Odkaz z pera Teda Kesslera


Recenzia kompilácie "Join The Dots" z pera známeho britského hudobného kritika.


K čomu spel únavný výber oprášených dvoch dekád starých nahrávok na zostavenie novej „duple“ k stráveniu?

– Joint the Dots - **

Hovoriť o B skladbách v dobe 70-80-tych rokoch predstavovalo delikatesu v sfére nepoznanej a limitovanej pop kultúry. V časoch, kedy ešte cd nosiče boli iba v plienkach návrhov, kráľa na piedestáli nedostupnosti , mať niečo naviac, prezentovali 7“ palcové nahrávky. Recenzujem skupinu vytrvalo a nástojčivo potrpiacu si vydávať zakaždým takúto "vec", zrejme pre vlastnú potrebu otestovania si vlastnej kvality.
Je tento nápad (vydávania nahrávok) snáď dostačujúcim okatým divadlom vlastného experimentu na vzbudenie pozornosti? Odkiaľ pokiaľ siaha merítko podstaty hĺbky skladieb? Na ktorú správnu svetovú stranu "budúcnosti" pri permanentnom produkovaní týchto skladieb ma ukázať ručička kompasu?
B skladby znamenali odpoveď na nezodpovedané kľúčové otázky. S okatou pravdepodobnosťou, tento "model" vzrástol pričinením a vlastným, napredovaním na nepoznanej ceste, Roberta Smitha, keď sa spoločne s jeho sussexskými spolužiakmi upísal k vtedy ešte naivne rozbiehajúcej sa spoločnosti Fiction Record.
Písal sa rok 1978. Navigovať trojčlennú zostavu trúfajúcu si inovovať zatiaľ nerealizované nápady a realizovať ich v obmedzenom množstve, je o to horšie, ak sa musíte navyše pretĺkať v nepríjemnom prostredí predmestia naplneného punkovými hlavami.
Smith oceľovo tvrdou hlavou pochvaľoval pri každej možnej príležitosti rozvíjajúce sa tajomstvo toho, čo by mali znamenať B nahrávky – a teoretizoval a praktizoval bez prestania. Tento bod v priestore hudobnej scény sa vo vnútornom jadre zvuku skupiny formoval a vybrusoval súbežne, ako roky napredovali do prítomnosti. Výsledkom je notoricky známy The-neodmysliteľný-Cure-zvuk.
Sestersky za ruky pochytané náladovo-romanticky sebapozorovacie texty, poznávacie znamenie rozprávkovej gitary vykresľujúcej oporný pilier ich progresu, sa neodhaľuje ako sa predpokladá v skladbe ich debutu – "Killing an Arab", ale až v zložitej B nahrávke "10:15 Saturday Night" sa zapisuje do uší verejnosti.
V diachrónii The Cure, Smith, velebiaci moc B nahrávok, zakaždým singel obohacuje novou smerovkou, ukazujúcou smer nielen fanúšikom, ale aj času. Tentoraz zašiel praďaleko, až do neznáma. Zo širokého rukáva vytriasa nahrávky do jeho precízne poskladanej krabičky hitov, aby podčiarkol svoje nezmenené stanovisko, že práve tieto nahrávky kreatívne rozvíjali trio skupiny v zásadnom pokroku - usúdil by som - nahrávky 80-tych rokov ako "Lovecast, Let´s go to bed, The walk" -stoja za viac pozornosti. Nepopierajúc, určité skladby, akou je napr. zľahka psychodelická "Just one kiss" a "The Dream", vydávajú zo seba maximum elektro-popového zvuku oťukávajúceho si laický vkus fanúšikov, sú nezvykom v porovnaní s výsekom príbuzných hitov. Predsa len nepočítal s jedným faktom. Zatiaľ ešte B nahrávky nenadobudli prestíž, aby si vyžadovali takéhoto podrobného, húževnatého a navyše alarmujúceho prieskumu.
Napackaných 70 skladieb na štyroch nosičoch, obsahujúcich niekoľko nových a zázrakom objavených stratených mixov, nie je tou najsprávnejšou voľbou svetu zapísaných umelcov, ktorí by chceli pokračovať v staronovom smere vývinu. Namiesto oživenia a ochutenia ich dozretých plodov tento materiál skôr poskytuje vysiaknutú šťavnatú dužinu.
Cd nosič mapujúci roky 1996-2001 nekompromisne odhaľuje jav retrospektívneho lyrického poklesu nadaného autora , snažiaceho sa zo seba vydolovať to, čo kedysi predstavovalo kruh nekončiacej kreativity každodenných strastí. Joint the dots je poslednou zaschýnajúcou bodkou atramentu na hrôzostrašnej zmluve viažucej sa k Fiction record. Výsledok je dôkazom - vyhradené iba pre zasvätených fanúšikov.
Ted Kessler/2004

Poznámka preklad. "**" znamená podľa britského hodnotenia: "priemer - varujeme, vyhradené iba pre fanúšikov"

za poskytnutý materiál ďakujem ultr@violet.



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi