Nenahraditeľné akordy - čosi o niečom od niekoho


Nový album je predodvermi, tak ako aj chystané re-edície ostatných albumov The Cure. A práve na ne sa s odstupom času zamerali hudobný kritici a usporiadali ich podľa "kvality". O zverejnenie sa už postaral magazín Q (2003)


Do oči bijúce znaky ako - neodmysliteľné vlasy pripomínajúce vtáčie hniezdo, ústa namaľované trasľavými pohybmi krvavočerveného rúžu a "náladová" lámka v kolenách - ukrývajú ponurého a zároveň nadmieru produktívneho predstaviteľa hudobnej scény - smrteľníka Roberta Smitha.
Pokúsme sa, ak to vôbec dokážeme, zabudnúť na čas a zavŕtať sa na chvíľu do nášho vnútra. Koľko okamihov, zážitkov, ešte dokážeme nájsť a oživiť z detských čias? Presne takto - do špiku kosti - to vidí a podľa vlastných slov preciťuje aj samotný predstaviteľ the Cure. Do dnešných dní je jeho pohľad na svet spájaný s imaginárnymi i reálnymi nočnými morami, strachom ústiacim do stavu, v ktorom jedinou možnou terapiou sa stáva ospevovaná smrť.
Človek, obklopený "zatratencami s rovnakou krvnou skupinou", tvoriacich hudbu bez budúcnosti, ale zároveň hudbu plnú zážitkov pre všetky identické, smútkom počarbané duše neschopné zorientovať sa vo vlastnom fyzickom veku, priestore a platiace veľkú daň osudu vo vzťahoch odsúdených k nepochopeniu.
Ani tieto desné, reálne - teoretické filozofické omrvinky nezabránili k predaju 27 miliónov nosičov, a k denno-dennému pribúdaniu nových "vyznávačov", snažiacich sa nájsť porozumenie aspoň vo slovách odznievajúcej hudby.
Hot hot Heat, Deftones, the Raptures - skupiny, ktoré sú iba kvapkami nekonečného oceánu, snažiace sa prikloniť a nepatrne vyťažiť z "kjuráckej" autority. A to nezabúdajme na novodobé počiny, napr. Trickyho, ktorý na svoj vlastný album, Back to Mine, zaradil skladbu "Lullaby"; Blink 182, ktorí k splneniu pubertálneho sna, si na obohatenie albumu pozvali ako hosťa samotného idola - Smitha, aby z ich spolupráce mohla vzísť skladba "All of this".

Každá chyba je k niečomu dobrá - napr. zle vyhláskovaná "Inbetween days" dnes žne v komerčnom éteri oživený zašlý úspech reklamy. Po závratne úžasných dvadsiatich štyroch rokoch ich "hriešnej" kariéry, nájdeme aj zreteľne odlišné miesta. Pravidelným hriechom takmer každej druhej skupiny je niesť so sebou znaky zmenenej zostavy. The Cure nepostupujú podľa vzorca. Nový obal zakaždým ukrýva staré vnútro - s mizerne namaľovanými ústami ( Jane Cosmetics 3, reddest - pre náruživcov). The Cure, v raných časoch hľadajúci seba samých v tieni ľadových Joy Division, si vyberajú smer cesty vedúcej ku gotickému rocku a čulému popu, a nekonečná Smithova láska k melódii je zakaždým a vždy prvorado absolútna. A hoci časový priestor medzi vydaniami ich albumov je nepredvídane a nerozvážne nesúmerný, podobne ako oni, producent kapiel z jedného vreca ako Korn/ Slipknot - Ross Robinson sa ujal postu produkcie ich pripravovaného diela. Nemajte strach, ich príbeh zďaleka nekončí.

"čosi o niečom nenahraditeľnom"

Pornography
V čase, keď sa Smith, Simon Gallup a Lol Tolhurts rozhodli konečne nahrať zaumienenú myšlienku s vtedy ešte nevykryštalizovaným názvom Pornogprahy, nasávali do seba bezdné množstvo piva Guiness, aby inšpirácia a samotný rauš spĺňali svoj účel, zlatým mokom nemohli zapíjať nič lepšie inšpirujúce, než každodennú dávku LSD.
Farbistá kyselina lysergová (LSD pozn.) týchto troch kráľov zanechala v producentovi Philovi Thornallym nespočetné vrásky na čele počas nahrávania prielomového veľdiela. A konečný výsledok dopraje oddanému odsúdencovi byť na štyridsať minút pritlačený k múru do uší prilievanou neustupčivou ozvenou z neúprosného bubnovania a servíruje kvantá ľahko zapamätateľných gitár. Aby sa trafil klinec po hlavičke, Smith nazval túto nihilistickú klasiku nijak inak než - "absolútne NAJ skurvenejšou platňou našich čias" a ak táto terapia nezaúčinkuje, pridá sa k Siouxsie & the Banshess, čo aj urobil.

Dych vyrážajúce skladby: One hundred years, Pornography, The hanging garden

Disintegration
Prvý album bez Tolhursta (jeho duch koncom 80 tich rokoch odplával ako fľaša v mori). Tiesnivo premýšľajúce Disintegration vychádza z vlastne dozretej utkvelej posadnutosti než boli ich ranné diela. Ich znejúce emócie o dojemnom krvi prelievaní "keby som len mohol moje srdce naplniť láskou" - (stená od bolesti v skladbe Closedown) odhaľujú viac než myslenú pravdu.
Impozantné Disintegration uvádza na scénu Smithov citový veľkofilm popu. Film s dvoma základnými dejstvami hovoriacich o zlomených srdciach a rozhorčeniach. Napriek tomu Lovesong dosiahla v americkom hudobnom rebríčku druhé miesto, a napriek tomu, že zvyšok skupiny je ukrátení od leteckého presunu kvôli Smithovej fóbii z lietania a sú donútený presúvať sa po trase QE2, zaplnili každé vystúpenie do posledného miesta.

Dych vyrážajúce skladby: The same deep water as you, Lullaby, Lovesong

"Lahôdka...do každej zbierky hudobného zberateľa....."

The head on the door...

Siedmy album sa niesol v duchu optimizmu, ako aj v samotnom nahrávaní, tak aj v zložení - vrátil sa stratený syn Gallup a Boris William zasadol za bicie. Niekoľko zábleskov pochmúrnej beznádeje zostalo zakorenených na uspokojenie skalných staromilcov, ale drnčiace gitary, tanečný rytmus a perleťové skladby, akou je Inbetween days, je liekom k dodávaniu optimistickej nálady. Umelecké dielo oslovujúce najmä mládež sa synomymicky spája s dávkou radosti a zábavy. Názov pochádza z jednej obľúbenej Smithovej detskej nočnej "fikcie" - škeriacej sa bábky nad zárubňou jeho dverí. V skutočnosti, kabát visiaci v pozadí jeho izby bol fiktívne prirovnávaný k vysnívanej odseknutej hlave. Jedna z mnohých vysvetlených verzií.

Dych vyrážajúce skladby: Inbetween days, Close to me, The blood

Faith....

Jeden z ich albumov, platiaci dlh Joy Division. Faith je obrazom uloženia sa na večný spánok, po oslave karu a s podtextom násilia - dnešnej noci ťa znova znesiem zo sveta (výsmech v Doubt), je bohatý na príležitosti stretnutia sa so smrťou.
Opakované počúvanie odhalí ich zriedkavo vycerené čeľuste vtedy ešte nejaviacich signálov ambientnej skupiny. Vzbudzuje atmosféru pokojnej nevšímavosti jedinca, ktorého nálada je dokresľovaná striedmym použitím syntezátora. Hoci konečný ukľudňujúci efekt tejto hudby vychádza priamo z hrobky. Vyšťavenosť a nepríčetnosť splnili svoj účel počas turné na Novom Zélande, kedy Smith zaspal počas telefonického rozhovoru so Stevom Severinom z Banshees-u a po prebudení mu oznámili štyristoosemdesiat dolárový telefónny účet.

Dych vyrážajúce skladby: Primary, Faith

Navyše, There imaginary boys je dôvtipný, chmúrny pop, zahraný rýchlo a škrípavo s dostatočnými Smithovými skvele zapamätajúcimi gitarovými riffmi, ktoré udržujú pohyb vašej hlavy v rytme. Boys don´t cry zbiera čerešne svojho úspechu v podobe ich ranných singlov inšpirovanými dielami od Camusa - Killig an Arab.
Kiss me, kiss me, kiss me je epickou spleťou rozmazaných gitár, rytmických klenotov a napätia. Just like heaven si dokonca osvojili a prespievali Dinosar Jr., pokým Shiver and shake zosmiešňuje odchádzajúceho Tolhursta - "to sú iba tvoje tri poondené otvory". Krása.

Kvalita na úrovni.....ale nie k pochopeniu jednotlivcov z "davu".

17 seconds.....

Zabudnite na vyziabnutý popík s introspektívnou punkovou chmúrnosťou z Three imaginary boys. Štvorčlenní The Cure (Smith, Tolhurst, nový basgitarista Simon Gallu a klávesista Mathieu Hartley) javili oveľa sľubnejšiu nádej. Pomaly, chĺpky ježiace a textovo odcudzené nahrávky, vám neprezradia, čo sa ukrýva pod veľavravným názvom sedemnástich sekúnd, ale stavte sa, nič pozitívne to nie je. Dielo svojej hudobnej hodnoty ich katapultovalo do Top of the Pops so skladbou A forest. Na pobavenie, všetky pôvodné pásky sa vymazali, vďaka šéfovi Chrissovi Parrymu (Fiction Record), keď ich naukladal vedľa spustenej pracej práčky.

Dych vyrážajúce skladby: a Forest, In your house, At night

Bloodflowers

Čerstvo odchádzajúci Smith zo štúdia kresleného South Parku a prichádzajúci do štúdia v stave zmätenosti z vonkajšieho sveta, sľubuje konečnú zástavku skupiny. Nebolo tomu tak. Na jeho nezvyčajnej zvláštnosti má istotne podiel aj atmosféra nahrávania vo vidieckom sídle Jane Seymourovej (podobne ako aj Wild mood swing, 1996) Vzniká dielo zavŕšenia trilógie s predchádzajúcimi časťami - Pornography a Disintegration. Album zvukovo dovedené k dokonalosti je ako otvorená zlá predtucha, rozoberajúca nádej a beznádej, a nadobúdajúca oduševnenie so vzrastajúcimi biologickými hodinami podstaty človeka v jeho veku (všimnite si melancholicky- dramatickú 39)

Dych vyrážajúce skladby: Out of this world, There is no if..., Maybe someday

....stojí za povšimnutie

Nové rozmery, nové lekcie melódií optimistických gitár na Wish prevalcovali aj Ameriku miliónmi predaných nosičov. Jedinou znepokojujúcou výčitkou k skladbám ako Friday I am in love, From the edge of the deep green sea, je nedostatok hlbšieho prítmia. Obdobie je sprevádzané vydaním kvarteta živákov ako Concert, Entreat a dvoma albumami z roku 1993 - Show. a Paris. Všetky nesúce svoj zmysel poslania. Ak máte The Cure vyše zuby, upnite sa na živé záznamy štúdiových nahrávok.

Aj majster sa utne....Výstraha

Japanese whispers

Po topení sa v špine "Pornography", Smith v hypoteticky existujúcej a "akože" rozpustenej skupiny, čelil dileme, keď sa Let´s go to bed v USA stala rádiovým hitom. Bez rozpakov sa spomínaná vyumelkovaná skladba nahrala v čase, keď sa skupina topila v najhustejšom močiari vlastných myšlienok (nešťastný Tolhurst sa dokonca uchýlil ku klávesom). Hlavnú stravu vtedajšej mládeže predstavil singel The lovecats a skladba z roku 1983 The walk. Japanese whispers je tak trocha nafúknutý experiment do nič dobre prinášajúcej perspektívy. Ani The Walk, hudobne vypožičaná od New Order - Blue Monday, nezachránila povesť albumu. Ale jediná inovácia predsa len neostala bez povšimnutia a viedla len k dobru. Vlasy ostrihané na ježka a rúžom rozmazané ústa sa vpisujú k identifikačnému imidžu.

Dych vyrážajúce skladby: The Lovecats

Háklivá záležitosť... Wild mood swings
Optimistický album Wild mood swings neuspokojuje to, čo by mal. Všetky obvyklé elementy napasovali na svoje vlastné miesto, ale znejú nedomácky, cudzo a preživene. Pochabo tancom ovplyvnená Club America mala byť radšej odložená do šuflíka. Rovnako vedľa šliapol aj Mixed up, obsahujúci rad zbytočných tanečných mixov od veľkého zvieraťa Paula Oakenfolda a Williama Orbita. Nič nové, čo by sme dosiaľ nepočuli.

Úbohosť... iba pre zberateľov

Vyflusnutému Smithovi pendlujúcemu medzi The Cure a Siouxsie & the Banshees, a medzi vedľajším projektom Banshees - The Glove a Banshees...., zobralo konzumovanie halucinogénov na zvládnutie chaosu viac než veľa. Čo z tohto môže vzniknúť? Jedine bod varu v človekovi, ktorý nahrá The Top - album kolapsu, zrútenia a všetkého podobného. S výnimkou singla The Catterpillar - zákusok na zhltnutie, ale zvyšné experimenty o pokus čohosi doposiaľ nepochopeného sú beznádejne dezorientujúce. Podobne aj soundtrack Carnage Visors, ktorý je nepretržitou, konštantnou, nemou dvadsaťsedem minútovou inštrumentálkou evokujúcou nejasný pocit úzkosti a obavy, s jediným želaním: Dožitia sa konca nahrávky.

Klasika... zbierka cenností

Staring at the sea - singles

Staring at the sea predstavuje rýchlu a blízku záchranu v čase stagnujúcej skupiny. Nahliadnete do blízkeho štylisticky zladeného obrazu, aký len môžete dostať začínajúc od Killing an Arab - nabrúsenej post punkovým obdobím, až po popový lesk Inbetween days. Zdá sa byť tou správnou kapitolou v tomto nekončiacom sa príbehu. Neskôr vyleštené kompilácie Galore a Greatest hits zatínajú do živého, ale o nič vyššie než Staring at the sea. Od tohto obdobia Američania vidia v Smithovi dvojníka a netitulujú ho nijak inak než "Kate Bush v nohaviciach".

zdroj: Q magazine 2003

za poskytnutý materiál ďakujem ultr@violet



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi