všetkým prestať. Bolo to niečo ako príprava na vstup do nového sveta, ale nikdy sa to nestalo, rozumieš? Bol som vtiahnutý spať do sveta The Cure. Fakt som si nedokázal predstaviť, čo by som iné robil. Takže som radšej zostal pri tom, čo som vždy robil, v konečnom dôsledku to aspoň ukázalo nedostatok mojej predstavivosti alebo to dokazuje, že som veľmi, veľmi šťastný s tým, čo robím, či nie? Alebo oboje.

Môžeš niečo povedať o témach, s ktorými si sa popasoval na tomto albume?
Venoval som sa univerzálnym témam, ako pominuteľnosť, strata lásky... neviem, možno uvedomovanie si samého seba. Čo ešte... pravda, láskavosť a krása; tieto témy boli nové, ktoré pretekajú tým albumom.

Knihy, ktoré ťa obzvlášť inšpirovali pri písaní posledného albumu?
Čítal som modernú filozofiu s názvom "The View From Nowhere". Bol som v pokušení rovnako nazvať aj tento album. Ústredná téma knihy sa zaoberala myšlienkou vykročenia z vlastného tieňa. A ak to dokážeš, tak v prvom rade zistíš, kým si vlastne bol. Je to taká malá, no pritom náročná kniha na čítanie a úplne ma odrovnala, stala sa inšpiráciou vecí, o ktorých na tejto nahrávke spievame.

Prečo tak dlho trvalo, kým ste vydali tento rovnomenný album?
Vieš, ja nezvyknem vykrádať iných ľudí. Je fakt, že kopec dobrých vecí z našej rannej tvorby bolo ukradnutých (prevzatých?). Vtedy sme nemali vysoký kredit, takže ma ani nenapadlo, že by nás niekto za to mohol žalovať, takže dnes musíme byť opatrnejší.
Úplne prvý pracovný názov albumu, v čase, keď sme začali pracovať na prvých demo snímkach, bol "Good dreams, Bad dreams". A pôvodne som zamýšľal nahrať dvojalbum, jeden evidentne mapujúci svetlejšiu, otvorenejšiu stránku toho, čo robíme, a ten druhý tú temnú. Lenže Ross ma presvedčil, že bude lepšie, ak tú druhú stránku vynecháme, nahrávka bude lepšia, pritiahne viac ľudí, pretože ich zaujme. Krátko na to sa definitívne rozhodol produkovať náš album.

Grafická časť albumu obsahuje množstvo detských kresieb. Aký je vlastne ich význam?
Boli vytvorené rukami mojich neterí a synovcov. Požiadal som ich o nakreslenie nejakých obrázkov na obal albumu. Polovica z nich nemala ani poňatia o čom hovorím, :) pretože nevedeli, čo po nich chcem. No a druhá polovica zostala v pomykove, čo majú vlastne namaľovať. Ostatní, tí najlepší umelci, to jednoducho zobrali ako prácu.

Počas nahrávania som si nechal zhotoviť zväčšeniny týchto kresieb, povešal ich na steny v štúdiu a tak zisťoval odozvu na ne od ostatných. Myslím, že je v tých detských kresbách ukrytá obrovská dávka bezprostrednosti a naivity, myslím, že ten, kto nepozná deti a ich svet, ťažko uverí, že to maľovali detské ruky.

Pohne to s ľuďmi, pretože každý v detstve kreslil. Každý kreslil obrázky, každý maľoval oblohu modrou, trávu zelenou a každý kreslil ruku ako kruh s piatimi paličkami.

Samozrejme, že sme mali pripravené práce, ktoré nám zaslali skutoční umelci, a niektoré z nich boli naozaj vydarené. Väčšina z tých grafických návrhov však bola príšerná, vôbec v nás nerezonovali. Vôbec nezodpovedali pocitom, ktoré vychádzajú z albumu, vieš? Myslím, že detské kresby majú jednu neférovú výhodu, keď ich zavesíte na stenu spôsobom, ktorý som spomenul. Môžeme tak s nimi žiť dlho.

autor: Cris O. Ramos Jr.
zdroj: Manila Times, 23/09/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi