Nebolo by také ťažké mať dieťa ...


Rozhovor s Robertom pre denník Sueddeutsche Zeitung.


Páčil sa vám koncert?
Určite, publikum bolo skvelé, bola to pre nás určitá odmeta za katastrofu, ktorú sme zažili minulú noc v Hamburgu.

Odmeraní Nemci zo severu.
V tom to nebolo. Myslel som si, že keď sme v Hamburgu, môžme so setlistom trochu zaexperminetovať. Myslel som si, že publikum bude viac kapele nakolonené, a absolútne som zabudol, že takto to býva na SouthSide festivale (nie na Hurricane) a že pred nami majú hrať The Hives. K tomu bola ešte pekná kosa a medzi nami a publikum bola dosť veľká vzdialenosť, čo bolo pekne absurdné, nevidel som nikoho z publika. Z nového albumu sme zahrali 8 alebo 9 skladieb, a absolútme to nezaberalo.

To vás po toľkých rokoch ešte stále dokáže takáto vec rozladiť?
Je to úplne príšerné. Predstavte si, že stojíte na pódiu a od publika nemáte žiadnu odozvu.

Prečo ste teda bleskovo nezareagovali a nezahrali vaše spoľahlivé hitovky?
Na to už bolo príliš neskoro, setlist bol všetkým pred koncertom rozdaný a potom už toho veľa zmeniť nemôžete. Takáto chyba v plánovaní vystúpenia sa mi nestala za posledných 10 rokov ani raz.

Dnes ste to vzali do dôsledkov a vsadili na staršie skladby...
Musíte vziať do úvahy, že sme na festivale, sme jednou z mnohých skupín a viac ako polovica ľudí nikdy žiadnu našu skladbu nepočula.

V hudobnom priemysle pôsobíte už 25 rokov a za ten čas ste poskytli nespočetné množstvo rozhovorov. Na ktorú otázku ste odpovedali milión krát?
Na otázku ohľad farby môjho rúžu.

Tak sa jej radšej vyhneme
Už som z tej otázky priam chorý. Ja sa o farbu rúžu absolútne nezaujímam. Rozumiem otázke, prečo si dávam na pery rúž, ale akej farby?

Myslel som si, že všetkých zaujíma skôr značka.
To obyčajne nasleduje za tou hlúpou otázkou.

A zmenil si za tie roky značku?
Áno. Mením farbu podľa toho, akú mám práve náladu. Ono to ale vyzerá, akoby som mal dohryzené pery.

Dávate si rúž už len zo zvyku, alebo tým vyjadruješ určitý názor?
To sa chcete vážne aj naďalej o tom baviť? Keď som mal 13, pozeral som sa v kúpelni do zrkadla a dal si na tvár make-up mojej sestry. A tak som sa vybral do školy, z ktorej ma okamžite poslali domov.

Aby ste to dal zo seba dole?
Na druhý deň som prišiel bez make-upu. Ale mal som na sebe ženskú parochňu s vlasami až po zadok - a oni ma zasa poslali domov.

Čo na to vaši rodičia?
Mali so mnou trpezlivosť. Dúfali, že s tým jedného dňa jednoducho prestanem.

A stále na to čakajú.
Ja som s tým na nejaký čas prestal, a potom, čo som videl naživo Thin Lizzy a Davida Bowieho, som s tým zasa začal. Lenže potom som zrazu zistil, že pre ľudí môjho veku to už nič neznamená, tak som s tým prestal. Ale len do chvíle, kedy som po prvý krát nevidel moje koncertné fotografie. Mal som pocit, že moja tvár je bezvýrazná a prázdna. Nemohol som to tak nechať. S make-upom som sa cítil výraznejšie, to je aj dôvod, prečo si ľudia stále dávajú na tvár make-up.

A potom ste sa zameral na svoju gitaru.
Áno, chcel som byť "neviditeľný". Lenže keď som otvoril oči, ľudia sa mohli do nich pozerať. Viem, že to znie smiešne, tiež sa mi o tom ťažko hovorí, pretože to môže vyznieť, akoby som patril ku hviezdam, ktoré v rozhovoroch rozprávajú, ako sú neradi pod dohľadom verejnosti. Je to smiešne! Teda, keď sme nahrali "Pornography", začal som s rúžom a červenými očnými odtieňmi. Predtým som nosil len čierne šminky.

Make si dávate len na vystúpenia?
To je to, na čo sa najviac teším. Pred vystúpením sedím pred zrkadlom a "experimentujem".

Ako sa na to pozerá vaša manželka?
Mojej manželke sa s make-upom páčim. Páči sa jej, ako vyzerám. Toto ma robí neskonale šťastným, poznanie, že nie som jediný, kto sa na mňa pozerá celý ten čas.

Myslel som, že doma make-up nenosíte.
Samozrejme, že nie, ani keď sa prechádzam po pláži.

Po pláži? Nevyzeráte ako niekto, kto sa rád prechádza po pláži.
Mám záhradu na morskom pobreží. Ale nie je tam žiaden piesok, iba skaly. Tá pláž je v Anglicku, takže tam slnko až tak nesvieti. Je to taká temná "gothická" pláž.

Tá pláž je v Crawley, kde ste vyrastal, nie?
Áno, 25 km. od Brightonu.

Nikdy ste sa odtiaľ nepresťahoval. 18 rokov žijete s tou istou ženou. Stále sa obliekate do čierneho, stále ten istý účes, a mohli by sme podobné veci vymenovávať ešte dlhšie. Zdá s, že nemáte rád zmeny, však?
Zmeny sú jednou z vecí, o ktorých neustále premýšľam. Napríklad prvá skladba na našom novom albume pojednáva v podstate o tom, ako zistíte, kým nakoniec ste. A veríte, že to môžete zmeniť, neustále si to pripomínate. Musíte proste akceptovať skutočnosť, že ľudia sa môžu zmeniť.

No, ale o vás sa to povedať nedá.
Nie, tak to nie je. Stále hľadám odpoveď na otázku, kedy sa stávame tým, kým sme. Napríklad ja som vyrastal s určitými hodnotami, ktoré sa stali mojou súčasťou. Ale v ktorom momente som sa stal tým, kým som teraz? Čo sa udeje dnes večer, čo ma môže nejako ovplyvniť? Takže nikdy nebudem sám sebou, pretože sa stále mením. Fakt neviem. Nepoviem teraz niečo, čím si vyrobím problémy?

Určite nie, len som nebol pripravený na takúto filozofickú debatu. Ja to myslel skôr povrchne.
Ja o tomto s mojími kamošom diskutujem stále. On verí, že tým kým ste, sa stanete v období medzi vaším 5 a 9 rokom života, a potom už na sebe nemôžete zmeniť nič.

Nemyslím.
Ale niečo na tom je! Stále som v kontakte z niektorými ľuďmi z mojich mladých liet. To je jedna z výhod, keď zostanete žiť na miestach, kde ste vyrastali. Stále v nich vidím tie 13 ročné decká. Verím, že vo veku od 11 do 15 roku života sa človek vykryštalizuje.

Myslíte, že to platí aj pre vás? Narážate tým na 15-ročného Roberta Smitha?
Absolútne. Myslím, že keby som tu stretol sám seba, ake 15-ročného, bolo by nám spolu absolútne skvele. Myslím, že by sme na rovnaké situácie reagovali úplne rovnako. Veľmi som sa nezmenil. Ale ak zoberieme ohľad na skúsenosti, ktoré som získal za posledných 30 rokov, tak medzi tým 15 a 45-ročným Robertom Smithom by bol veľký rozdiel.

A čo vaši najbližší. Tí sa predsa zmenili, nie?
Samozrejme. Môj otec sa zmenil nesmierne. Hovorí, že jediný, kto sa zmenil a vidí ho v inom svetle, som ja, ale myslím, že sa naozaj zmenil. Vidíte, aké je to všetko komplikované? Kto by nás mohol rozsúdiť?

A čo vaša manželka? Ste spolu tak dlho. Ľudia, keď sú spolu, zmenia sa. Zmenilo vás to partnerstvo?
To je v mojom živote jediné priateľstvo, ktoré sa drasticky zmenilo. Ak žijete s niekým tak dlho, a nemáte deti, veľa sa toho nezmení. Deti kompletne zmenia váš vzťah, myslím si, ale mi deti nemáme. Poznali sme jeden druhého ešte predtým, ako som založil skupinu. To znamená, že Mary s tým všetkým so mnou rástla, vie, o čom to všetko je, a na druhej strane, keď sa vrátim domov, ona bude vždy prvá osoba, ktorá ma doma stretne.

A vy máte z toho radosť?
Áno, vždy ma to vráti na zem. Ľudia ma stále obviňujú z toho, že som nikdy nedospel. Lenže ja sa cítim dospelým až príliš. Niekedy si želám, aby som taký nebol, aby som bol mladším, aby bolo všetko ľahšie.

Bolo by to indiskrétne, keby som sa spýtal, prečo nemáte deti?
Keď som mal 12, povedal som rodičom, že nikdy nebudem mať deti. To bolo jediný raz, čo mi dal otec zaucho.

V 12-tich to povie dieťa z čistej provokácie, a nevyznie to tak, ako keď má človek 30.
Pozrite, niektoré veci sa jednoducho nikdy nezmenia. Nemohol by som byť otcom. Možno to vyznie srdcervúco, ale nikdy som nemal potrebu mať vlastné dieťa.

A vaša manželka?
Okolo 30-tky sme zažili chvíle, kedy Mary začala váhať, že by nakoniec aj chcela dieťa. Ak by to naozaj chcela, bol by som súhlasil. Postaral by som sa o ňu.

Urobil by ste pre ňu čokoľvek?
Nakoniec by predsa nebolo tak ťažké mať dieťa, nie?

Ste príjemný človek.
Tak to nie...

Vážne. Všetko, čo poviete o vašej manželke znie tak milujúco a starostlivo. Myslíte, že si robím z toho srandu? Znie to trochu cinicky, ale milo.

Bolo to myslené ako kompliment. Po tom všetkom však už Mary nechce dieťa, však?
Nie. A okrem toho je okolo nás neustále kopec detí: 21 synovcov a neterí. Rodina Mary je obrovská, ja má troch súrodencov, každý má 3 deti, jeden dokonca 5. Len my nemáme deti. Takže keď sme všetci spolu, je to až neskutočné. Pre tie deti sme viac decká ako dospelí. Možno preto, že im nikdy nakážeme, čo majú robiť, ale učíme ich veci, ktoré ich rodičia neučia.

Tak o tom by rodičia radi čosi počuli!
Nie sme nezodpovední. Byť s deťmi je úplne jednoduché. Kladú vám otázky, čakajú na ne odpoveď. Ale nie "také" otázky, nikto predsa nečaká, že mu odpoviete na všetko. Predtým ako odpoviete, si to musíte dobre premyslieť. Mimochodom, na obale albumu môžete vidieť obrázky, ktoré nakreslili moji synovci a netere.

Hmmm, možno by z vás bol dobrý otec.
Lenže deti vás aj unavia. Máte deti?

Syna
Tak potom viete, o čom hovorím. Každý, o kom viem, že má deti, nemôže kedykoľvek hocikam odísť. A vždy sú tí ľudia unavení. Vyzerá to, akoby prvé roky so svojími deťmi strávili v polospánku.

To je pravda. Keď idem späť zaspím okamžite.
Teraz som začal chodiť von s ľuďmi, ktorí sú odo mňa mladší o 15-20 rokov. Možno preto, že zatiaľ nemajú deti.

Je niečo, čo by ste vo svojom živote radi zmenili?
Menej piť by nezaškodilo. Ale rád robím to, čo mám rád, a o veľkom. Rád bývam s osobou, s ktorou som, rád žijem tam, kde žijem. Často som mimo domu, ale domov mi zaručuje normalitu. Nedokážem si predstaviť lepší život. Každým rokom si sadnem a pýtam sa sám seba, čo by som mohol tento rok zmeniť, ale nenachádzam odpoveď.

Ale jedno želanie ste mal, hoci s vašim životom nijako nesúviselo: Aby Anglicko porazilo Portugalsko.
Nie, Portugalci sa mi páčili najviac

V takýchto chvíľa asi nemáte rád Davida Backhema, však?
Beckhama? Nie, veď on je idiot. Pred očami má len doláre a vo svete jeho ženy sa snaží nájsť niečo, čo by mohol nasledovať. Ale povedzte mi: Žijete niekde tu nablízku? Je neskoro a sám ste povedal, že musíte ísť domov autom.

Áno, musím ísť do Mníchova.
Ste rád, že žijete v Južnom Nemecku?

Je tu pohoda. Vám sa tu nepáči?
Mám radšej sever Nemecka. Ale mali by ste žiť ťam, kde sa cítite dobre. Druhú šancu už dostať nemusíte.

zdroj: Sueddeutsche Zeitung
vydané: 03/07/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi