The Cure prinášajú fanúšikom úsmev


Spomienka na americký putovný festival Curiosa...


Kuriózne o "Curiose"? To je názov dvoj-pódiového festivalu hudby, ktorý bude 15.augusta hosťovať v Cynthia Woods Mitchell Pavilion (Houston).

Hlavná scéna, ktorej hviezdami sú medzinárodne preslávení The Cure, jedni zo stálic neustále sa meniacej hudobnej scény, bude hostiť aj Interpol, Mawai a The Rapture, ktorých hudba je prirodzene ovplyvnená britskými veteránmi. Muse, Melissa Auf der Maur, The Cooper Temple Clause and Head Automatica budú hrať na druhom pódiu.

The Cure tvoria spevák/hlavný gitarista Robert Smith, bassák Simon Gallup, klávesák Roger O´Donnell, bubeník Jason Cooper a hráč na rytmickú gitaru, Perry Bamonte.

Smith oznámil, že všetky vybraté skupiny, ktoré ich na turné sprevádzajú sú známe svojimi skvelými vystúpeniami, a jeho skupina súhlasí, že by mohli spĺňať ich očakávania.

Interpol sú z New Yorku, a patria k Bamontovým favoritom. Head Automatica sú tiež americkou skupinou, ktorú založil spevák a bubeník z Glassjaw. Muse pochádzajú z Británie, podobne ako Cooper Temple Clause. The Rapture a Auf Der Maur sú z West Coat. Auf Der Maur hrala na bassu v Hole a na poslednom albume Smashing Pumkins, a toto turné je jej prvé, ako sólovej umelkyne.

"Všetci súhlasili s tým, kto bude pozvaní na turné, nikto si nasilu nepresadzoval svojho favorita. Po koncertoch trávia všetky skupiny čas spoločne, neexistuje tu žiadna hierarchia," vysvetľuje Gallup. Sám vraví, že je nemožné mať medzi nimi favorita, pretože "všetci majú svoje čaro, a všetci sú jednoducho fantastickí".

Turné Curiosa je vlastne jedna smršť, s koncertami, ktoré prebiehajú každú noc až do 5.septembra, kedy The Cure končia severoamerické turné v Mexiku. Počas rozhovoru v hoteli vo Washington D.C. Bamonte povedal, že i keď je turné krátke a intenzívne, je tak chystané schválne.

Gallup si myslí, že skupina je stále pokope vďaka ich tvrdohlavosti alebo dokonca "hašterivosti". Zároveň dodal, že za celé tie roky skupina úspešne ignorovala kritiku alebo nesúhlas s tým, že si vytvorili akýsi vlastný kult.

"V každom kreatívnom procese sa vyskytnú problémy, kedy je každý presvedčený, že práve ten jeho názor je ten správny," hovorí Gallup. "Ale jeden druhého už poznáme pekne dlho na to aby nám došlo, že o veciach môžme len polemizovať. Napríklad v situáciách, kedy s Robertom živo diskutujeme o setliste koncertu, ktorý nakoniec ani nemusí dobre sadnúť na pódiu. Ale nakoniec si aj tak uvedomíme, že na tom vôbec nezáleží. S Robertom sa do seba pustíme len preto, že jeden druhého už pekne dlho poznáme. Je medzi nami akési puto, hoci sme sa o tom nikdy nerozprávali", vysvetľuje Gallup, ktorý s krátkymi prestávkami pôsobí v skupine už od roku 1979.

Album "The Cure", vydaný v júni, a debutujúci celosvetovo v Top 10, je prvým počinom skupiny od diela "Bloodflowers", vydaného v roku 2000, ktorý bol v určitých momentoch označovaný ako ich posledný. Smith, ktorý je odjakživa srdcom a dušou skupiny, viackrát reinkarnovanou, napísal všetky skladby po prekročení 40-tky s dodatkom, že chce vo svojom živote urobiť konečne čosi "dospelé". Fanúšikovia z celého sveta sú však v beznádeji, pretože sú presvedčení o ukončení éry trvajúcej 25 rokov.

Nech už je tomu akokoľvek, odkedy sa Robert stretol v roku 2002, na festivale vo Švajčiarsku, s Rossom Robinsonom, okrem iného produkoval albumy Korn, Limp Bizkit a Slipnot, ktorý ho presvedčil k rozhodnutiu, aby si ho, ako dlhoročného fanúšika The Cure, vybral Robert ako producenta nového albumu, niečo sa z The Cure navždy vytratilo.

"Spomínam si, aké to bolo po prvom dni, čo som sa s ním rozprával o tom, že s ním chcem spolupracovať. Prebudil so mne všetku tú oddanosť k The Cure, ktorá vo mne dovtedy driemala, pripomenul mi všetky tie veci, pre ktoré nás ľudia zbožňujú," rozprával Smith v prvých rozhovoroch k novému albumu. "Takto som si vždy predstavoval správne nahrávanie. Až do tohto albumu nič z toho doterajšieho nebolo podľa mojich predstáv."

Jedna z Rossvých metód, ako dostať z členov skupiny čo najviac emócií bola, že s nimi každú skladbu nahrával v štúdiu naživo, čo skupina nerobila od čias nahrávania ich prvého albumu "Three Imaginary Boys" (1979). Výsledok je v porovnaní s predošlými albumami viac než zreteľný, čím skupina urobila ďalší časový medzník svojej kariéry.

"The Cure" v jednom celku s úspechom zahŕňa všetky melodické kvality, ktoré po celé roky priťahovali milióny fanúšikov. Zatiaľ, čo predošlé albumy boli považované buď za temné dni posledného súdu alebo srdcechytľavé popíkové záležitosti, album "the cure" kombinuje dualitu skupiny v jednom súhrnnom diele.

V čase "prestoja", medzi nahrávaním a koncertovaní k albumu "Bloodflowers" a vydaním "The Cure", nahrala skupina ich najambicióznejší koncert vo svojej histórií, "Trilogy", ktorý sa odohral v Berlíne, v novembri 2002. Trval viac ako tri hodiny, skupina odohrala kompletné albumy "Pornography", "Disintegration" a "Bloodflowers", a bol vydaný na DVD, na jar 2003.

Smith skonštatoval, že chcel zahrať niečo, čo je známe ako "Temná trilógia", so súčasnou zostavou, ktorú pokladá za tú najlepšiu počas celého pôsobenia skupiny na scéne.

Obaja s Gallupom súhlasne tvrdia, že to bol trochu zvláštny pocit znovu prežiť skladby albumu "Pornography" v poradí, v akom sú na albume, a ktorým v minulosti na rok a pol spolu úplne prepadli. Bolo to v čase, keď The Cure ešte neboli považovaní za skupinu jednej osobnosti, aj keď to Smith na verejnosti nerád priznával.

Takisto to bolo zložité aj pre ostatných členov skupiny, aj keď ani jeden z nich sa pôvodného nahrávania nezúčastnil. Napriek tomu, čo skupina môže prežívať na pódiu, bola ich prezentácia absolútne bezchybná, nadupaná a išlo o ďalšiu skúsenosť, ktorá ich v živom hraní posunula vpred. Sama skupina vidí tento koncert skôr ako rekapituláciu minulosti a ďalší krok vpred, čím vlastne vedeli, že musí prísť ďalší album.

V ďalšom kroku prišlo vypršanie zmluvy s Fiction records, ktorá spadala pod spoločnosť Polydor, a slúžila svojho času na prezentáciu novej vlny, vrátane The Cure a skupín podobných.

Posledným počinom The Cure pod touto značkou bolo vydanie "Join The Dots", 4-cdčkového setu b-strán, remixov a coververzií, začiatkom tohto roku. Smith horlivo vyberal skladby a okomentoval históriu skupiny, ktorá vlastne plne korešponduje so setlistom tejto kompilácie.

Skupina sa teraz prezentuje pod hlavičkou Geffen Records, ktorá je súčasťou veľkej skupiny Universal Music. Aj keď majú väčšie rozhodovacie právo, ako samotný label, ostatní členovia vyzerajú spokojnejší, ako kedykoľvek predtým. Bamonte, ktorý, kým sa k The Cure oficiálne pridal v roku 1990 bol ich fanúšik a člen koncertného tímu, povedal, že bol "šťastný", keď prešli pod Geffen, predtým sa toto slovo u The Cure veľmi nepoužívalo.

"Bol som veľmi spokojný a trochu ma to aj prekvapilo," hovorí Perry. "Možno by bol niekto aj znudený z toho, že pôsobí v úspešnej skupine, ale pre mňa je to vzrušujúce a mám z toho hrejivý pocit vo svojom vnútri. V minulosti sa už veľakrát stalo, čo som si pomyslel, "Toto je koniec, nastal čas, aby som sa pohol ďalej". Bol som sklamaný, zmätený a neistý, pretože som sa pripojil ku skupine v kritickom období môjho života. Ale teraz sa teším, že som všetkého toho súčasťou."

Ostatné albumy The Cure: "Boys Don't Cry" (1980), "Seventeen Seconds" (1980), "Faith" (1981), "Japanese Whispers" (1983), "The Top" (1984), "The Head on the Door" (1985), "Kiss me Kiss Me Kiss Me" (1987), "Mixed Up" (1990), "Wish" (1992) and "Wild Mood Swings" (1996). "Wild Mood Swings" bol prvým albumom nahratý v súčasnej zostave skupiny.

Bamonte pozýva všetkých fanúšikov, starých aj nových, aby si prišli vychutnať tento totálny zážitok: "Príďte a užite si skvelú zábavu. Chcem, aby sa ľudia v publiku zabávali ešte viac, ako ja na pódiu."

zdroj: Houston Community Newspapers Online 08/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi