Umelecký svet Porla Thompsona


Určite mnohí z Vás pokladajú Porla Thompsona za najlepšieho gitaristu v histórii The Cure. A hoci už celú dekádu nie je členom kapely, na umenie a hudbu nezanevrel. Počas minulého roka usporiadal niekoľko výstav svojich výtvarných prác, a na jednej z nich poskytol nasledujúci rozhovor.


Podľa popisu Vašej techniky a štýlu maľovania sa skôr zameriavate na zachytávanie momentov než samotných predmetov?
Áno

Môžete to vysvetliť bližšie a presnejšie?
Ak sa snažíte zachytiť okamih v rámci maľovania, cítite podstatu, a zároveň do neho vlievate celú vašu vlastnú podstatu a dielo sa vám javí ako ľudská bytosť. Nepomyslíte si: "ó, tak si namaľujem tamtú krabicu", práve naopak, prvé čo vás napadne- "by bol hriech nevyužiť ten priestor". Potom už len maľujete a uvedomíte si, čo všetko sa zároveň deje.

Lepšie sa Vám maľuje ráno, keď ste plne pri vedomí?
Buď skoro ráno okolo tej piatej alebo neskoro večer okolo jedenástej a tak podobne. Cez deň to zo mňa nejde.

Je to skôr tým, že ste až príliš zahĺbený do toho čo robíte?
Isteže, a takisto vaša energia počas dňa nie je stabilná. Ráno, ak vstanete ešte to vás vibruje, zvlášť sám to môžem potvrdiť podľa miesta kde bývam. Zahľadím sa na more a je to vo mne...zoberiem štetec a vypúšťam to zo seba.

V čom tkvie Vaše úsilie maľovať neuvedomelé predmety? Ak si dobre pamätám, raz ste spomenuli, že zachytávate Vaše sny, ktoré sám nemáte pod kontrolou. Ale skôr som si neistý. Ako váš voľne pohybujúci sa štetec zachytáva rozšírený alebo pre Vás nekonečný priestor?
Všetko spočíva v tom, či vo vás zostane raňajšia energia. Vtedy nečarbete, ale maľujete vaše formy. Hocičo sa vo vás vtedy zomelie, nazvite si to ako chcete, preložte si to ako chcete, ale ľudia, ktorí sa do takých stavoch rozumejú, vedia o čom rozprávam.

Je to pre Vás neobvyklé rozprávať o umení?
Hmmm....áno. Skutočne nezvyčajné. Zvyčajne od vás očakávajú tie preintelektuálne slová a ak mám byť úprimný, maľovanie je jednou z tých najprirodzenejších vecí, ak máte talent. Načo zbytočných mystických a nezrozumiteľných slov, ak vaším úmyslom je interpretovať a šíriť umenie?

Koľko rozhovorov ste poskytli počas Vašej výstavy? Skôr mám pocit, že to záleží od toho, s kým sa rozprávate. Iste dostávate nezvyčajné alebo zavádzajúce otázky, ktoré nesmerujú k umeniu.
V skutočnosti som neposkytoval veľa rozhovorov, a nakoľko odkedy sme tu, neprestajne pracujeme na forme tejto výstavy. Po ukončení výstavy v Anglicku sme toho veľa rozoberali, potom znova niektoré časti prerobili, doplnili ich v štúdiu a zmenili niektoré materiály na oknách. Akurát včera som poskytol rozhovor.

Mal som na mysli výstavu, ktorá sa od tejto diametrálne líšila. V roku 1999 ste mali v Anglicku odlišnú výstavu, na ktorú ste zvolali aj tlačovú konferenciu. Ak si dobre pamätám na Váš výrok nesúci sa v duchu: "hudba sa chytá za ruku s architektúrou a spolu zapadajú do umenia."
No áno, to je dobré....

To naozaj nepotrebuje bližšie vysvetlenie.
Máte pravdu. Podobne je to aj v hudbe. Počúvate hudbu a pomyslíte si - páči sa mi - alebo - nepáči sa mi. Takto to vnímam aj ja. Rytmus pri maľovaní hovorí sám za seba, a je to veľká zábava siahajúca do hĺbky, ktorú by radi vlastnili aj iní ľudia. Som si toho vedomý, ale neviem to tak veľmi dobre vyjadriť.

Pozrime sa na to z iného uhla. Duch obrazu a dimenzia viery, ktorú zachytávate do obrazu, si občas niečo ukradnú z Vašej osobnosti. To isté sa deje aj pri maľovaní, nie?
Určite. Stojíte zoči-voči sebe nahý a ste si toho vedomý. Ľudia vidia všemožné veci, ktoré si vy sami ani neuvedomujete, ak maľujete vaším štýlom. Je to ako hudba, ktorú hráte a dostávate sa do štádia, kde zvyšok skupiny je úplne ponorení do tónov. Je to tiež isté odhaľovanie pred verejnosťou. Zbožňujem, ak môžem byť v takom stave.

Roky ste boli na vedľajšej koľaji a spolupracovali ste na projektoch iných ľudí. Nezdá sa Vám to divné, ak vidíte nejakú reklamu a Vaše meno odrazu svieti na predných stránkach veľkými písmenami ?
Áno, ale ten pocit trvá iba chvíľu. Rád oddeľujem meno Thomson od mena Porl.

A to Vám vyhovuje?
Áno, ale niektorí ľudia to nemajú radi. Priznávam, je to divné.

Cítite sa tak lepšie?
Asi tak dobre, ako dobre sa cítim s akýmkoľvek aspektom tohto druhu. Stojím si za tým.

Spomeňme napríklad súvislosti s The Cure. Ľudia Vás nepriamo zbožňovali, pretože ste boli súčasťou pohonného kolesa, neskôr ste spolupracovali s dvojicou Page&Plant. Pochopiteľne spomenuté mená evokujú rešpekt, hoci sa jedná iba o spoluprácu. Ale otázka skôr znie - na Vašu výstavu skôr zavítajú ľudia z éry Plant&Page alebo skôr fanúšikovia The Cure? Alebo tí, ktorí sa naozaj vyznanú do umenia?
Povedal by som 50 na 50. Pricestovalo veľa ľudí z rôznych kútov sveta.

To je naozaj povzbudzujúce. Myslíte si, že fanúšikovia hudby sa zapália do tejto formy umenia, zvlášť ak jej rozumejú, ak navštívia Vašu výstavu?
Aby sme si rozumeli. Ja sa nasnažím nikomu dávať žiadne lekcie umenia. Maľujem, môžete to sami posúdiť. Stačí sa prísť pozrieť a to je všetko. Všetko pracuje za seba. Nesnažím sa hrať na nejakého učiteľa a učiť hocikoho hocičo. (smiech)

Je roky známe a nie je to žiadnou novinkou, že hudba a umenie boli vždy súčasťou Vášho života. Dokonca sa domnievam, že maľovanie predbehlo hudbu.
Nóóó, áno a takisto umenie ma dostalo späť do hudby. Než som sa pričlenil ku skupine, navrhoval som obaly albumov. Nevidím v tom ale žiaden rozdiel. Ak sme boli zavretí v štúdiu a počúvali hudbu, tie predstavy z hudby prichádzali rovnako ako aj predstavy, aký obal bude mať album. Stále to tak na mňa pôsobí - maľujem ako aj hrám. Pravdepodobne to takto pociťujú aj umelci akéhokoľvek druhu.

Zmýšľate nahrať sólový album? Je to vôbec možné?
Pracujem na nejakých veciach, ale nie na albumoch, na ktorých predvediem moje sólové počiny, ale zameriavam sa na nahrávanie hudby pre cd-programy, ktoré sú súčasťou mojich obrazov a natáčam krátke filmy zo života v štúdiu. A možno to aj čoskoro dokončím....(smiech)

Ešte jedna z dôležitých otázok, než skončíme, ktorá sa týka pána Planta. Po odmlke sa pán Plant vrátil späť do nahrávacieho štúdia a jedným z jeho prehlásení bolo, že odmieta za sebou ťahať staré hity a spomínaný sólový album je dlhou úvahou, ako sa posunúť tým správnym smerom. Mali ste v štúdiu pocit, že jeho obnovená energia po dlhšej odmlke je dostatočným prínosom?
Bez pochýb. Inak by som s ním do toho zrejme ani nešiel. To, čo mi povedal do telefónu bolo neuveriteľne zaujímavé. Odmietli by ste ísť do štúdia, ak viete, že s vami spolupracujú Portishead a navštívite miesta, ktoré inšpirovali tohto umelca? Netrebalo mi dvakrát hovoriť. Naskočil som ho auta, zašiel na dohodnuté skušobné miesto, či naozaj iba nekecal. Naozaj ho obdivujem a som vďačný, že som mohol, byť súčasťou toho projektu.

Do akej miery ste sa podieľali a vciťovali do zvuku na spomínanom albume?
Do dosť veľkej miery.

Som si tým istý, nakoľko je evidentne počuť a cítiť Vašu osobu už pri prvom vypočutí.
Napísal som slušnú kôpku skladieb z ktorých je cítiť surový zvuk a moje gitarové sóla iba tak poletujú...trochu sme sa so skupinou ponaťahovali, ale napokon, všetci sme si našli to správne miesto. Dve gitary boli naaranžované do pozadia, takže konečný efekt je zaujímavý. Ale skutočne...bola to nádherná a inšpirujúca výzva!


za poskytnutý materiál ďakujem ultr@violet



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi