Návrat Rogera O´Donnella do skupiny - 1994


Je známe, že Roger sa so Simonom počas Prayer tour pekne posekali. Napriek tomu sa však Roger do skupiny v roku 1994 dokázal vrátiť.


V období roku 1994, kedy skupina pracovala na počiatočných skladbách k novému albumu 'Wild mood swings', sa niekdajší stratený "syn", - Roger O´Donnell - ktorý opustil skupinu v roku 1990, na neočakávanosť iných, nanovo pričlenil. Túto prekvapivú udalosť sprevádzala nepredvídaná náhoda.

Robert Smith: "Počas nahrávania sme si uvedomili, že potrebujeme klávesistu. Mal som vyhliadnutú moju sestru Jannet, ktorej som poslal skušobné pásky spolu s otázkou, či by sa na tých skladieb sama nezhostila. Nebol to práve najlepší nápad. Po rozhovore s ňou som si uvedomil, že by to bolo dosť blbé, nanajvýš zamotané. Jej prítomnosť v štúdiu by znamenala aj prítomnosť Porla a nálada by bola zošnurovaná. Jannet by si robila svoju prácu a Porl by sa pozeral. Musel som vymyslieť niečo iné.
Aby som natiahol čas, kvôli tomu klavíru, začal som pred ostatnými predstierať, že všetko čo hráme, nie je ono. Zároveň som mal prešpekulované, že ak zoženiem klávesistu, všetko zrýchlim. Neviem ako presne, ale napadlo ma, že predsa poznám Rogera. Na každé Vianoce si posielame faxy, čo ale neznamená, že za sebou šalieme. Ťažko sa nám hľadá spoločná reč. Nakoniec som mu brnkol a spýtal sa, či by si nezahral s nami. Najskôr som mu navrhol, nech si vyskúša zahrať jednu-dve skladby, a sám som sa vnútorne uisťoval, či to bude mať zmysel alebo nie. Navyše som nedokázal odhadnúť, ako bude reagovať Simon na Rogerovu prítomnosť po dlhoročnom stretnutí. Po tom, ako Roger dohral, mi bolo jasné, že vie veľmi dobre čo robí. Prenechal som mu všetky klavírne partie na albume. Myslím, že sa ich zhostil naozaj úžasne."

Roger O´Donnell: "V tom čase, ako ma Robert kontaktoval, som bol na výstave aut a zbieral som tam všemožné letáky. Keď som sa vrátil do obchodu, predavač mi povedal, že ma zháňal Leslie a Robert a dal mi ich odkaz. Vyrazilo mi to dych. Z domu som zavolal do štúdia a o dobrú hodinu som už kecal s Perrym. Naše myšlienky nemali konca kraja a tak sme v rozhovore pokračovali aj na ďalší deň. Spolu sme neprehodili slova, odkedy ma nahradil... ani by som nepovedal "nahradil", použil by som iné slovo, ale v konečnom dôsledku je to jedno. Nakoniec z neho vyletelo, že na tento čas a rozhovor čakal celých päť rokov.
Pomohlo nám to obom vzájomne si prečistiť nielen hlavy, ale aj žalúdky. Nikdy som nerád maskoval udalosti, ako boli v skutočnosti, tak prečo nepriznať, že som skupinu opustil. Perry je oveľa lepší gitarista ako klávesista. Sám by sa nikdy nepriznal k tomu, že pôvodne začínal na klávesoch. Už od niekdajších počiatkov bol naším členom, i keď neoficiálnym. Ale aby sme sa nezamotali, kde sme to skončili?
Áno, rozprával som sa s Perrym a potom s Robertom a ten mi oznámil, že by som mnou radi rátali a mám u nich teplé miestečko. Po týchto slovách mi v ceste späť nestálo nič. Robert ma najprv požiadal, aby som na piáne zahral štyri skladby. Sadol som si za klavír, dotkol sa klávesov a po úvodných tónoch som vyslovil obyčajnú vetu - "Ostávam."
Bol som ochromený tou chvíľou návratu. Dorazil som do štúdia a Simon mi z ničoho nič, iba tak, strčil pivo do ruky. Potom sme sa ponorili do našej práce, všetko bežalo samo na plné obrátky. Predžemovali sme celú noc."

za poskytnutý materiál ďakujem ultr@violet.



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi