"50" ročná párty Davida Bowieho - 1997


Robert Smith bol jedným z hostí slávneho narodeninového koncertu Davida Bowieho. A ako si na prípravu Robert spomína?


David Bowie- chameleón, muž z Marsu, Ziggy Stardust, jednoducho muž, ktorému slovo stagnácia nedáva zmysel, zavŕšil 10.1.1997 polovičnú etapu svojho hektického života a sám sa rozhodol svoje päťdesiatiny osláviť netradičným spôsobom. V metropole veľkého "jablka", alias New York City, usporiadal v Madison Sqaure Garden "narodeninový" koncert "All star". Už samotný názov napovie viac než by sa malo. Vystúpili s ním umelci, ktorých si sám "mistr" vybral, schválil a pozval. Od Sonic Youth, Billyho Corgana, Lou Reeda, Franka Blacka, až po Foo Fighters, Roberta Smitha a. i.
Spevák z The Cure, a niekdajší zanietený maniak do Davida, Robert Smith, mal tú česť byť nielen medzi tými šťastnými vybranými a pozvanými, ale zaspieval si s Davidom priamo dve skladby: 'Quicksand' a 'The last thing you said'.

Robert Smith pre NME:
"Nebola to taká sranda ako sa zdá. Aj vás by porazilo. Nemohli ste si totiž vybrať skladbu, ktorú by ste vy radi sami od seba zaspievali. David mi zavolal a spýtal sa: "Na ktorú skladbu máš chuť?", začal som sypať z rukáva ako mechom udretý skladby - Young Americans, Drive in Saturday... a potom keď som domenoval mi David zahlásil : "A čo by si povedal na Quicksand?" Nuž čo som mohol povedať? Pomysel som si "Ty hajzel!".
Na generálke som sa zbadal, že dokonca spievam aj nesprávny text. Slová piesne som sa musel učiť po hláskach, pretože na Davidových albumoch nenájdete texty. Začali sme spievať a odrazu ma David preruší a povie mi : "Počúvaj, čo spievaš znie zaujímavo, ale spievaš niečo úplne iné, ako to má znieť.""

Pre Modern Rock Live:
"Doslova som dostal husiu kožu, keď ma požiadal, aby som s ním zaspieval skladbu 'Quicksand'. Učil som sa ju v mojich pubertálnych rokoch po hláskach, ako to robil takmer každý Bowieho fanúšik v 70-tych rokoch. Na jeho albumoch neboli slová a ťažko som prichádzal na správny význam.
Znova som zaspieval úplne inú verziu... A keď som urobil prvé kroky pred publikum, pomyslel som si: "Viem, aj keby sa malo stať neviem čo, zaspievam moju vlastnú verziu a on sa mi bude musieť prispôsobiť." Ale môj výmysel bola totálna konina oproti jeho. Bola to pre mňa dobrá skúsenosť, a som vďačný za ten koncert. A darček??? Viete čo by som takému človekovi kúpil aj dnes? Kúpil som mu skamenelého chameleóna vo fľaške na zaváraniny."

Za poskytnutý materiál ďakujem ultr@violet



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi