Je to o Robertovi...


Krátky pokec po telefóne s Rogerom pre denník Desert Morning News (Salt Lake City).


Roger O´Donnell, klávesák The Cure, sa na prebiehajúcom turné zabáva so všetkými "milými ľuďmi" z kapiel, ktoré sa pripojili ku Curiosa Festival 2004. V stredu (18/08/2004) sa turné zastaví v USANA amfiteátri vo West Valley (Salt Lake City), vrátane skupín ako Interpol, The Rapture a Mogwai, ktoré sa o hlavné pódiu delia spoločne s The Cure.
"Je to vcelku zvláštne", vraví O´Donnell do telefónu z hotelovej izby v Georgetowne, Washington, D.C. "Očakávate osobnosti a veci podobné, ale pritom sú všetci hrozne milí".

Druhé pódiu v USANA bude hostiť skupiny Cursive, The Cooper Temple Clause, Scarling a Head Automatica. Všetky skupiny boli vybraté samotnými členmi The Cure - O´Donnelom, spevákom/gitaristom Robertom Smithom, bassákom Simonom gallupom, gitaristom Perrym Bamontem a bubeníkom Jasonom Cooperom. Muse, ktorí sú v Európe podľa O´Donnella, pojmom, sú jednou z jeho najobľúbenejších skupín. Prečo? "No, sú Angličania," dodá s úsmevom.

Ak je na turné nejaká "staršia" skupina, tak sú to práve The Cure, v ktorej je najstarší práve O´Donnell (48), a naopak najmladším je Cooper (37).
O´Donnellovi, ktorý je v skupine od roku 1987 (mimo prestávky, ktoré vyplnili jeho sólové projekty začiatkom 90-tych rokov), relatívne krátke turné - začalo 24.júla a konči 29. augusta - úplne vyhovuje. "Jeden zo znakov starnutia je nechuť byť príliš dlho mimo domova. je to únavné, ste bez rodiny a vaších zvierat, áut a všetkého, čo vám dodáva duševnú pohodu. Myslím, že čím je človek starší, znáša to ťažšie." Príkladne Gallup má tri deti, ktoré s ním na turné nie sú.

Pozitívom operácie očí laserom, ktorej sa O´Donnell podrobil pred desiatimi rokmi je fakt, že začal lepšie vidieť, a teraz mám možnosť vidieť, kto všetko je v hľadisku. "Nemyslím si, že by sme videli nejaký príval mladých fanúšikov - možno sa mýlim." Ale ohlas je napriek tomu ohromný. "Mnohí z fanúšikov sú skutočne šťastní, že sme prišli s týmto nápadom. Sú vďační, že sme pritiahli ich záujem k týmto novým kapelám." The Cure hrajú aj nové skladby z ich rovnomenného albumu, ktorý sa podľa O´Donnelových slov nepredáva práve najlepšie. Zastáva názor, že je to tým, že ešte stále veľa ľudí sťahuje hudbu z internetu, kde je k dispozícií zdarma.

Aj keď sa tá agónia maloobchodného predaja len ťažko trávi, O´Donnell je ešte stále otrasený z obdobia, kedy The Cure nahrávali svoje posledné CD. Bolo to po prvý krát, čo The Cure pracovali s producentom Rossom Robinsonom, na ktorého práve O´Donnell nerád spomína. Napriek tomu sa v promo materiáloch k novému albumu uvádza: "... v počiatočných fázach spolupráce, bolo dosť sporov" počas Robinsonových "nutkaní bažiacich po perfekcionalizme." Na rozdiel od iných, u Smitha Robinson prebudil "všetku tú vášeň ku The Cure, ktorá vo mne driemala."
Jeden z výsledkov Robinsonovho vplyvu bol fakt, že iba po niekoľkohodinovej diskusií počas nahrávacieho dňa, mohli byť skladby konečne nahraté večer, keď sa vypli svetlá, zažali sviece, skupina si sadla do kruhu, tvárou tvár k sebe a Smith spieval súčasne s nimi. Každá z tých 11 skladieb si vyžiadala niekoľko dní nahrávania.

Stačí povedať, že O´Donnellovi sa Robinsonove metódy vôbec nepáčili, zvykol celú skupinu dokonca vyhodiť zo štúdia. Skladby, na ktoré prispel sa už zo začiatku javili ako skvelé demá, "a tieto skladbý sú stále úžasné".CD však opíše stroho, "Je to o Robertovi", čo znamená, že o finálnu podobu sa definitívne postaral Robert sám.

Na koncerte v USANA si zarytí fans Cure budú môcť vypočuť niekoľko titulov z nového albumu, vrátane nového singla "The End Of The World". Je ale možné, že pridajú aj liečivú dávku z albumu "Disintegration" (1989), tak ako v každú noc turné. O´Donnell oznamuje, že ľudia môžu očakávať aj "kľúčové" skladby skupiny, hoci po jednom koncerte, aj keď sa skupina akokoľvek snažila, musela opustiť mesto bez zahratia "Just Like Heaven".

Noc čo noc sa playlist koncertu mení - podľa toho, čo príde skupine práve na chuť. Na takýto prístup musí skupina dozrieť, musí mať "omnoho silnejšie charaktery", ktoré "menej zabúdajú" a "neradi robia ústupky". Ale oni stále napredajú. hovorí O´Donnell - a majú z toho radosť.

autor: Stephen Speckman
zdroj: Desert Morning News, 08/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi