Ak dnes vôjdete do lesa...


... čaká na vás veľké prekvapenie. V súčasnosti sa z Roberta Smitha stal reformovaný pôžitkách, ktorý rastliny radšej sadí, ako ich fajčí.


Septembrové vydanie magazínu Q prinesie rozhovor s Robertom Smithom, ktorý sa uskutočnil 4.júna, v blízkosti nahrávacieho štúdia Stanbridge Farm, v Sussexe. Úvodný obligátny predslov autora som si odpustil, a preložil len rozhovor:

Keď ste pred 15 rokmi začali hrať na štadiónoch, bol si ako odtrhnutý z reťaze. Ako sa tvoj život odvtedy zmenil?
Vtedy sme mali všetci o 15 rokov menej. Bolo to prvý krát, čo sme dosiahli takú úroveň intenzity, a snažili sme sa vyrovnať s kolísavým úspechom. Tri turné zaradom - Kiss Me, Disintegration a Wish - to turné som ukončil so slovami, "A je to. Dosiahol som to. Neznesiem ničí pohľad." Do roku 1993 som nikdy nebol od The Cure odlúčený. Lenže potom to bolo odlúčenie násilné, pretože Lol ma zažaloval na súde (1994). Keď som sa z toho dostal, nemal som chuť pokračovať tam, kde sme prestali. Všetko sa zdalo takmer bezvýznamné. Chcel som sa všetkého vzdať, nemal som chuť sa do všetkého púšťať znova a zasa hľadať svoje miesto. Ako osoba som sa cítil omnoho šťastnejší, nemusel som mať so sebou stráž, ktorá sa pohne všade, kde aj vy, pretože ste až prílliš známy. Myslím, že keby sme sa na to vtedy vykašlali, stal by sa zo mňa určitý samotár, žijúci na veľkom pozemku, ako je tento - Stanbridge Farm (smiech), ďaleko od všetkých.

Lol prehral a prišiel o takmer milión libier. Bolo zmierenie s ním ťažké?
Viete, že ani nie? Poslal mi list s vysvetlením, prečo si myslí, že by sme si mali odpustiť a na všetko zabudnúť, a ja som si zrazu uvedomil, že som si naňho a na tú vec za celé tie roky ani nespomenul. Pomyslel som si, tak prečo nie? Bolo to preňho veľmi dôležité, a bolo by to odomňa pekne prízemné, keby som ním pohŕdal. Odišel predsa ako porazený.

Dokážeš porovnať seba, ako osobu, ktorá nahrala Pornography, s osobou, ktorá je tu dnes? Majú tieto osoby niečo spoločné?
Je vo mne tá istá odhodlanosť ako vtedy pred rokmi. Som rovnako tvrdohlavý ako predtým. Aj rovnako hašterivý. Ale už nie tak koncentrovaný na seba, ani taký nemotorný. Dokonca ani taký nevrlý a agresívny. Bolo by veľmi pozoruhodné, keby som po 20 rokoch bol tou istou osobnosťou. Viete vtedy to bolo v štýle - ja, Simon a Lol proti zvyšku sveta, moje výkriky do sveta. Cítil som sa bezmocný, s pocitom, že produkujem absolútne debilnú a zbytočnú hudbu, myslel som si, že zo seba nedokážem nič dostať, akoby som mal pobosorované.

Takže sa dá povedať, že ti vtedy bo úplne jedno, či zomrieš alebo či prežiješ.
Nie, uprimne povedané, to mi jedno nebolo. Keď sa spätne obzriem na všetky drinky a drogy, čo sme do seba nahádzali..., dokonca sme v tom jeden druhého ešte aj podporovali, s tým, že chceme vidieť, kto zomrie prvý. Bolo to nepísané pravidlo, ale od stola ste sa nemohli pohnúť, pokiaľ ste nemali dosť. Nikdy som ani len netušil kedy, či kde zaspím, dnes je mi permanentne na zvracanie :). Trochu odporné, však?

Čo ťa teraz motivuje v písaní?
To, že mi komponovanie hudby robí neskutočnú radosť. Mám doma stovky nahrávok, ktoré možno nikdy nebudú vydané. No s textami je to rokmi tažšie, pretože si vždy myslím, že o tom, čo práve píšem, som už kedysi spieval. Ale v podstate ma ničia stále tie isté veci ako vždy. Ale to "ja", ktoré je prezentované na tomto albume, je len malá časť zo mňa. Väčšinou môj živol bol, a vlastne aj je, banálny. Stále si sám nakupujem, šoférujem, robim tie isté veci ako ktokoľvek iný.

Čiže záhradničíš?
Áno. Nedávno som ju zbavil celú buriny. Je to skvelá terapia, pretože keď sa nad tým zamyslíte, príde vám to ako zbytočná činnosť. Pretože tá burina tam znova o dva týždne vyrastie. Evidentne to zasa bude treba precíznie vyplieniť....

Aký máš pocit z propagácie dnešných začínajúcich skupín? Na minuloročnon odovzdávaní Q ocenení si vyzeral šťastní ako blcha.
Stalo sa to po všetkých tých rokoch a množstve príležitostí. Ale zrazu to dosiahlo určitú kritickú hranicu. To ocenenie som okomentoval nasledovne: Mohlo by sa to volať ako Ocenenie za príkladnú zmenu, pretože zrazu je všetko v poriadku s faktom, že nás má kritika znova rada! Bolo to príjemné. Myslím, že by som mal poďakovať ostatným skupinám zato, že uvádzali, ako majú radi The Cure, pretože hlave vďaka tomu sme získali tú cenu. Urobili sme kopec vecí takých istých, aké sme vždy robili. No, ale je to veľmi lichotivé. Mám úprimne rád veľa skupín, ktoré uvádzajú The Cure ako skupinu, ktorá ich ovplyvnila. Mojou najobľúbenejšou skupinou sú Mogwai.

Prečo sa nový album volá The Cure?
Ross Robinson mi povedal, že by mal album ešte radšej, keby sa volal The Cure, na čo som mu ja povedal, že ho tak môžeme nazvať, pokiaľ bude reprezentovať všetko, čo The Cure doteraz dokázali. Ross si želal album mamutích temných skladieb - jednu takú som sa snažil naň zaradiť, ale akokoľvek som sa ju snažil upraviť, znelo to stále príšerne a nehodnoverne. Chcem, aby album počúvali, spoznali tak The Cure, a potom objavili všetky naše veci. Ak by sme vydali album zruzumiteľný iba ľuďom pripravených vstúpiť do tej temnosti, väčšina by oň stratila záujem, a myslím, že Ross to pochopil.

Je niečo, čomu sa venuješ a pritom to absolútne nesúvisí so skupinou?
Astronómia. Kvôli tomu som sa presťahoval z Londýna. Jedným z hlavných dôvodov bolo dosiahnutie absolútneho prítmia. Zistil som, že teleskop je tá najterapeutickejšia vec, akú som kedy mal. Kdykoľvek mám nejaké problémy, tak sa idem na hodinu pozerať na hviezdy. Pôsobí to ako ľadová voda prúdiaca vašou mysľou.

Veríš v astrológiu?
Nebuďte blázon! Každý, kto verí v takéto veci je pre mňa stratená existencia. Všetky tie veci sú absolútna blbosť!

Takže si vlastne pánom svojho osudu?
Pokiaľ to berieme na úrovni toho, že si môžem vybrať, či odtiaľto odídem alebo zostanem sedieť a budem sa s vami rozprávať, tak áno. Možno môžem o svojom osude rozhodovať viac , ako iní ľudia, vzhľadom na to, čo robím. Nemusím ráno vstávať, ak sa mi nechce. Tým chcem len ukázať, že mám takú silu vôle!

Si veľkým fanúšikom Queens Park Rangers. Vkladaš do nich, v nasledujúcej sezóne, veľké nádeje?
Hrajú len na vaše city. Mám dvoch švagrov a neter, ktorí majú lístky na celú sezónu a totálne ich žerú. Raz som tuším zmeškal futbalový zápas, tak som si ich pozrel a uvedomil si, tak toto nie! Je to fakt príšerné, čo priniesol posledný európsky šampionát. Totálne Svena (Goran Eriksson, Manažér anglického tímu) neznášam. Je tým najväčším "zahadzovač príležitostí", akého táto krajina, vo vedení futbalového tímu, videla za posledné dlhé roky. Som presvedčený, že jeho karikatúra od Alistair McGowan, je úplne výstižná. Nemá o futbale ani poňatia!

Robert sa náhle postavil, čím naznačil, že je čas skontrolovať, čo sa deje v stodole na Stanbridge Farm (štúdio, kde sa nahrával nový album). Počas nášho rozhovoru mali ostatní členovia The Cure nacvičovať skladby nového albumu. "Pretože sa to všetko teraz nahráva", hovorí Smith, "musia všetci piť iba čaj". Ale nie. Bez Smitha si ťažko Cure predstaviť, veď sa toho dožaduje aj v sebatrýzniacom žalospeve nazvanom "Lost". Smith sa na chvíľu započúva do úvodných tónov a potom súhlasne prikývne, "Znie to celkom dobre. Zatiaľ," zasmeje sa "akoby tam ale niekto chýbal, však?"

autor: Keith Cameron



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi