Wild Mood Swings ... zákulisie albumu


Keď The Cure vydali v roku 1992 album Wish, britpop sa vyhrieval na výslní. Wish sa stal najúspešnejšou nahrávkou kapely, umiestnil sa na prvom mieste v UK a na druhom v USA. Mamutie turné, ktoré po albume nasledovalo však kapelu skoro zložilo. Ako prvý kapelu opustil gitarista Porl Thompson, nasledovaný bubeníkom Borisom Williamsom a nakrátko z kapely ušiel dokonca aj bassák Simon Gallup.


Klinec do rakvy zatĺkal aj nekonečný súdny spor medzi Robertom a Lolom Tolhurstom, kvôli právam na názov skupiny. Chviľu to vyzeralo, že kapela už viac fungovať nebude, teda záviselo to od toho, kto súd vyhrá, ale po 4 rokoch sa kapela vrátila na scénu s novým albumom Wild Mood Swing, ktorý dlhoročný "manažér" a šéf Fiction, Chris Parry, všade ohlasovoval ako "najlepší album The Cure všetkých čias".

Smith sa zmieril s faktom, že málo chýbalo k tomu, aby už nič ďalej nebolo. "Mal som pocit, že s Wish všetko skončilo, pretože tým, že sme boli spolu tak dlho, sa zahmlila akákoľvek predstava ďalšieho vývoja. Ale som rád, že sa stalo, čo sa stalo, pretože tým sa všetko zmenilo. Zasa sme sa vrátili k punkovej filozofii - robiť si všetko podľa seba". Album sa celý nahrával v prenajatom dome v Bath, v susedstve herečky Jane Saymourovej so štúdiovým vybavením nakúpeným špeciálne pre tento projekt.

Prvotná myšlienka bola nahrať akustický album za jediný víkend, ale najprv musel Smith nájsť bubeníka. Po konkurze, ktorého sa zučastnilo 164 bubeníkov, sa ako vhodný kandidát ukázal Jason Cooper, ktorý predtým hrával v kapele My Life Story.
Lenže albumové sedenia sa naťahovali a do toho prišlo turné po letných festivaloch, čo viedlo logicky k tomu, že myšlienka nahrať akustický album upadla do zabudnutia. Trvalo skoro rok, než v decembri 1995 začalo samotné nahrávanie albumu, ktorý Parry okomentoval slovami: " bláznivá jazda... ešte viac, ako ostatné albumy Cure. Štruktúrou sa podobá The Head On The Door, plný napätia a popových skladieb. A po textovej stránke je tiež pohodový".

Album plne reflektuje jeho názor, ktorý chcel Smith použiť na svoj plánovaný sólový album v začiatkoch 80-tych rokov a mal zásadne zmeniť hudobnú náladu a tempo. Vyznačuje sa typickou atmosférou, klasickou formou Cure skladieb postavených na silných popových momentoch s neobvyklým usporiadaním, doplnený dychovými a slákovými nástrojmi tlačenými do popredia. "Myslím, že tento album je odlišný", súhlasí Smith, "Chcel som aby bol taký. V určitom zmysle nám tá dlhá pauza umožnila začať odznova".

Rozmanitosť albumu má na svedomí aj rôznorodosť ľudí, ktorí sa podieľali na jeho mixovaní, ako napr. Alan Moulder, Paul Kolderie a Sean Slade z Radiohead, Tim Palmer, ktorý pracoval s Pearl Jam, Tom Lord-Alge, ktorý mixoval album It´s Great When You´re Straight od Black Grape a Mike "Spike" Frake, ktorý uspel s projektom Babylon Zoo.
Napriek 4-ročnej prestávke boli obaja, Smith a Parry, presvedčení, že kapela má stále verné publikum. "Neustále vnímam veci okolo mňa a stále počúvam obrovské množstvo hudby, ale už ma netrápi, kam boli The Cure odtlačení. Nikdy som nemal pocit, že by sme bojovali o nejaký priestor, či polohu", vysvetľuje Smith.

Parry dodáva: "Je ľahké tvrdiť, že Robert zotrváva na scéne už 16 rokov a nie je veľa kapiel, čo tak dlho vydržali - ale to ešte dojem nerobí. U2 a REM sú tu rovnako dlho a tiež im to nikto nepovie". Bol však sklamaný Rádiom One, ktoré dosť dlho váhalo s nasadením singla The 13th do ich playlistu. "Dlho sa vykrúcali, ale napokon to išlo, keďže The Cure sú dôležitou kapelou".

Nahrávka a jej bizardné video, natočené režisérkou Sophie Muller, v ktorom vystupujú tranvestiti, mexický kočovní hudobníci a komedianti Rob Newman a Sean Hudhes, mala dobrý ohlas na Ostrovoch, a hlavne v USA, kde bola najhranejšou v modern-rockových rádiách. Promo video bolo v deň uvedenia na MTV pustené dokonca 7 krát. To kapele pripomenulo doležitosť amerického regiónu. "Amerika je pre kapelu veľmi dôležitým teritóriom a na nahrávky tam vydané sme tak trochu pyšní", hovorí Parry.

Obchodná manažérka amerického labela Elektra, Marcia Edelstein, ktorá spolupracuje s The Cure od polovice 80-tych rokov, sa vyjadruje k nadšeniu jej spoločnosti, pre ktorú album veľa znamená. "Má veľkú prioritu", hovorí, "The Cure sú veľmi dôležití pre nás label. Počas tých rokov sa vyvinuli k dokonalosti a sme skutočne všetci nadšení z novej nahrávky". Snahou je vybojovať späť pozíciu kapely na americkej alternatívnej scéne a univerzitných rádiách. Vyhlásenia pre tlač boli starostivo vyberané, aby zaujali a zabodovali v takých magazínoch ako Raygun alebo Pulse.

Kapela tiež odletela na promoturné k albumu a na vystúpenie v relácii "Saturday Night Live", odvysielanej 11.mája 1996. 40-dňové turné však mohlo pokračovať až vtedy, keď sa Smith nabažil futbalu z Majstrovstiev Európy. Ďalší efekt vydania nového albumu sa prejaví na rozsiahlom katalógu nahrávok kapely. Maloobchodníci môžu totiž doplniť zásoby nahrávok a na krátke obdobie majú polovené predávať staršie albumy skoro za polovičné ceny. V Spojených štátoch bol na určitý čas stopnutý predaj všetkého materiálu od The Cure a teraz prebieha kampaň znovudopĺňania zásob, aby boli dostupné všetky katalógové nahrávky.

I keď sú The Cure v rozpise Fiction jediní umelci nasledujúci zánik Eat and God Machine, Parry nezaháľa a vedie seriózne rokovania s PRS, v snahe zastávať post správcu financií a honorárov kapely. Tiež je najväčším vlastníkom akcií alternatívneho rádia XFM, ktoré opäť štartuje vysielanie v októbri 1996, ak sa mu podarí uspieť na úrade, ktorý prideluje licencie na vysielanie v Londýne. Verí, že bude úspešný. "Verím tomu, pretože viem, aký je to skvelý biznis, keď vlastníte stanicu ako je táto. Neviem si ani predstaviť, aké by to bolo v takých Spojených štátoch bez modern-rockových staníc - majú veľký prínos".

Smith je tiež riaditeľom XFM, ale v tomto je trocha realista: "Je to nezávislá stanica a tá nemôže len tak odpísaná. Je to naša posledná šanca, ale začína sa to spolitizovávať - zopár ľudom sa nepozdáva myšlienka, aby rebelujúca mládež mala svoje útočisko. Ale neviem si predstaviť, čím budú v dnešnej dobe argumentovať, ak nám licenciu neudelia". Ak XFM obdrží licenciu, pieseň z Wild Mood Swings by mohla byť protivoľbou jeho bláznivej jazdy na rukách licenčnej rady.

...prevzaté z dotmusic.com - leto 1996



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi