Lepšie než chľastanie – 11/2021


To, že Robert Smith holdoval alkoholu už od rannej mladosti, to už je všeobecne známe. No jedna vec bola pre neho ešte lepšia. Koncerty legendárnej kapely Thin Lizzy. Aj vďaka nim dodnej existujú The Cure.


Kreatívny mozog The Cure, Robert Smith, je jednou z najkomplexnejších a najzaujímavejších postáv celého rock´n´rollového sveta. Je to vlastne jediný konzistentný člen kapely, ktorý v nej zotrváva od jej založenia v roku 1978, v Crawley, a jeho osobnostné a kreatívne zmeny sa vždy odzrkadľovali v neustále sa vyvíjajúcom zvuku The Cure. Jedna vec je teda úplne jasná: bez Roberta Smitha by žiadni The Cure neboli.

Pri pohľade na kariéru a hudobnú produkciu kapely si uvedomíte, že The Cure, to je vlastne Robert Smith a Robert Smith je The Cure. A vnímať sa to dá aj v zmysle, že je vlastne kapitánom lode od jej sformovania. Posádka prichádza a odchádza, no on vždy drží kormidlo v rukách.

Jeho osobný život ovplyvňuje hudobné smerovanie The Cure možno viac, ako ktorýkoľvek iný faktor. Či už to boli albumy "Seventeen Seconds", "Pornography" alebo "Disintegration" Robertove myšlienky a pocity vždy určovali, akým hudobným smerom sa kapela vydala.

Robertove komponovanie v 1980-tych rokov ovplyvňoval jeden zaujímavý aspekt, drogy. V roku 1988, v rozhovore pre magazín Spin, uviedol: "Skúsil som skutočne množstvo drog, pretože ma to lákalo a zaujímalo. Ale už zopár rokov sa tomu vyhýbam. Jednak mi to spôsobovalo šialené výkyvy nálad a takisto si uvedomujem, že moje telo starne. Chcel som si opäť na chvíľu užiť modrú oblohu a čerstvý vzduch."

Ako vysvetlil: "Celé roky som sa až neuveriteľne pozoroval, čo bola v tom čase skutočne skvelá zábava, ale nikdy som nemal snahu nabádať ľudí, aby vyskúšali drogy, pokiaľ neprepadnú závislosti. Nebolo to také deštruktívne, ako keď sa oddáte alkoholu, či prejedaniu sa alebo nezdravému životnému štýlu. Vždy som bol proti akejkoľvek závislosti, no na druhej strane som bol pozitívne naklonený experimentovaniu."

Táto náklonnosť k experimentovaniu mohla prameniť zo skutočnosti, že ako dieťa bol vystavený jedným z najexperimentálnejších hudobných produkcií svojej doby, ktorá "žila" v symbióze s drogami. Robert miloval nahrávky Captain Beefheart, Cream a Jimiho Hendrixa. Ako uviedol: "Stal sa zo mňa taký malý diabol živený psychedelickým rockom."

Nebolo to však iba o drogách, Robert totiž našiel záľubu aj v konzumácií alkoholu. V spomenutom rozhovore pre Spin uviedol: "Mary popíja omnoho viac, než ja. V podstate jej s pitím pomáham :) "

V rozhovore pre magazín Rolling Stone (2004) si pre zmenu zaspomínal na svoj vôbec prvý koncert, ktorý navštívil. "Thin Lizzy, a boli úžasní. Počas nasledujúcich dvoch rokov som na ich koncert zašiel možno aj desať krát. Ich koncertný zvuk bol taký prenikavý, že to bolo lepšie, než chľastanie."

Thin Lizzy naživo lepší, než konzumácia alkoholu. To je v prípade Roberta Smitha veľmi silné vyhlásenie. Na druhej strane, celkom ironické v prípade kapely, ktorá sa preslávila skladbou "Whiskey In The Jar", čo myslíte?

Robert má však v jednom pravdu. V časoch svojej najväčšej slávy boli Thin Lizzy naživo doslova elektrizujúci. Môžeme si len predstaviť, aká transformačná skúsenosť to musela byť pre mladého Robert Smitha, a mnohých ďalších v jeho veku, keď sa ocitol v publiku pred "chladným" frontmanom Thin Lizzy, Philom Lynottom.

zdroj: Far Out magazine, 21/11/2021



thinking of the days that are no more

©2001-22 monghi