Peter Shelley z Buzzcock dal svojej hre na lacnú a dotlčenú gitaru Starway vlastný názov. Bubeník z The Worst urobil čosi podobné v prípade svojej hry na rozmlátené bicie značky Chad Valley. Podobne je na tom aj Robert Smih, mladícka opora The Cure - on sa totiž vo svojej garáži vytešuje zo svojej najnovšej gitary - Woolworth’s Top Twenty, za ktorú zaplatil presne 20 libier.
Nech zodvihne ruku ten, kto sa stále nevie zbaviť dojmu, že na to, aby ste hrali rock´n´roll potrebujete drahú technickú výbavu. Ak sa taký nájdu, rozhodne im odporúčam, nech sa okamžite zbehnú pozrieť niekam na The Cure.
Drzé, na pritom svieže "light metalové" trio z Crawley, odľahlé zázemie južnej časti Londýna, je akýmsi dychom novej predmestskej sviežosti, ktorá preráža zadymenými pubmi a klubmi hlavného mesta.
Kompaktný a sebestačný gitarista Smith udržuje zvuk skupiny na úrovni prežitia pomocou prenosného mixpultu umiestneného na okraji pódia. The Cure sú triumfom impulzívnosti a spontánnosti. Ako sám Smith vysvetľuje,
"Neustále vidíme kopec ľudí, ktorí skončia školu a jednoducho nerobia nič. A pritom sú mnohí z nich naozaj talentovaní, lenže oni na seba úplne kašlú."
"Potom je tu zasa kopa ľudí, ktorí sa venujú hudbe. Síce je to strašný odpad, no napriek tomu v tom pokračujú. Spýtate sa sám seba... Ak to zvládajú oni, prečo nie aj vy, keď viete, že to dokážete lepšie?"
Smith kapelu založil ešte na škole kedysi pred rokom 1976, spolu s bubeníkom Lolom Tolhurstom a bassgitaristom Mikem Dempsym. Po sérií lokálnych koncertoch v päťčlennej zostave, prešli celým radom zmien na poste hlavného speváka a lídra skupiny, až sa "usadili" v súčasnom, trojčlennom zoskupení.
Po víťazstve v súťaži talentov "Chcete sa stať hviezdou Rock´n´Rollu?" sa posledný rok ocitli v akomsi vákuu, kedy podpísali nešťastnú zmluvu s nemeckým disco labelom Ariola-Hansa, ľudia, ktorí svetu priniesli Child a Japan, nahrali demá s nesympatickými producentmi, no nikdy sa nedostali do štádia, kedy by boli konečne schopní vydať indentifikovateľný prvý singel.
"Chceli z nás ďalších Child," zaprske Rob
"dokonca nám ponúkli skladbu, ktorá bola možným kandidátom na ďalší Child singel!"
"Tlačili nás do pozície nahratia cover verzií starých skladieb. Ani sa nám tomu celému nechcelo veriť. To bolo v lete 1977, kedy sme si uvedomili, že takéto odporné skladby dokážeme skomponovať kedykoľvek aj sami a oni po nás neustále chceli tie banálne rock´n´rollové záležitosti."
"Nakoniec nám dali peniaze na nahratie vlastných demo snímkov. Samozrejme, že sa im nič z toho nepáčilo. Tak sa ešte pokúsili dostať nás do štúdia z jedným z ich soulových producentov a to už nefungovalo vôbec. To sme sa už dostali do štádia, kedy z nás chceli ďalších Barron Knights Of Punk..."
Ich päťročný kontrakt s Ariola-Hansa bol obojstranne zrušený na konci minulého roka. The Cure, so svojou masterpáskou pod pazuchou, sa opäť vrhli na koncertovanie po lokáloch, ako Laker´s Hotel v Redhill, až kým im jeden starý kamoš nepožičal peniaze na štúdio, v ktorom prekopali svoje posledné demá.
Následne beznádejne rozosielali jednotlivé kópie nahratej pásky poštou po všetkých nahrávacích spoločnostiach. O týždeň, či neskôr, obdržal mladý Robert telefonát od zakladateľa Polydor A&R a producenta Jam, Chrisa Parryho, pod ktorého patronátom konečne nahrali svoj prvý singel "Killing An Arab", ktorý bol veľmi rýchlo vydaný pod hlavičkou Small Wonder.
Názov, ktorý na prvý pohľad priam nezodpovedne smeruje k rasizmu, našiel svoju skutočnú inšpiráciu v knihe Alberta Camusa, o Alžírskej revolte - Cudzinec.
"Skladba je venovaná všetkým bohatým Arabom, ktorí chodia na diskotéky do College v Crawley a balia tam dievčatá," sucho poznamená Rob.
"No s rasizmom nemá absolútne nič spoločné, teda, ak viete, o čom tá skladba vlastne je. Nevolá po zabíjaní Arabov. To, že v knihe hlavný hrdina zabije Araba, ešte nič neznamená, to mohol byť kľudne Škandinávec, či Angličan, to že to bol Arab nehrá absolútne žiadnu úlohu."
Spolu s účasťou v šou Johna Peela, nadchádzajúcim kompilačným albumom Polydoru a aktívnejším koncertovaním po Londýne, je viac menej isté, že The Cure majú stále v sebe tú čerstvú chuť do života.
autor: Adrian Thrills
zdroj: NME, 16/12/1978