Simon Gallup - Zillo - Summer tour 1995


Väčšinu rozhovorov za kapelu The Cure poskytuje jej mozog a šéf v jednej osobne, Robert Smith. Preto je skutočne vzácnosťou, ak sa podarí dostať k rozhovoru s niekym iným z kapely. Väčšinou sa tak pošťastí večnému Robertovmu súputníkovi, Simonovi, ktorí, okrem robenia si srandy z každého v hudobnom biznise, z času na čas poskytne aj skutočne seriózny rozhovor


Nejaký čas ste mali absenciu v hraní koncertov. Prečo odohráte v Nemecku iba jeden koncert? Prečo práve v Konstanz? Pokiaľ viem, v 1989-tom ste boli headlinermi festivalu "Rock at the lake".

Tým koncertom to nebude. Chceme hrať na čo najviac festivaloch. A na tom je postavený časový plán. Hoci sme týždeň "stáli" po koncerte v Mailand, lenže to nebol nikde žiaden festival. Pri plánovaní koncetrov sme vybrali 12 open-air vystúpení po celej Európe. Máme za sebou koncerty v Taliansku, Grécku, Švajčiarsku, Belgicku, Francúzsku, Anglicku a dnes večer v Nemecku.

Mnoho začínajúcich skupín prespievalo svoj obľúbený cure song. Ktorý z tých "coverov" sa ti páči najviac? Mne osobne sa najviac páči "A Forest" v padaní Waltari.

To nepoznám ...síce áno! Škandinávska heavymetalová kapela hrala "A Forest". To sú tí Waltari? Znie to skvele, vážne! No, myslím, že existujú stovky, ak nie tisícky prerábok piesní The Cure. Ale, my hráme "A Forest" vždy, v prídavkoch, niekedy v 10-15 minútovej verzii. Takže, teraz si môžeš predstaviť, koľko verzii má tá skladba len v podaní The Cure. Tá skladba sa neustále mení. Žije vlastným životom, a vždy keď ju hráme, znie inak. Ja osobne však nemám žiadnu obľúbenú cover verziu skladby The Cure.

Ak by si mal v súdnom spore s Lolom záverečné slovo, čo by si povedal?

Osobne mi je veľmi ľúto, ako sa Lol rozlúčil so skupinou. V konečnom dôsledku ale nijakú nenávisť k nemu necítim. Sám seba odpísal svojim správaním. Sám si týmto pošpinil svoje meno. Ale pomohlo nám to, takže radšej, ako si hojiť vzniknuté rany, našli sme silu koncertovať, a tak nanovo začať. Nemyslím si, že by sa niekedy mohol vrátiť do skupiny, ale priateľstvo môže zotrvať. Áno, priateľstvo sa dá predstaviť. Teda na nejakej osobnej úrovni. Ale na ten súdny proces sa bude brať ohľad ešte dlhý čas. Toho nepokoja, ktorý vniesol Lol do kapely sa budeme musieť zbaviť čo najskôr. Odsunulo to aj vydanie ďalšieho albumu. Proces stál obrovské množstvo peňazí, čo so sebou prinieslo ďalšiu kopu problémov. Najhoršie na tom je, že to bolo totálne neférové! A Lol to vedel. Do momentu, keď opustil kapelu žil absolútne skvelým životom. Stačilo, aby si dal život do poriadku. Lenže on začal byť až príliš drzý. To je to, čo ma sklamalo. Je to škoda a hanba zároveň.

Vieš, čo práve teraz robí?

Čosi som počul, ale nechcem to rozoberať, pretože to nie je overené. Ale ak je len polovica z toho pravda, nedarí sa mu práve najlepšie. Neviem, či má nejaké hudobné plány. Možno ste aj vy počuli, že založil kapelu s názvom "The Presence".

Nič mi to nehovorí

Nemyslím si, že sa od neho dočkáte nejakého materiálu. Ale fakt, že ste od nich nič nepočuli, len dokazuje "veľkosť" ich úspechu.

Čo môžme očakávať od vášho ďalšieho albumu?

Celkovo znie jemnejšie. Viac má bližšie k Disintegration ako k Wish. Ale aj tak bude znieť odlišne, pretože sme použili viac živých slákových nástrojov ako klávesov. Keď som spätne počúval demá, ktoré sme nahrali, zistil som, že Robert sa dal na iný spôsob písania, minimálne u polovice piesní. Nové aranžmá, nový druh kompozície.

Si s tým spokojný.

Ale samozrejme. Štýl hudby sa zasa napriek Robertovmu novému štýlu komponovania až tak nezmenil.

Aký máš názor na elektroniku?

Mám rád kapely, ktoré si zachovávajú akýsi druh privátnosti. Väčšina elektronickej hudby, ako Acid, Ambient alebo Techno, je v podstate samplovaná, a dávaná dokopy vďaka DJ-om. Takto produkujú kopec singlov, kaziet, diskov. Všetko sa dá zohnať v obrovských obchodoch s takouto hudbou. Ale títo ľudia nemusia v konečnom dôsledku existovať ako kapela. Robia spolu pod rôznymi menami, ktorými označujú jednotlivé projekty. Lenže vy neviete, kto tú hudbu skomponoval, a ako ten človek vyzerá. Dobré na tom je len to, že ich tvár vlastne predstavuje sama hudba. Ja osobne túto hudbu nepočúvam, príde mi ako z iného sveta. Ale ako hudbu, ktorá láme bariéry, ju v celku oceňujem. Vôbec nemáte potrebu tú kapelu vidieť, keď hrajú. A takto vlastne hodnotíte len ich produkciu, to ako vyzerajú vás vôbec nezaujíma.

A aký máš vzťah k Industrial alebo Crossover?

Má to obroskú silu. Nine Inch Nails sú dobrým príkladom. Samotná elektronika pôsobí dosť stereotypne. Oni však ukázali, koľko energie a emócii sa dá do toho vložiť.

Tu v Nemecku je trend rozvíjať elektroniku bez nálepky "independent". V Anglicku tomu tak nie je.

Ak by ste sa ma spýtali, čo sa u nás zmenilo, povedal by som, že pred 10 rokmi zneli všetky britské kapely ako Sister Of Mercy alebo The Cure. Nemecko je v tomto veľmi progresívne. Ale tento rozmach elektronickej scény šiel mimo mňa. Ani nemôžem byť nijak konkrétny, pretože do tanečných klubov chodím veľmi málo. Jedinou príležitosťou sú momenty, kedy skončíme koncert a potrebujeme sa dobiť. Vtedy zájdeme na také miesta. Počas nahrávania albumu, ako posledných 9 mesiacov, je takých príležitostí skutočne málo.

Vďaka za rozhovor a za čas, ktorý si si pre nás našiel.

Bolo mi potešením.



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi