Circulo Mixup - Robert o Trilogy, Mexico 2003


Nič Vám nehovorí tento názov? Nič to, tak sa totiž volá mexický hudobný magazín, pre ktorý Robert poskytol minulý rok krátky rozhovor


The Cure práve vydali live DVD, oslavované Trilogy, na ktorom zahrali kompletné albumy Pornography, Disintegration a Bloodflowers a my sme využili príležitosť sa s Robertom porozprávať.

Väčšinu vašej fanúšikovskej základne tvoria tridsiatnici. Trilogy je určené práve im alebo novej generácií fanúšikov?
Nad týmto sme sa nezamýšľali. Naše publikum sa veľmi zmenilo. Teraz máme fanúšikov vo vekovom rozpätí od 15 cez 30, či 40 rokov ... niektorí z nich sú pravdepodobne starší než my. Starší si jednoducho môžu zaspomínať a mladší nie, ale zmysel je v tom, že im sa páči hudba The Cure, a v tom nevidia žiaden rozdiel.

Album Pornography bol svojho času pre svet prekvapením. Keď teraz človek počúva vaše disky zistí, že si sa opäť prekvapivo vrátil k pomalým, hustým a melancholickým skladbám.
Disintegration bol hotový v dobe, kedy čokoľvek, čo The Cure urobili, bolo veľkolepé a úspešné, stalo sa to kopec kapelám a proste to tak šlapalo. Na Trilogy je evidentné, že Bloodflowers je rovnako skvelý album ako Disintegration a Pornography. Verím tomu, že Bloodflowers je najlepší album, aký sme kedy urobili; ale nesnažili sme sa ho predať, je to najpoetickejšie a najumeleckejšie dielo, aké sme kedy ponúkli. Spojenie týchto troch albumov do jedného celku, je môj spôsob oslavy 25-ročného pôsobenia skupiny.

Ako si prežíval hranie skladieb, ktoré si skomponoval pred 20 rokmi?.
Bolo to zvláštne ... bol som presvedčený, že turné k albumu Pornography (1982) bolo hrozné ... boli sme totálne odporní, nedisciplinovaní. V Berlíne som to prežíval tak, akoby sme Pornography nikdy v živote nehrali. Nakoniec sme získali pocit, že to jednoducho musíme zahrať za každú cenu.

Zmena tempa v skladbách , ako "Fascination Street", bola zámerná?
Presvedčili sme samých seba, že iné verzie boli šťastnejším riešením ... nechceli sme, aby všetko znelo úplne rovnako ako na albume. Bolo to spôsobené hlavne súčasnou zostavou kapely, bolo jednoduchšie zahrať tie skladby tak, ako ich vieme prezentovať teraz, ale myslím, že nálada skladieb zostala neporušená.

Vedel by si opísať prerod hrdinu v "ikonu"?
(smiech) ... ja vôbec neviem, čo sa dialo, myslím, že ľudia sa rok čo rok zoznamovali s The Cure, a teraz sú tu už 25 rokov a to, čo sme doteraz urobili sa stalo námetom pre knihy... mňa zmenilo všetko to, čo som urobil, hoci sa niekedy cítim presne tak, ako keď som po prvýkrát začal pracovať s The Cure.

V 1992-om sa za vami po ceste dlhej 800 kilometrov vybralo 15 000 Mexičanov a vydržali na jednom mieste 3 hodiny pri teplote 37 stupňov, takéto veci z vás robia hrdinov.
No hej, keď sme začínali s hraním, uvedomoval som si všetko, čo sa dialo, omnoho viac, ako si ľudia mysleli. Teraz som niekto, kto si vie užívať život. Som očarený plánovaním turné, vystupovaním ... SĽUBUJEM VÁM, že keď sa vydáme na cesty, NA 100% SA ZASTAVÍME V MEXIKU.

Čo môžme najbližšie od vás očakávať?
Ďalšia nahrávka bude nadväzovať na Bloodflowers, nebude to popové, a ani nič šťastné, pretože to, čo sa mi v poslednom čase stalo nebolo právne najšťastnejšie, a chcem sa vrátiť k "tvrdej" línii. Snažíme sa to vyprodukovať niečo, čo sa nebude podobať ničomu, čo sme doteraz urobili.

A tvoj sólový album?
To je projekt, ktorý sa naťahuje už dva roky, lenže teraz ma zamestnávajú re-dície všetkých našich albumov v limitovaných edíciach, čo potrvá nejaký čas. Je to zvláštny projekt, pretože momentálne sú to neni ani plnohodnotné skladby, ale inštrumentálne party, a nie je tu nátlak na jeho vydanie. Verím tomu, že je to nadšasový projekt a možno vyjde až na moju 50-tku (smiech).

Mixed Up bola ultramoderná práca, ktorá v sebe zahŕňa výtvory Paula Oakenfolda a Williama Orbita práve ve dobe, keď sa netešili veľkej obľube ... ovplyvnila ťa, alebo The Cure, práca týchto DJ-ov?
Nie!.... (smiech), tomu neverím, to je niečo, čo som dal dokopy buď sám alebo s niekým iným, ale nie je to nič viac, ako pohrávanie sa s polemyzujúcou produkciou tanečných alebo podobných vecí, takže sme použili tanečné štýly ako German, dub, chilliout a black tones, ale akokoľvek sa nám páčia myšlienky "deutsche vië dielbast" a popri našej hudbe sa nám páčia aj iné hudobné štýly, všetko bude úplne iné, ako by sme sa mali vrátiť k počúvaniu tanečných The Cure.

Spája vás veľa s umelacmi ako Siouxie, Echo and The Bunnymen a s mnohými ďalšími z vašej generácie.
So Stevenom sa snažím byť v kontakte stále, a občas aj s Echo and The Bunnymen. Ale momentálne sa nevídame často ... The Cure boli vždy, čo sa týka priateľstva s inými ľuďmi v hudobnom biznise, veľmi rezervovaný a uzavretý; viac preferujeme úplne obyčajných ľudí.

Ak by si si sám mal vybrať skupinu, ktorá by mohla urobiť coververziu vašej skladby, ktorá skupina by to bola a ktorá pieseň?
Vybral by som si "100 years" v podaní Hell Is For Heroes, "Untitled" od Mongwai a "Maybe Someday" od The Strokes.

Autor: Aleajndro Castro



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi